Košické poklady. Asi tak by sme mohli zhrnúť obsah prvého dielu o dejinách Košíc. Povieme si o bohatstve a prosperite Košičanov, keď ich mesto patrilo medzi najvýznamnejšie stredoveké mestá Uhorska. Klenotom Košíc je aj ich bohatá univerzitná tradícia. V roku 1935 obletela republiku vzrušujúca správa, že v Košiciach objavili vzácny zlatý poklad. Ten bude zaujímať aj nás.

Prototypom kresťanského svätca bol mučeník, zbožný človek, ktorý za vieru v Krista prelial vlastnú krv. Podľa tradície sa stal prvým mučeníkom ranej cirkvi archidiakon sv. Štefan - protomartýr, ukameňovaný v Jeruzaleme. Po smrti Štefana pribúdali príbehy o ďalších mučeníkoch, šírené ústnou tradíciou a prvými kresťanskými literátmi. V prvej časti nášho rozprávania o svätých nás bude zaujímať, aké správy sa nám zachovali o neskorších svätcoch - misionároch, ktorí pôsobili v Uhorsku a strednej Európe v 10.-11. storočí.

Zdravie tela pochádza neomylne z rozumne pripraveného jedla, píše sa v prvej kuchárke v slovenčine. Kuchárske knihy sa vo veľkom začali publikovať a čítať v 19. storočí. Recepty sa dovtedy ústne tradovali z generácie na generáciu. V druhej časti SK_Dejiny venovanej chutiam monarchie budeme hovoriť prečo kuchárske knihy boli nielen užitočné diela plné rád a chutí, ale dostali do vienka aj budovanie národného povedomia. Dozviete sa, ako súviselo jedlo s vojnovou propagandou a aké nezvyčajné suroviny museli ľudia používať, aby vojnu vôbec prežili.

Zmierenie nastáva najľahšie pri prestretom stole, pripomínal Károly Gundel, jeden z velikánov budapeštianskej gastronómie. Iste si radi dáte Sacherku, Dobošku, bratislavské rožky, rezeň, halušky alebo guláš. Dnes budeme hovoriť o tom, ako vznikali a varili sa delikátne jedlá v habsburskej monarchii, ako sa stolovalo a aký je vzťah medzi kultúrou a gastronómiou, či dokonca politikou a jedlom. Pozrieme sa do kotlíkov, hrncov, plechov a mís Budapešti a predovšetkým Viedne, ktoré udávali trendy. Dva diely SK_Dejiny venujeme chutiam monarchie.

Po rozpade Rímskej ríše vznikali v Európe nové, takzvané germánske kráľovstvá. Hoci ich obyvateľmi boli aj niekdajší provinciálni občania, na čele týchto spoločností už stáli vojvodcovia a králi zo starých germánskych rodov. Prví panovníci a pôvodne pohanské elity Frankov, Ostrogótov, Vizigótov, Burgundov a iných kmeňov do veľkej miery ťažili z rímskeho politického a kultúrneho dedičstva. Hranice niekdajšej Rímskej ríše síce zanikli, no latinská civilizácia, ktorej dominovalo kresťanstvo, našla svojich pokračovateľov.

„Objavením zdrojov energie sa začalo znečisťovať ovzdušie, voda a pôda. V životnom prostredí sa objavil hluk a vibrácie. V riekach ubudli ryby, v lesoch je menej vtáčieho spevu, v pečeni ľudí je DDT. Prišiel blahobyt, pohodlie, lietadlová doprava, televízia, umelé hmoty a rádioaktivita. Platíme za to zhoršenou kvalitou ovzdušia.“ Napísali v časopise Náš Dunaj v apríli 1974. Ako sa k životnému prostrediu stavali politici a občania za socializmu? Povieme si v druhej časti cyklu SK Dejiny o ekológii.

Vzťah človeka k životnému prostrediu sa menil a mení. V najstarších dobách bolo poznanie prírodných cyklov či vzťahov medzi organizmami otázkou jeho prežitia. Zvedavosť a podnikavosť zvyšovala životné nároky, pribúdali ľudské zásahy do prírody a ich hĺbka nabrala rozmery celosvetovej hrozby. V dvoch dieloch SK_Dejiny o environmentálnych dejinách budeme hovoriť, ako sme sa prepracovávali od drancovania prírody k jej ochrane.

Po nežnej revolúcii sa vravelo, že československé diplomatické zastúpenia za socializmu boli „semenišťami agentov“. Aká bola realita? Kto mohol byť diplomat v stalinskom období, kto v uvoľnených 60. rokoch a kto počas normalizácie? Aké mali predpoklady a vzdelanie a aký podiel na čseskoslovenskej diplomacii mali Slováci? Špeciálne nás bude zaujímať éra, keď bol na čele socialistického rezortu diplomacie dlhých 17 rokov rodák z Petržalky – Bohuslav Chňoupek. Neobídeme ani zmenu po roku 1989 a budovanie samostatnej slovenskej zahraničnej služby. V druhom diely SK_Dejiny venovanom slovenskej diplomacii.

Počúvame to neraz v správach. Problémy sa majú riešiť diplomatickou cestou, diplomati pracujú na podobe dohody, stal sa veľvyslancom, pôsobí ako chargé d´affaires.... Dnes si povieme, čo je to diplomacia, aké formy, metódy a jazyk využíva. Preskúmame korene slovenskej diplomacie, napríklad úlohy, ktoré plnil Štefánik a neobídeme ani dramatickú históriu Slovákov, ktorí boli pri najdôležitejších svetových udalostiach v OSN. Toto je naše diplomatické communiqué pre vás. V prvej časti SK Dejín o diplomacii.

V druhej časti série SK_Dejiny o stredovekých kráľoch sa budeme venovať panovníkom, vláde uhorských kráľov a podobám či premenám panovníckej moci v stredovekom Uhorsku, predovšetkým za vlády arpádovskej a anjouovskej dynastie.

Stredoveký kráľ. Postava, s ktorou sa stretávame v listinách, kronikách či ságach. Tieto historické pramene sú jedinečným svedectvom o životoch a skutkoch kráľov a kniežat. Na druhej strane, správy o vladároch formovala aj nekritická úcta kronikárov k panovníkom. Akí teda boli stredovekí králi a ďalší panovníci v skutočnosti? Odpovede nám nemusia naznačovať len stredoveké kroniky a legendy, ale snáď aj úvahy nad svetom veľkej politiky či samotnou podstatou panovníckej moci. V dvoch častiach SK_Dejiny o stredovekých kráľoch.

Po skončení Druhej svetovej vojny sa saleziáni snažili opraviť zničené budovy a pokračovať vo svojom misijnom diele. Už o niekoľko mesiacov ich začal nový režim v ich činnosti obmedzovať, najmä zákonom o poštátnení cirkevného školstva a internátov. V roku 1950, v rámci Akcie K (kláštory) boli saleziáni s ostatnými rehoľnými spoločnosťami násilne zrušení. Zhruba štvrtina z takmer 300 člennej komunity často za dramatických okolností emigrovala a pôsobila na misiách v celom svete. Viacerí však boli pri prechode hraníc zadržaní a strávili dlhé roky v ťažkých žalároch a pracovných táboroch. V druhej časti venovanej saleziánom budeme hovoriť o ich činnosti v rámci tajnej cirkvi a formách pastorácie v podmienkach totalitného režimu i o obnove saleziánskeho diela po roku 1989.

V septembri 2024 uplynulo sto rokov od príchodu saleziánskej rehole na Slovensko. Spoločnosť Františka Salezského vznikla v roku 1859 v Turíne a jej zakladateľom bol don Bosco. Hlavným poslaním bola výchova a vzdelávanie chlapcov nachádzajúcich sa na okraji spoločnosti. Chlapci a mladí muži z územia Slovenska odchádzali do saleziánskych domov už pred prvou svetovou vojnou. Po vzniku československej republiky bol v roku 1924 zriadený prvý saleziánsky dom v Šaštíne. V krátkej dobe sa stali jednou z najväčších rehoľných komunít. Verejné pôsobenie saleziánov ukončil komunistický režim v apríli 1950 násilnou likvidáciou kláštorov. Desiatky kňazov bolo prenasledovaných a väznených za údajnú protištátnu činnosť. Takmer štyri desaťročia museli saleziáni pôsobiť v ilegalite.

Milan Hodža ako jeden z mála Slovákov aktívne úradoval na najvyšších poschodiach československej domácej aj zahraničnej politiky. V živote politikov tohto rangu bývajú cesty nahor aj cesty nadol. My sa pozrieme na jeho cesty v čase, keď nacizmus v Európe naberal na sile, aj za druhej vojny, keď sa Hodža v USA pokúšal o politický comeback.

Milan Hodža rozvíril vody slovenskej politiky pred prvou vojnou. V medzivojnových rokoch ho registroval azda každý človek v Československu. Dnes je jeho meno niekomu známemu, niekomu neznáme. Veď napríklad v ankete Najväčší Slovák sa umiestnil na 71. mieste. Kto bol politik Milan Hodža?

Od 90. rokov sa naše domácnosti menili na miniatúrne výpočtové strediská. Masové používanie počítačov či internetu ovplyvnilo medziľudské vzťahy, trh práce, ale aj výkazy na úseku boja proti zločinu. Ako by mohla vyzerať moderná škola, ktorá aktívne využíva digitálne technológie? Ak vás to zaujíma, sledujte druhý diel o dejinách výpočtovej techniky na Slovensku.

Počítače, mobily, umelá inteligencia. To sú životné novinky, ktoré nás sprevádzajú posledných možno 50 či 60 rokov. Nás bude zaujímať, ako sa ľudstvo dostalo na túto cestu. Vedeli ste, že aj staré počítače majú svoje fankluby? A ak vás zaujíma počítačová hudba z čias depešákov a metalistov, tak sledujte SK_Dejiny o dobe počítačovej.