Devín, to je dokonalý prierez dejepisu. Od doby kamennej, cez Rimanov, Slovanov až po Napoleona, štúrovcov, Tretiu ríšu a komunizmus. Je to nielen hrad, ale aj významná archeologická a prírodná lokalita. Napoleon síce vyhodil honosný hrad do vzduchu, no chcel postaviť aj most cez Dunaj. To sa mu však nepodarilo. Prvýkrát sa spomína územie Devína v roku 864 ako Dowina, čo znamená dievča - ako slovanský symbol.
Jeho strategickú polohu a historický význam využívali viaceré režimy. Keď sa stal Devín súčasťou nemeckej Tretej ríše, na vrchu sa vypínal hákový kríž. Nacisti tu začali stavať amfiteáter, ktorý sa využíval aj za socializmu. Vtedy sa však stal Devín aj hranicou železnej opony. Dalo sa navštíviť hrad počas tohto obdobia? A dostali sa vôbec na Devín vierozvestcovia Cyril a Metod? Prečo sem prišli na legendárnu vychádzku štúrovci? Odpovedali nám naši dvaja hostia - vedúci hradu Milan Zálešák a správkyňa hradu Petra Palíková Kohútová.
Čo majú spoločné Zlaté piesky, Sakrakopec nad Račou a Husákova žena? Spája ich smutný osud leteckých nešťastí. Stali sa v rokoch 1976, 1966 a 1977. Keďže vládol socializmus, snažili sa ich ututlať. A samozrejme, sú opradené mýtmi alebo konšpiračnými teóriami... Faktom však je, že tragédii sa tesne vyhol spevák Pavol Hammel, pretože do lietadla nenastúpil.
V najnovšej epizóde sa rozprávame opäť s bratislavským sprievodcom Romanom Delikátom. Prezradí okolnosti pádu lietadla priamo do jazera na Zlatých pieskoch, haváriu lietadla v lese na Sakrakopci aj nehodu vrtuľníka, ktorá stála život manželku vtedajšieho československého prezidenta Gustáva Husáka Vieru Husákovú. Spomenieme však aj ďalšie letecké tragédie, napríklad haváriu Milana Rastislava Štefánika len kúsok za Bratislavou.
V roku 1940 mala Bratislava vyše 15.000 židovských obyvateľov, po druhej svetovej vojne už len okolo 3000. Kde stála židovská štvrť a aké boli tradície tejto komunity?
Synagóga na Rybnom námestí musela ustúpiť Mostu SNP, no v čase jej zbúrania už neslúžila ako duchovné centrum, boli v nej aj televízne sklady. Prečo sa ju nepodarilo zachrániť?
Bratislavu volali kedysi uhorský Jeruzalem, pamätník niekdajšieho hlavného rabína miesta Chatama Sófera je pútnickým miestom. Nachádza sa na najstaršom zachovanom židovskom cintoríne v Bratislave. Pôvodne však mal padnúť za obeť tunelu a električkovej trati.
O židovskej Bratislave nám porozprával pracovník SAV Peter Salner, ktorý v minulosti pôsobil ako predseda Židovskej náboženskej obce.
Kapitulská ulica vznikla v 13. storočí a názov si zachovala až dodnes. To je však v Bratislave výnimkou. Ulice aj námestia sa menili podľa aktuálneho zriadenia. Dostávali pomenovania podľa toho, čo bolo práve "v móde". Tak sme mali ulicu podľa princeznej Štefánie Belgickej, neskôr Štefánikovu ulicu, za socializmu bola venovaná Obrancom mieru a dnes je opäť Štefánikovou ulicou.
Ktoré ulice boli vychytené a ktoré obávané? Kde sa nachádza Firšnál alebo Sahara či Mierko? V Bratislave nájdeme len zopár ulíc pomenovaných po ženách, Mária Terézia nemá žiadnu. Kto by si zaslúžil svoju ulicu alebo námestie? Podľa čoho sa vyberajú nové názvy? A kde bola ulica pomenovaná po Adolfovi Hitlerovi? Odpovie nám miestny sprievodca a popularizátor dejín hlavného mesta Roman Delikát. Dozvieme sa aj pôvod názvov Kozia brána, Kuchajda a ďalších.
Nenávidená aj milovaná. Už zďaleka nie betónová džungľa. Taká je Petržalka, kedysi Engerau. Súčasťou Bratislavy sa stala po druhej svetovej vojne. Pred masívnou výstavbou tu boli aj legendárne marhuľové sady. "Vzadu" boli domy, "vpredu" záhrady a chatky. Aj súčasné pomenovania Dvory, Lúky či Háje vychádzajú z pôvodného vzhľadu mestskej časti.
Kde sa dajú ešte dodnes nájsť staropetržalské domy? Vyzerala by Petržalka inak, ak by neprišiel 21. august 1968? To nám prezradil rodený Petržalčan Martin Kliebl, ktorý sa aj profesne venuje popularizácii tejto mestskej časti. Okrem iného stojí za obnovou pôvodných malieb na niektorých petržalských panelákoch.
Paneláky sú tu špecifické, napríklad pivnice nie sú podzemné, niekde ich nájdeme až na 8. poschodí. Terasy zase mali nadväzovať na zastávky metra, ktoré sa nikdy nepostavilo. Súčasťou Petržalky je aj Tyršovo nábrežie, ktoré kedysi hostilo legendárny lunapark a o niečo ďalej bolo kúpalisko Lido.
V dávnych dobách bol Dunaj v Bratislave plytší a užší, preto sa dal niekde aj prebrodiť. Časom však pribudol prvý most, ktorý bol provizórny - postavený z lodiek. Prvou oficiálnou spojnicou brehov sa stal od roku 1891 Most Františka Jozefa, ktorý slúžil až kým ho Nemci na konci druhej svetovej vojny nevyhodili do vzduchu. Bol predchodcom dnešného Starého mosta. Postupne pribúdali ďalšie mosty a zvyšovala sa premávka. Prístavný most bol síce projektovaný na kapacitu 50-tisíc áut denne, no toto číslo je v skutočnosti omnoho vyššie.
V najnovšej epizóde sme sa s historikom Jurajom Jeleňom rozprávali o tom, prečo nemáme tak krásne historické mosty ako v Prahe či Budapešti, ale aj o tom, kde inde mohol stáť Most SNP. Zistili sme, že máme aj Most hrdinov Dukly či Most mládeže, no dnes sa už volajú inak.
Vo svojich ambicióznych plánoch malo mať celkovú dĺžku 42 kilometrov a 45 staníc. Prvé návrhy tzv. rýchlodráhy prišli už v 70-tych rokoch. Prečo rýchlodráha? V tom čase platilo pravidlo, že metro môžu mať mestá nad milión obyvateľov, čo Bratislava nespĺňala. Preto sa metro schovalo pod názov rýchlodráha.
Plány sa v čase menili. Ako to už býva, do technických rozhodnutí sa miešala politika. Dokonca sa začalo stavať aj dočasné metro. Revolúcia priniesla zlom, no s výstavbou metra sa koketovalo aj po roku 2000. Mimochodom - dnešná električka v Petržalke kopíruje líniu plánovaného metra.
Koľko malo stáť metro a prečo sa o jeho stavbe vlastne rozhodlo? Mali by sme teraz metro, ak by sa začalo stavať o kúsok skôr? Zavrhla Bratislava myšlienku metra alebo ešte na papieri existuje? Ako mali vyzerať stanice a kadiaľ malo metro ísť? To všetko nám porozpráva nadšenec dopravy a hlavne metra, pán Peter Martinko.
V príjemných útrobách lesa nad Pražskou ulicou stála kedysi Bratislavská kalvária. Monumentálne kaplnky lemovali kopec a na ich konci stál kostolík a a tri kríže. Vznikla ako poďakovanie za to, že naše územie nepadlo Turkom. Kríž stál na mieste, kde pred časom ešte viala turecká vlajka. Kalvária bola ozdobou hlavného mesta až do 50. rokov minulého storočia. Práve pri budovaní Pražskej ulice sa odbagrovalo z kalvárskeho kopca a za obeť padlo niekoľko kaplniek. Prvá bola na zastávke MHD na Štefánikovej ulici.
Za socializmu kalvária celkom zanikla, zvyšky kaplniek sa používali aj na stavbu okolitých domov. Vďaka viacerým nadšencom však kalvária ožíva a dostáva modernú podobu. O osude kalvárskeho vrchu nám porozprával predseda občianskeho združenia Bratislavská Kalvária Ján Klepáč.
Z Bratislavy kedysi chodila električka priamo do centra Viedne. Keď sa v nej viezla princezná Štefánia Belgická, musela vystúpiť, pretože cez hranice prevážala mak. Počas vojny bolo treba ukryť vozidlá MHD-čky pred bombardovaním, no autobusy sa stali aj vojnovou korisťou.
Prečo prestala premávať električka po Štefánikovej ulici? Dokedy sa v Bratislave jazdilo naľavo? A dostali sa autá z BAZ (Bratislavské automobilové závody) niekedy na naše cesty? Odpovie nám Michal Jajcaj z Múzea dopravy v Bratislave.
Metropolka, Uránia, ktorá sa neskôr stala Hviezdou, alebo Mladosť fungujúca už vyše 100 rokov. Bratislavčania mali v časoch pred multiplexami veľa možností, kam zájsť do kina.
Prvýkrát sa premietalo v dnešnom hoteli Carlton v roku 1905. V obľube boli tiež záhradné kiná, dokonca sa premietalo aj na Bratislavskom hrade. O kultových kinách v hlavnom meste sa Mária a Maťa rozprávali s historikom Jurajom Jeleňom.
Aký film ste ako prvý videli v kine vy?
Vitajte v podcaste Ulicami Bratislavy. Jedna Bratislavčanka, druhá zvedavá v ňom budú rozoberať veci známe aj neznáme.
V tejto epizóde sa pozrieme do útrob sídla Národnej rady SR. Stavať sa začalo ešte za socializmu. Po páde režimu sa diskutovalo, čo urobiť s rozostavanou budovou. Chcel ju kúpiť aj finančník George Soros. Napokon v nej začali prví poslanci zasadať v roku 1994.
Prečo spája parlament s hradom tunel? Ako sa využívali telefónne búdky v parlamente? Prečo volali poslanci veľkolepý luster v rokovacej sále gilotínou? A aké významné umelecké diela nájdete v budove parlamentu? Odpovie nám pracovník Kancelárie Národnej rady SR Ľubomír Adamišin.
