Michaela Stašová alebo Mishens je tanečný zázrak. Mladé dievča, ktoré je v tak dobrom kontakte so svojim telom, že jej improvizovaný tanec predstavuje dokonalú harmóniu a ľahkosť. Aj vďaka tomu všetkému zahviezdila vo svetovom finále jednej prestížnej súťaže. Za tým všetkým je však veľa driny, tréningu a ako pochopíte aj z rozhovoru, veľa duševnej stability. Toto výnimočné dievča nekomunikuje len telom, ale aj verbálne tak, že je radosť ju počúvať. A ja som sa snažila čo najlepšie na tú jej parádnu vibráciu napojiť. Poďte sa pridať aj vy.
Nebudem sa tajiť tým, že združenie Návrat je môjmu srdcu blízke. Bezplatne pomáha rodinám, aby prekonali krízy a hľadajú adopčiatkam svoje rodičovské zázemie. Sú jediní na Slovensku, ktorí pomáhajú poradensky dlhodobo, aby ponúkali potrebnú prevenciu pred ďalšími prípadnými krízami. Preto ich poteší zas podpora pre ich činnosť. Psychologička Naďa Lovecká priniesla do rozhovoru témy ako citová väzba a rešpektujúce rodičovstvo. Krátka lekcia, ktorá sa zíde akémukoľvek rodičovi. Keď je už tá rodina na Slovensku tak ospevovaná, postarajme sa o to, aby bola aj funkčná. Máme to v rukách všetci.
Vladimír Kobielsky prišiel do Trochu inak aj ako moderátorský kolega. V čase nášho stretnutia bol aj hlavným vrátnikom pred vstupom do Siene slávy. Táto rovnomenná relácia sa stala priestorom pre legendy, ktoré v oblasti kultúry hýbu našou spoločnosťou. Vladko napĺňa priestor aj na iných frontoch, niektoré dokonca spolu zdieľame a preto sa aj náš rozhovor občas stal viac kamarátskym, ako s inými hosťami. A aj vy ste naši kamoši, tak teda začnime.
Ako by ste uchopili rozhovor so 100 ročným človekom, ktorý prežil holokaust, antisemitizmus počas komunizmu, zákazy napĺňania vlastných intelektuálnych potrieb, zákazy študovania pre svoje deti, stratu blízkych, propagandu, ktorá spoluobčanov zmenila na nepriateľov. Otto Šimko toto všetko zažil a napriek tomu som sa neocitla vedľa zatrpknutého človeka, ale vedľa pána, ktorý všetkým otvoril srdce prijatím, pochopením a humorom. Pár divákov mi napísalo, že si ho púšťajú ako terapiu. Tak skúste, možno si tento rozhovor nevypočujete len raz.
Odevný priemysel si stále dokáže vybojovať popredné priečky v rebríčkoch znečisťovania a záťaže našej planéty. Je medzi nami veľa takých, ktorí nakupujú náladovo a bez toho, aby ich trápilo aký príbeh má oblečenie za sebou. Preto je medzi napríklad aj Katarína Hutyrová zo značky Nosene, ktorá ma dlhodobo obliekala do Trochu inak do už noseného. Tak si skúsme pripomenúť, prečo handrová téma stále dôležitá je. Dozviete sa aj veľa nového a trochu aj niečo zo zákulisia chuťoviek, ktoré sú ľudia schopní doniesť do second handu.
Dotyk života je úspešný seriál STVR, ktorý v čase nášho rozhovoru s Evou Pavlíkovou otvoril dvere aj k témam ako sú preventívky, alebo vôbec návštevy doktorov. Prijímanie starnutia a ako to všetko skĺbiť s hereckou profesiou. Evička je tak srdečný a nadhľadový človek, že všetky tieto témy sme spolu ohryzkali schuti a bez nejakých tabu. Tak to má v Trochu inak byť.
Všetci dýchame. Ale dýchame všetci správne? A čo keď v noci spím ako kapor s otvorenými ústami? A čo je to spánkové apnoe? A keď nám chce niekto prelepiť ústa, chce nám naozaj zle? Martin Janiš je školený inštruktor dýchania a ešte aj príjemný chlapík, ktorý sa na náš organizmus pozerá odborne , ale hlavne celostne. Preto sa v ďalšej časti podcastu Trochu inak dočkáte širšieho kontextu. Nádych výdych, ideme na to.
Anetta Demešová a Rastislav Demeš sú manželia – vinári. Pred tým boli kedysi manželia nevinári, ale vinárčenie im zmenilo život . A asi aj manželstvo. Veď to všetko pochopíte, keď sa Vám budú pri počúvaní zbiehať sliny na kvalitné víno z Tajnej. Alebo z Yeme, lebo tam si ho môžete kúpiť. Zapojil sa aj prísediaci hosť Marián Miezga a obaja sme sa vďaka Demešovcom stali absolútnymi odborníkmi na víno. Možno sa to pri počúvaní prihodí aj Vám.
V čase nahrávania rozhovoru s Mariánom Miezgom sa udialo niekoľko jubileí. Jeho relácia Záhady tela oslávila 200tú časť, ikonické predstavenie, v ktorom Marián účinkuje odohralo 500tú reprízu a samotný hosť oslávil 50 ku. Medzi týmito číslami sa vyskytlo veľa slovného obsahu, ktorý, ako som to s Marianom Miezgom aj čakala, bol mimoriadne hravý a zábavný. Ešte drobné upozornenie – zľahka sa môžete bez ohľadu na vaše aktuálne obdobie dostať do predvianočnej nálady.
V Trochu inak dávame priestor aj tým, ktorí menia naše školstvo od základov. A tým základom je dobre psychicky nastavený učiteľ, ale aj žiak. S rozhodeným mentálom sa ťažko budete dobre učiť a sústrediť. Preto Anna Viľchová so svojou kolegyňou vyvinuli pomôcku s názvom – Emocionálny kompas. Koľkí z nás nevedia ani dnes pomenovať svoje pocity a už vôbec od nich odstúpiť a vyrovnať sa s nimi. Aj preto je Emocionálny kompas prítomný v stále viac školách. A tak sa k rozhovoru pridajú aj pani učiteľka Katarína Jureková a malá emocionálne skompasená žiačka Soňa Šelenková.
Ak naše školstvo na niečom pevne stojí, sú to ojedinelí pedagógovia ktorí to nevzdávajú ani napriek náročným podmienkam. Maximilán Strémy ako zástupca toho vysokého školstva medzi takých patrí. STUčka možno nereprezentuje svetovú univerzitnú elitu, ale dokáže vykúzliť nadštandardné príležitosti pre študentov. A to aj vďaka nášmu spoločnému partnerovi SPP. Ak sa Vám zatiaľ tento úvod zdá byť príliš technický, tak len prezradím, že ja si na túto časť spomínam ako na zábavnú a aj horizonty otvárajúcu. Rada si to spolu s Vami pripomeniem.
Adriana Kneissl Poláková je väčšine ľudí známa ako televízna moderátorka. Toto povolanie zavesila na klinec a z toho vedľajšieho hneď aj zvesila kuchynskú utierku. Autorka mnohých mega úspešných kníh o pečení je aktuálne aj pani hoteliérka. Znie to vznešene, ale Adriana sa poriadne namaká. Jej život je plnotučný, ako mlieko, ktoré používa do zákuskov. Príroda, fyzická práca a komunikácia s hosťami vo viacerých jazykoch. Tento náklad jej umožňuje zvládať vnútorná výbava, ktorá prešla tiež svojimi skúškami. Drahí naši podcastoví kamoši, táto časť je absolútnym mnohovrstvovým štedrákom, nebudeme sa čudovať, keď sa až za ušami oblížete.
Spoločnosť aj u nás začína pomaly chápať, že dobre nastavené školstvo a vzdelanie sú kľúčovým riešením pre väčšinu našich problémov. Škola má byť priestorom, kde sa dieťa cíti bezpečne, prijaté a kde sa v ňom zbiera zvedavosť pre objavovanie sveta. Mike Posthumus patrí medzi špičkových odborníkov na vytváranie podnetného školského prostredia. Na Slovensku sa zúčastnil odbornej konferencie ako prednášajúci, započal nastavovanie jednej budúcej školy v Bratislave a našiel si čas aj na Trochu inak. Bude to a little bit different, ale nejako kuchynskou angličtinou to kvôli jazykovému zákonu musím translejtnúť. Verím, že sa v tom zorientujete. Enjoy listening to this episode.
Neviem kedy budete počúvať tento podcast, ale v dobe, keď som sa rozprávala s Richardom Lörinczom, ste mohli po nástupe do taxíka zažiť kadečo. Buď , že sa s taxikárom nedohovoríte, alebo že vám ako žene dá zaujímavú ponuku. Ja som síce takú nikdy nedostala, ale za to mi mnoho taxikárov bez varovania odhalilo zákulisie fungovania sveta. A ako s tým všetkým súvisí Richard Lörincz? Ako šéf Hopin taxi ponúkol aj oveľa lepšiu alternatívu. Tak nech sa páči, nasadnite, pripútajte sa, dnes je táto služba na nás.
Humor je isto subjektívna vec, ale ak tým svojím zabávate stovky tisíce na sociálnej sieti, istým ukazovateľom to byť môže. Nejako v hlave upratané to Filip "Jovinečko" Jovanovič mať musí, lebo okrem zábavných videí si ako veľmi mladý chlapec vystaval úspešné podnikanie. V niektorých témach sme sa stretávali viac, v iných menej, ale aj keď možno nie ste konzument instagramový, je jeho príbeh mimoriadne sympatický a inšpiratívny pre všetky naše spoločenské bubliny.
Skupina Para má na slovenskej scéne viac než pevné miesto, svoj charakteristický hudobný rukopis a absolútne nezameniteľný spevácky podpis Tomáša Šedivého, alias Laskyho. Konečne sme mali možnosť v rozhovore poodhaľovať jeho vnímanie pódiových zážitkov, ale aj pohľad na to, ako prežíva koncerty ako divák. Lasky sa vyskytuje v kombinácií sympatický a špecifický. A to my máme v Trochu inak radi, lebo potom z toho vznikajú aj rovnako vibrujúce rozhovory. Až keď pán Šedivý chcel v štúdiu L plus S skočiť do obecenstva, dovolili sme si jeho špecifickosť pre dobro divákov jemne zabrzdiť. Vy ste pri reproduktoroch isto v bezpečí, tak želáme dobý počuv.
Jakub Mrocek a Lukáš Holásek sú dvaja nadšenci, ktorí majú až magický dar svoje nadšenie preniesť na iných. Ale poďme poporiadku. Jakub a Lukáš sa rozhodli nakrútiť dokument o rysovi ostrovidovi v jeho prirodzenom prostredí. Čo je svojim spôsobom dokumentaristický husársky kúsok. Asi ste netušili, že väčšina takýchto dokumentov sa nakrúca v zajatí, ktoré divákovi imituje divočinu. Poďme už ale na samotný rozhovor, ktorý ja, ako totálne nakazená entuziazmom týchto dvoch, len a len odporúčam.
Anna Jakab Rakovská je výraznou hereckou osobnosťou divadla Astorka. V čase nášho rozhovoru sa však veľmi rada ponárala aj do komornejšieho projektu na ktorom participovala aj s Gabikou Marcinkovou. Ten hľadá súvislosti medzi krízou celej spoločnosti a osobnými krízami matiek. Takými si obe herečky významne prešli. Anička si ich dokonca nahrávala do mobilu netušiac, že raz sa stanú súčasťou divadelného predstavenia. A už vôbec netušila, že nie len o nich bude mimoriadne ľudsky a zaujímavo hovoriť v Trochu inak.
Čmáranice po stenách, alebo umenie? A je to na legálnych, alebo ilegálnych stenách? Dokázal by to každý, alebo predsa len si graffiti vyžaduje talent? Martin "Doke" Hirner sa v tejto umeleckej sfére s istotou dokázal stať medzinárodnou špičkou s najviac youtubovými sledovateľmi na svete. Ak aj v tejto téme máte v uvodzovkách jasno, čo si o graffiti myslieť, tak vám ponúkame lístok na vlak v smere jazdy z omylu do širšieho kontextu. Aj na to slúži Trochu inak a v tomto prípade aj náš vlakvedúci hosť s umeleckým menom Doke.
Domnievam sa, že keď sa z inakosti začne robiť hrozba, najväčšou reálnou hrozbou sa stane budúcnosť našej spoločnosti. A to pre každého. Zlatica Maarová je spoluzakladateľkou združenia rodičov a priateľov detí z LGBTI košiara. Ako matka dcéry, ktorá so svojou manželkou vychováva tri deti, si toho spoločne zažili dosť. Jej materinská láska a časom nadobudnutý nadhľad môže aj najvystrašenejšiemu odmietačovi otvoriť srdce a vniesť nové vnímanie celej, často nevhodne uchopenej LGBTI témy. Takže – v Trochu inak vítame inakosť, lebo aj my sme trochu iní a ak ste názorovo zmätení, budeme sa tešiť aj z inakosti vášho nového pohľadu na vec. Pani Zlatica je cesta a tá sa začína práve teraz.
