Na Slovensku je najvyšší počet pacientov s alkaptonúriou na svete. Ochorenie čiernych kostí je zriedkavá dedičná metabolická porucha aminokyselín, ktorú skúma slovenský vývinový biológ pôsobiaci na Masarykovej univerzite v BrnePeter Fabian. V rozhovore približuje prácu so zvieracím modelom, s rybkou danio pruhované.
Vzácne metabolické ochorenie alkaptonúria sa v detstve prejavuje tmavnutím moču, neskôr černením spojivového a iného tkaniva v tele, napríklad chrupavky ucha alebo očného bielka. Biológ Peter Fabian robí výskum nakostrovej sústave rybiek.
V rozhovore spomína na horkosladký návrat po rokoch z postdoktorandského štúdia v Los Angeles aj na rozdiely medzi európskym a americkým výskumnýmprostredím. Mladým kolegom radí, aby pri začiatkoch budovania tímu vložili nohu do dverí, a s ďalšími vedeckými spolupracovníkmi sa snaží zhovárať najmä ako s ľuďmi.
Dozviete sa, prečo by mal mať mentor ďalších mentorov, čo Petrovi Fabianovi prináša členstvo v Klube Čiernych Kostí, aké zastúpenie má na Slovensku ochorenie fenylketonúria aj to, aké dôležité je byť v správnom čase na správnom mieste.
Mgr. Peter Fabian, Ph.D., je slovenský vývinový biológ. Pôsobí na Prírodovedeckej fakulte Masarykovej univerzity v Brne, kde vedie výskumnú skupinu zameranú na štúdium ochorenia alkaptonúrie prostredníctvom zvieracieho rybieho modelu danio pruhované. Získal prestížny ERC grant, ktorým súodmeňovaní vynikajúci mladí výskumníci zakladajúci nové výskumné projekty.
Všetkypodcasty VEDA NA DOSAH sú dostupné na stránke vedanadosah.sk, na YouTube CVTISR, cez aplikácie Spotify a Apple Podcasts a na ďalších streamovacích platformách.
Nahrávanie podcastu prebehlo v priestoroch NIVaM. Podcasty z oblasti školstva si môžete vypočuť na https://nivam.sk/?s=podcast.
So študentkou posledného ročníka Gymnáziav Bytči sme sa rozprávali o účasti v súťaži Junior Internet, kdezískala prvé aj druhé miesto za spracovanie tém bezbariérovosti a mizofónie. Ukázala tak, že osobné príbehy môžu prerásť do projektov pomáhajúcich iným.
Monika Lukáčová je mladáštudentka, ktorá v jubilejnom dvadsiatom ročníku súťaže Junior Internet AMAVET 2025 získala hneď dve ocenenia v kategórii JuniorCONTENT.
Prvé miesto jej priniesol Sprievodca bezbariérovej rekreácie – zažite Bytču bez ťažkostí! Myšlienka sprievodcu vzniklavďaka študentkinej babke. Staršej dáme sa do života vkradli zdravotné problémy a pohyb mestom začal byť pre ňu problematický. Monika preto zmapovala Bytču a pripravila prehľad miest, ktoré sú prístupné aj pre ľudívyužívajúcich kompenzačné pomôcky.
Druhé miesto si vyslúžila témou o mizofónii. Neviditeľné ochorenie spozorovala najprv sama na sebe.Obrátila sa na odbornú pomoc, študovala dostupné materiály a zaumienila sipomôcť aj iným. Tak vznikla platforma, kde píše o skrytej chorobe a vytvára bezpečné miesto aj pre ďalších mizofonikov.
V rozhovore hovorí o tom, ako jej najbližší zvládajú tieto situácie, čo by odkázala svojim rovesníkom aj o tom,či je Bytča skutočne bezbariérovým mestom.
Monika Lukáčová je študentka Gymnázia v Bytči. V jubilejnom dvadsiatom ročníku Junior Internet AMAVET 2025 sa zapojila do kategórie JuniorCONTENT, v ktorej sa umiestnila na prvých dvoch priečkach vďaka spracovaniu informáciío bezbariérovosti v meste a komplexnej neurofyziologickejporuche mizofónii.
Všetky podcasty VEDA NA DOSAH sú dostupné na stránke vedanadosah.sk, na YouTube CVTI SR,cez aplikácie Spotify a Apple Podcasts ana ďalších streamovacích platformách.
Nahrávanie podcastu prebehlo v priestoroch NIVaM. Podcasty z oblasti školstva si môžete vypočuť na https://nivam.sk/?s=podcast.
Profesorka Alžbeta Marček Chorvátová sa vo svojom výskume venuje svetlu a jeho schopnosti priblížiť nám procesy života. Pomocou biofotonických metód skúma zmeny, ktoré nastávajú v organizme, ako aj vplyv faktorov životného prostredia na živé organizmy. Neoddeliteľnou súčasťou je dosiaľ najfascinujúcejší zdroj svetla, aký ľudstvo vytvorilo –laser. Ten sa stal naším technologickým spoločníkom pred 65 rokmi. Za relatívne krátky čas prenikol do širokej škály oblastí a dnes si jeho prítomnosť často ani neuvedomujeme. Uplatňuje sa pri rezaní, zváraní či povrchových úpraváchmateriálov, v priemyselnej výrobe, v medicíne, doprave, telekomunikáciách, archeológii, poľnohospodárstve aj v stavebníctve. Práve vďaka laserovým technológiám sa československým vedcom podarilo objaviť stratené mesto mayskej civilizácie v Mexiku.
Svetlo však nie je len nástrojom techniky. Aj samotný ľudský organizmus je zdrojom slabučkého žiarenia. „Aj my ľudia sme svietiace živočíchy,“ vysvetľuje profesorka Chorvátová a dodáva, že biofotonické experimenty na sebe praktizujeme aj my, a to pri bežnom opaľovaní.
Vedci sa usilujú vyvinúť biofotonické senzory, ktoré by využívali svetlo na kontrolu a produkciu biologickyneškodných ťažkých kovov. Paralelne sa rozvíja oblasť veľkých laserových systémov, ktoré by mohli priniesť nové formy výroby energie. Nádejným smerom je laserová fúzia, schopná nahradiť jadrové štiepne reakcie a ponúknuť udržateľný zdroj energie pre budúce generácie.
Lasery tak predstavujú nielen technologický nástroj, ale aj kľúč k hlbšiemu poznaniu života a mechanizmov,ktoré ho riadia.
Prof. Alžbeta MarčekChorvátová, PhD., DrSc., je profesorka biofyziky so špecializáciou v oblasti biofotoniky. Pracuje ako vedecká pracovníčka oddelenia biofotoniky v Medzinárodnom laserovom centre CVTI SR a prednáša v oblasti ekologických a environmentálnych vied na Univerzite sv. Cyrilaa Metoda v Trnave. Špecializuje sa na porozumenie zmien zdravého systému na chorý pomocou biofotonických metód, ako aj na sledovanie vplyvu zmien životného prostredia na živé organizmy. Sedemnásť rokov pôsobila v zahraničí, okrem Francúzska aj v Spojenom kráľovstve a v Kanade,kde sedem rokov viedla vlastné laboratórium. Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave ju ocenila Plaketou – cenou Jána Sambucusa.
Všetky podcasty sú dostupné na stránke vedanadosah.sk,na YouTube CVTI SR, cez aplikácie Spotify a Apple Podcasts a na ďalších streamovacích platformách.
Nahrávanie podcastu prebehlo v priestoroch NIVaM. Podcasty z oblasti školstva si môžete vypočuť nahttps://nivam.sk/?s=podcast.
Rozhovor s riaditeľom Fyzikálneho ústavu SAV, v. v. i., Máriom Zimanom o pojme kvantum, kvantovomtunelovaní, kvantovej teleportácii aj kvantových počítačoch.
Organizácia Spojených národov vyhlásila rok 2025 za Medzinárodný rok kvantovej vedya technológií. Pripomíname si tak sté výročie zrodu kvantovej mechaniky.
V najnovšom diele podcastu fyzik Mário Ziman prezrádza, či je možné ešte rozdeliť kvantum, aký je rozdiel medzi klasickým a kvantovým svetom, približuje filozofovanie nad otázkami a zároveň vyzdvihuje dôležitosť znalostíz oblasti matematiky či klasickej fyziky. Prevedie nás cez predstavy kvantového ducha, stavania kociek prostredníctvom kvantovej teleportácie a spomenie aj dôležitosť kvantových počítačov.
Pozývame vás k počúvaniu podcastu Veda na dosah, v ktorom sa dajte stiahnuť do tajov kvantovej fyziky.
Doc. Mgr. Mário Ziman, PhD., je riaditeľ Fyzikálneho ústavu SAV, v. v. i., a predseda Národného centra pre kvantové technológie Qute.sk Vo svojom výskume sa zaoberá matematickými štruktúrami kvantovej fyziky, kvantovou komunikáciou, programovaním a kvantovým spracovaním informácie.
Tento podcast je sprievodným programom Európskej noci vedy (ENV) 2025.
Hlavný program sa uskutoční 26. septembra 2025 v priestoroch Starej tržnice v Bratislave, ale aj v ďalších lokalitách, ako je Banská Bystrica, Žilina, Poprad a Košice. Témou tohtoročného ročníka je chaos. Súčasťou hlavného programu festivalu budú prednášky vedcov, interaktívne stánky, tematické bloky, koncerty a prepojenie vedy s umením.
O najväčšom vedeckom festivale na Slovensku, ktorý zrozumiteľne a pútavo približuje svet vedy, výskumu a inovácií, sa dozviete na https://www.nocvedy.sk/festival/ a https://vedanadosah.cvtisr.sk/
Všetky podcasty Veda na dosah sú dostupné na stránke vedanadosah.sk, na YouTube CVTISR, cez aplikácie Spotify a ApplePodcasts a na ďalších streamovacích platformách.
Nahrávanie podcastu prebehlo v priestoroch NIVaM. Podcasty z oblasti školstva si môžete vypočuť na https://nivam.sk/?s=podcast.
Už tri desaťročia prináša populárno-vedecký časopis Quark zaujímavosti zo sveta vedy a techniky. Pri príležitosti tridsiateho výročia sme sa rozprávali s jeho šéfredaktorkou Renatou Józsovou.
Quark už od roku 1995 nepretržite približuje zaujímavosti z rozličných oblastí vedy a techniky. Nájdete v ňom články o živej aj neživej prírode, zo sveta fyziky, astronómie, biológie, chémie, histórie, medicíny, geológie, archeológieči najnovších technológií a umelej inteligencie. Spolupracuje so slovenskými vedcami a vedkyňami rôznych zameraní a generácií – od tých, ktorí stoja pri časopise od jeho začiatkov, až po mladých výskumníkov na začiatku kariéry. Redakcia každý mesiac sprostredkuje články tak, aby verejnosti približovala ich poznatky, prinášala dôkladne overené a faktami podložené informácie, ktoré sú zaujímavé a relevantné pre širokú verejnosť.
Magazín je určený pre všetkých zvedavých čitateľov. Prehlbuje túžbu po poznaní, podporuje kritické mysleniea čitateľskú gramotnosť.
To, aká je história časopisu, prečo by sa magazín určite mal objaviť na vašej pomyselnej mape záujmu a čo ho čaká v nasledujúcej kapitole, sa dozviete v najnovšom dielepodcastu VEDA NA DOSAH. Renata Józsová: Súčasťou časopisu Quark je od roku 2016a šéfredaktorkou sa stala o rok neskôr. Vyštudovala psychológiu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave so špecializáciou na sociálnu a pracovnú psychológiu. Dlhé roky sa venovala vzdelávaniu vofirmách, predovšetkým v oblasti výberu a komunikácie zamestnancov a manažérov. Popri tom pracovala v PR a marketingu, kde organizovala podujatia, pripravovala texty a tlačové podklady. Okrem slovenčiny, ktorú pri svojej práci potrebuje perfektne ovládať, hovorí aj po anglicky, španielsky, francúzsky a trochu po rusky. Vo voľnom čase sa venuje rodine, rekreačne behá, fotografuje prírodu a číta.
Matej Baláž premieňa vaječné škrupiny a odpad nananomateriály. Rozprávame sa o mechanochémii, výskume bez rozpúšťadiel aj o radosti z vedy.
Ocenený tím z EVPÚ predstavuje mobilný energokontajner –zariadenie schopné dodávať stabilnú energiu aj v náročných podmienkach. Ako to celé funguje?
Prečo Kaliforniu každoročne sužujú ničivé požiare? Geológ Ján Madarás vysvetľuje, čo ich spôsobuje, aké sú rizikové faktory a prečo je LA klimaticky výbušné miesto.
Vedkyňa Šarlota Kaňuková hovorí o výskume rastlinných buniek, vnútornej disciplíne, work-life balanse a o tom, prečo pri vede nikdy nehovorí „nedá sa“.
Ahojte, pripravili sme pre vás epizódu s Ivom Gábrišom, ktorého možno poznáte na IG pod účtom Vedecké okienko. Je to mladý učiteľ, ktorého veľmi baví chémia. Zbožňuje rôzne pokusy, experimenty, keď to mení farby alebo to vybuchuje. Vypočujte si jeho inovatívny pohľad na vzdelávanie, počas ktorého ani raz nepoužil klasickú kriedu.
Viac o ňom aj tu: https://www.forbes.sk/lists/rebricek-forbes-30-pod-30-2025/veda-a-vzdelavanie/ivan-gabris/?srsltid=AfmBOord_5eXdauEAOBNXxhvwztkgD9O_iLA7-_g3i5byVQwK1PVuzVq
Ivo je zároveň súčasťou projektu VEDECKÝ AMBASÁDOR, ktorý sme odštartovali na rôznych školách po Slovensku. V čase zľavových kódov a ambasádorov na Instagrame ponúkame ten najlepší zľavový kód - atraktívne vzdelanie, vášeň pre vedu a to celkom zadarmo. Ak máte chuť, pripojte sa.
Viac tu: https://vedanadosah.cvtisr.sk/vedecky-ambasador/
Doktorka Zuzana Košutzká je odborníčka na neurodegeneratívne ochorenia - to sú tie, ktoré dokážu ovládnuť náš nervový systém (Parkinson, Alzheimer a pod.).
Aj takéto závažné ochorenia sa dajú zvládnuť: dobrou liečbou a osobným prístupom. Malé zmeny v životospráve dokážu podľa výskumov urobiť veľké zmeny.
Podcast zároveň nadväzuje na inšpiratívne podujatie Zvedavé debaty: ŽENY VO VEDE. Tešíme sa na Vás 21. mája v Žiline!
https://vedanadosah.cvtisr.sk/podujatie/zeny-vo-vede-zvedave-debaty-zilina/
V epizóde s Igorom Mozolákom sa dozviete: ako si získať dôveru v učiteľskom kolektíve, ako nadchnúť a pozitívne motivovať študentov, prečo je dôležité prepájať teoretické vedomosti s praxou a ako môže zo zaprášeného priestoru vzniknúť študentská "Bádateľňa".
Igor Mozolák pôsobí ako zástupca riaditeľa Duálnej akadémie a zároveň študentom sprostredkoval súťaž FIRST Global.
Viac o špičkovej robotickej súťaži tu: https://vedanadosah.cvtisr.sk/technika/podcast-first-global-sutaz-ktora-spaja-studentov-z-celeho-sveta/
V tejto epizóde sa dozviete: všetko o súťaži FIRST Global, ktorej sa darí spájať študentov z rôznych krajín sveta. Hosťom v podcaste je predseda OZ FIRST Global Slovakia Adam Kukla a Martin Hronský, ktorý je študent a dobrovoľník vo FIRST Global Slovakia.
Nie je to len súťaž, je to medzinárodná disciplína, v ktorej sa mladá učia spolupráci, komunikácii, prezentácii a konštruktívnym procesom.
Vedeli ste, že do tejto súťaže sa aktívne zapájajú aj dievčatá?
Nízke sebavedomie žien a dievčat vo vede a technike nestojí na výsledkoch, ale na predsudkoch. Pokiaľ deti zoznamujeme s vedou a technológiami zodpovedne, u dievčat je možné, že ich záujem o tieto odvetvia enormne vzrastie!
O ženách vo svete vedy diskutujeme tu:
https://vedanadosah.cvtisr.sk/podujatie/zeny-vo-vede-zvedave-debaty-zvolen/?utm_source=vnd&utm_poradie=EJ1&utm_campaign=vnoreneevent&utm_content=zvedave-debaty
V podcaste spoznáte profesora Ivana Cimráka, ktorý otvorene priznáva, že nie je vedec, ktorý by bol v práci 14 hodín denne. Nastavil si vo vede aj v živote balans, ale vnútorného kritika počuje stále. Ivan Cimrák pracuje s modernými technológiami tak, aby dokázali v medicíne pomôcť pri včasnej detekcii rakoviny.
Všetko o ekológii v antike. Hosťkou v podcaste je: klasická filologička a docentka Marcela Andoková.
RNDr. Radka Gorejová, PhD., je expertka na biomateriály. So svojím vedeckým tímom dokážu vytvoriť špeciálne zinkové peny, ktoré môžu pacienta s poranenou kosťou ušetriť od druhej operácie. V roku 2024 získala prestížne ocenenie Cena za vedu a techniku 2024 a o jej práci a osobnosti sme písali už ajtu: https://vedanadosah.cvtisr.sk/technika/materialy/radka-gorejova-vyvoj-biomaterialov-na-medicinske-vyuzitie-je-behom-na-dlhu-trat/
V podcaste hovorí o kľúčových momentoch svojho života, kedy zistila, že fyzikálna chémia je jej cesta. Zároveň otvorene priznáva, že síce svoju vedu miluje, potrebuje aj svoj čas mimo vedy. Snaží sa zaujímať o svet okolo seba, spríjemňuje si bežný život trebárs aj rúžom a pripomína, že aj vedci sú len ľudia. Čím pestrejšie záujmy vedec má, tým jednoduchšie môže vo vede fungovať. Práca vedca si v súčasnosti vyžaduje jeho odolnosť, vytrvalosť, schopnosť správneho organizovania alebo šikovného rátania financií pre svoj projekt.
Radka Gorejová pôsobí v rodných Košiciach a verí, že v tomto meste sa oplatí žiť a tvoriť vedu.
Vypočujte si ďalšiu epizódu podcastu Veda na dosah.Podcast Veda na dosah vzniká preto, aby sa k slovu dostali naše odborníčky a naši odborníci. Slovenská veda ja plná osobností, ktoré denne objavujú svet, aby sa nám mohlo ľahšie žiť. V epizódach môžete počuť vedkyne, alebo vedcov, výskumníkov z rôznych vedeckých oblastí.
Hosť: PhDr. PaedDr. Mgr. Viktor Križo, PhD., riaditeľ Inklucentra, psychológ, terapeut a špeciálny pedagóg
Viktor Križo pracuje s deťmi, ktoré chcú ubližovať sebe alebo druhým. Presúvať tieto deti zo školy na školu s nálepkou „problematické“ je žiaľ skratka, ktorá nám dlhodobo nepomáha. Úlohou profesionálneho pedagóga a terapeutaje pátrať, čo sa ukrýva pod nepriateľskými prejavmi a zisťovať skutočné príčiny problému. Výskumy ale aj prax ukazujú, že tieto deti potrebujú omnoho viac špecifickej pozornosti a láskavé zaobchádzanie. Ide o akýsi druh „náročnej lásky“, ktorá nás ale môže veľa naučiť. Zlo je totiž banálne. Nevzniká v hlavách „tých zlých“. V bezmocnosti si ním občas pomáhame všetci. Hovorí sa tomu „násilná komunikácia“, keď žalostne chceme naplniť naše potreby, ale nevieme ako. To sú mikro-momenty, kedy si vyberáme medzi manipulatívnou a slobodnou komunikáciou.
Vypočujte si ďalšiu epizódu podcastu Veda na dosah.
Podcast Veda na dosah vzniká preto, aby sa k slovu dostali naše odborníčky a naši odborníci. Slovenská veda ja plná osobností, ktoré denne objavujú svet, aby sa nám mohlo ľahšie žiť. V epizódach môžete počuť vedkyne, alebo vedcov, výskumníkov z rôznych vedeckých oblastí.
V podcaste sa dozviete všetko, čo by ste mali vedieť o inteligentnej elektrine. Hosť Mgr. Michal Géci, MBA, je vrchným riaditeľom úseku ICT v Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústave, a.s. (SEPS). Vysvetľuje celý proces prenosu elektriny. Zároveň objasňuje inteligentnú novinku: Smart Grids.
Na Slovensku máme približne tritisíc druhov cievnatých liečivých rastlín. Ich pestovanie má v Európe silnú konkurenciu, ale mnoho firiem sa pre vysokú kvalitu obracia práve na slovenských pestovateľov.
Liečivé rastliny reagujú na okolité prostredie vďaka sekundárnym metabolitom a tieto zložky sa využívajú pri prevencii chorôb a škodcov.
Ochranné látky v liečivých rastlinách možno využiť nielen na výrobu čajov či liekov, ale aj na výrobu biopesticídov. Tieto rastliny sú zároveň medonosné, preto sú významné pri včelárstve.
V podcaste na portáli VEDA NA DOSAH sa okrem iného dozviete, akú kvalitu majú najrozšírenejšie a bežne dostupné liečivé rastliny, ako prebieha ich šľachtenie, ako sa analyzujú liečivé látky v rastlinách alebo aj to, čo zahŕňa práca vedca v tejto oblasti.
Prof. RNDr. Ivan Šalamon, CSc., pôsobí na Katedre ekológie Fakulty humanitných a prírodných vied Prešovskej univerzity v Prešove. Venuje sa ekológii vo vzťahu k ekofyziológii rastlín.
Aktuálne pracuje na monografii o borievke a názvom Borievka obyčajná – možnosti pestovania na produkciu plodov, píše články pre viaceré zahraničné odborné časopisy a spolupracuje s organizáciou European Cooperation in Science and Technology na medzinárodnom projekte Nonchemical weeding of medicinal and aromatic plants.
Všetky podcasty sú dostupné na stránke vedanadosah.sk, na YouTube CVTI SR, cez aplikácie Spotify a Apple Podcasts a na ďalších streamovacích platformách.
Málokto tuší, z akých toxických látok sa vyrábajú krásne voňajúce parfumy, ktoré na seba dennodenne striekame. Ich výroba zahŕňa nečisté procesy, ktoré sa odrážajú aj na zdraví našej planéty. Na výrobu len 50 mililitrov parfumu (bez nádoby) sa vyprodukuje okolo 100 kilogramov oxidu uhličitého.
Adam Kovalčík, študent Gymnázia Nové Zámky, sa rozhodol tejto problematike venovať a začal vyrábať parfumy z kukurice bez zvyškového odpadu. Okrem toho, že krásne voňajú, sú netoxické pre ľudí a ich výroba je ekologická.
Tvrdí, že ak by sa v priemyselnom prostredí používal namiesto petrochemického toxického butylu salicylát s rovnako voňavým zeleným butylfuroátom, viedlo by to k zníženiu emisií oxidu uhličitého až o 2 400 percent.
Svoje parfumy vyrába z kukuričného odpadu, pričom sa mu podarilo syntetizovať už 24 nových vonných látok.
Adam obsadil 2. miesto za tento projekt s názvom Dizajn a syntéza nových hemisyntetických parfumérskych zlúčenín založených na furánovej štruktúre z poľnohospodárskeho odpadu na európskej súťaži EUCYS 2024, kam postúpil ako víťaz Festivalu vedy a techniky AMAVET 2023.
V podcaste VEDA NA DOSAH sa okrem iného dozviete, akým procesom sa mladému vedcovi podarilo vyvinúť spomínané parfumy, prečo výroba esenciálnych olejov nie je dobrá pre životné prostredie, aký najväčší problém musel pri vývoji prekonať, čo ho delí od priemyselnej výroby alebo aké plány má do budúcnosti.
Adam Kovaľčík je študent Gymnázia Nové Zámky. Pod záštitou občianskeho združenia AMAVET sa zúčastnil na viacerých vedeckých súťažiach. Okrem práce na ekologických parfumoch sa venuje aj ďalším projektom, ako napríklad vývoju antivirotík z kukurice pomocou zelenej chémie.
Všetky podcasty sú dostupné na stránke vedanadosah.sk, na YouTube CVTI SR, cez aplikácie Spotify a Apple Podcasts a na ďalších streamovacích platformách.