V Čudnopise budeme tentokrát pátrať po pôvode názvu obce Oščadnica. S jazykovedcom, profesorom Jaromírom Krškom a redaktorom Egonom Tomajkom.

Pred dnešnou etapou nášho pátrania sme sa posunuli pozdĺž hranice na severovýchod a mikrofón sme si na nahrávenie pripravili v Hajnáčke. Hovorí vám to niečo? Vedeli by ste povedať o Hajnáčke čosi viac ako len zaujímavosti z prírodopisu a vlastivedy? Aj my sme sa opýtali: najprv domácich a potom aj profesora Jaromíra Krška, ktorý nám vo svojich poznámkach vysvetľuje nielen prácu jazyka, ale často aj zaujímavé poznámky z histórie...

V našej rubrike sme už neraz pátrali po motivácii vzniku názvu v oblasti neďaleko maďarských hraníc. Dozvedeli sme sa pri tom množstvo zaujímavých informácií. Tentokrát sa vyberieme do Želoviec vo veľkokrtíšskom okrese a myslím, že tentoraz budú prekvapení mnohí. Postará sa o to výklad profesora Jaromíra Krška z Katedry slovenského jazyka a komunikácie Filozofickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici!

Tentoraz zamierime na sever. Ocitneme sa na Orave aj preto, aby sme pátrali po starodávnej podobe krstného mena, ktoré mohlo znieť Tvrdoš a vyjadrovať by mohlo... tvrdého, drsného muža. Alebo je to celkom inak? Na pravú mieru všetko uvedú Egon Tomajko a náš odborný spolupracovník, jazykovedec, profesor Jaromír Krško v reprízovanej relácii Čudnopis.

Najjednoduchšie riešenia sa často ukážu ako správne. Existuje však aj mnoho výnimiek, a intuíciou sa vždy k úspechu ani v jazykovede nedopracujete. Na prvý pohľad zaujímavé ojkonymum vôbec nemusí súvisieť so základom slova a základ slova dnes môže znamenať niečo celkom iné ako v hlbokej histórii. Ak ste z toho trochu dopletení, nebuďte smutní. Pri pokuse osvetliť pôvod názvu Tlmače sa všetko vysvetlí!

Pri putovaní za poznaním v rámci našej reprízovanej rubriky Čudnopis sme sa už ocitli kadekde, ale kraj nad Dobročským pralesom, kraj okolo Lomu nad Rimavicou, na ceste medzi Čiernym Balogom a Hriňovou, oslovil Egona Tomajka na prvý pohľad. Vysoká nadmorská výška, lesy, ale aj lúky, drsno, vetristo.. Až to počuť pri nahrávaní odpovedí na našu klasickú otázku. A kde sme ju kládli?

V ďalšej časti našej rubriky Čudnopis sa z Turca presunieme na Oravu. Zaujímať nás bude tradične motivácia vzniku názvu osady. A ako sa už stalo zvykom - popri tom sa vďaka profesorovi Jaromírovi Krškovi z Katedry slovenského jazyka a komunikácie Filozofickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici dozvieme aj čosi nové, prekvapujúce. Prečo sa teda Párnica volá tak, ako sa volá?

V jednej z kategórií názvov obcí je pri výklade vzniku pomocnou disciplínou jazykovedy botanika. Vyznáte sa v botanike, milí poslucháči? Ak áno, vedeli by ste ponúknuť svoju teóriu o tom, podľa čoho je pomenovaná obec Čremošné v okrese Turčianske Teplice? Niečo vám to hovorí, ale nie ste si istí? Tak sa započúvajte do 37. vydania našej reprízovej rubriky! Pozývajú vás Egon Tomajko a profesor Jaromír Krško.

V Čudnopise budeme tentokrát pátrať po pôvode názvu obce Cinobaňa. S jazykovedcom, profesorom Jaromírom Krškom a redaktorom Egonom Tomajkom.

V našej reprízovej rubrike Čudnopisov sme už preskúmali 34 zemepisných názvov. Vlastne ich bolo o čosi viac, lebo v niektorých vydaniach našej rubriky sme si priblížili aj viacero zemepisných názvov a motiváciu ich vzniku. Tentokrát sa vyberieme do Poiplia a skúmaniu podrobíme názov obcí Dolná a Horná Strehová.

V Čudnopise budeme tentokrát pátrať po pôvode názvu obce Prestavlky. S jazykovedcom, profesorom Jaromírom Krškom a redaktorom Egonom Tomajkom.

V Čudnopise budeme tentokrát pátrať po pôvode názvu obcí Bobrovec, Bobrovček, Bobrovník. S jazykovedcom, profesorom Jaromírom Krškom a redaktorom Egonom Tomajkom.

K slovenským hradom, ktoré zohrali dôležitú úlohu v dejinách, nepochybne patrí hrad Divín. V minulosti hral dôležitú úlohu najmä v období tureckého vpádu a protihabsburských povstaní... Nuž a pod hradom leží obec, ktorej názov nás bude v dnešnom vydaní Čudnopisu zaujímať. Motiváciu vzniku názvu obce nám opäť vysvetlí profesor Jaromír Krško s redaktorom Egonom Tomajkom v reprízovanom príspevku.

V Čudnopise budeme tentokrát pátrať po pôvode názvu obce Gemerské Dechtáre. S jazykovedcom, profesorom Jaromírom Krškom a redaktorom Egonom Tomajkom.

V Čudnopise budeme tentokrát pátrať po pôvode názvu obce Istebné. S jazykovedcom, profesorom Jaromírom Krškom a redaktorom Egonom Tomajkom.

Zemepisný názov Štítnik naznačuje možnú motiváciu vzniku názvu obce. Občas sa však stane, že odborný výklad nás trochu prekvapí. Jedno také prekvapenie má prichystané aj docent Jaromír Krško z Katedry slovenského jazyka a komunikácie Filozofickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Výklad vzniku názvu má opäť pripravený jazykovedec, docent Jaromír Krško.

Najťažšie obdobie svojej histórie zažila obec, o ktorej dnes bude reč, pravdepodobne za tureckých nájazdov. Veď od roku 1543 do roku 1676 napadli turecké hordy obec či mestečko sedemkrát, viackrát ju vyplienili, a raz odviekli 500 mladých ľudí do otroctva. Z obdobia tureckých vpádov pochádzajú aj slávne vínne pivnice na neďalekej Starej Hore, ktoré spočiatku ľudom slúžili ako úkryt pred Turkami. Z približne 140 zachovaných pivníc je dnes jedinečná pamiatková rezervácia ľudovej architektúry. Mnohí z vás iste už tušia, že dnes bude reč o Sebechleboch. Poďme teda pátrať po motivácii vzniku názvu obce. Viac povie Jaromír Krško, ktorý sa sídelnými názvami zaoberá na Katedre slovenského jazyka a komunikácie na filozofickej fakulte Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici.

Medzi najzvláštnejšie názvy, ktorých pôvod sme sa v rubrike Čudnopis pokúšali vysvetliť, istotne patrí Polerieka v Turci. Zisťovali sme, čo si myslia miestni a pýtali sme sa aj jazykovedca, profesora Jaromíra Krška. Poďte teda pátrať s nami.

Tentokrát preskúmame pôvod názvu liptovskej obce, ktorá dala Slovensku známych literátov, vedcov či hercov - a preslávil ju úspešný, priam legendárny film Tisícročná včela či zbojník Pacho. Áno, dnes sa vyberieme do Hýb a to, čo vieme alebo len tušíme, sa nám možno pokúsi vyvrátiť profesor Jaromír Krško z katedry slovenského jazyka a komunikácie Filozofickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici.

K starým služobníckym osadám patrí aj obec Podkonice. Presnejšie by sme mali hovoriť o Koniciach, osade, ktorá kedysi ležala nad súčasnou osadou. Jej obyvatelia sa, okrem iného, starali o kone pánov zo Slovenskej Ľupče. Možno trochu predchádzame výkladu profesora Jaromíra Krška z Katedy slovenského jazyka a komunikácie Filozofickej fakulty Univarzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Poďme teda po poriadku.