Deepfake, phishing s pomocou umelej inteligencie či ransomvér útoky schopné prispôsobiť sa každej firme. Kyberbezpečnosť čelí novým výzvam, na ktoré musíme byť pripravení všetci. O tom, ale aj o smernici NIS2, hovorí Július Selecký zo spoločnosti ESET. Článok s označením We Know How vznikol v spolupráci s komerčným partnerom.

Chceli by ste prejsť na elektromobil bez zbytočných stresov, s garanciou finančných úspor a vo vlastnej réžii vyrábať energiu?

Farmári z viacerých krajín sa spojili, aby upozornili na riziká dovozu lacných potravín z krajín mimo EÚ. Predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Andrej Gajdoš hovorí o dôsledkoch liberalizácie obchodu a nerovných podmienkach pre európskych poľnohospodárov Nedávne protesty farmárov, do ktorých sa zapojili aj slovenskí poľnohospodári, poukázali na problémy, ktoré prináša dovoz lacných potravín z tretích krajín. Protesty sa niesli v pokojnom duchu, no jasne zdôrazňovali obavy farmárov. Slovenskí poľnohospodári sa na hraniciach spojili s českými kolegami a pridali sa k nim aj farmári z Rakúska, Maďarska, Poľska či Nemecka. „Protest nebol len československou záležitosťou. Mal širší európsky rozmer a signalizoval, že poľnohospodári čelia podobným problémom v rôznych krajinách,“ uviedol Andrej Gajdoš. Hlavným problémom, na ktorý farmári upozornili, je dovoz potravín z krajín, ktoré nemajú také prísne bezpečnostné a environmentálne štandardy ako Európska únia (EÚ). To podľa nich vytvára nerovné podmienky na trhu a poškodzuje domácu výrobu. Kľúčovou témou protestov bola aj obchodná dohoda Mercosur, ktorá by mala uľahčiť dovoz poľnohospodárskych produktov z Južnej Ameriky. Podľa A. Gajdoša sa proti tejto dohode formuje takzvaná blokujúca menšina, ktorú vedie Francúzsko a podporujú ju aj Írsko, Taliansko či Poľsko. Rokovania o dohode ešte pokračujú a konečné rozhodnutie sa očakáva v lete. Farmári sa obávajú, že dohoda umožní vstup produktov, ktoré boli vyrobené za oveľa miernejších podmienok, než aké musia dodržiavať európski poľnohospodári. „Kým my musíme prísne evidovať používanie pesticídov, v krajinách Mercosuru sa bežne používajú látky, ktoré sú v EÚ zakázané. Takáto konkurencia nie je zdravá ani férová,“ upozornil A. Gajdoš. Okrem Mercosuru farmári sledujú aj dohodu EÚ s Ukrajinou, ktorá umožnila dočasné uvoľnenie obchodu s agrokomoditami. Táto dohoda však vyprší v júni, a preto je otázne, aké budú jej ďalšie podmienky. Jedným z hlavných problémov podľa farmárov je aj nedostatočná informovanosť spotrebiteľov o pôvode potravín. Často sa totiž stáva, že napríklad kuracie mäso z Ukrajiny sa na Slovensku iba spracuje a následne predáva ako produkt z EÚ. Podobne sa môže čínska paradajka stať súčasťou európskeho paradajkového pretlaku bez jasného označenia pôvodu. „Chceme, aby spotrebitelia vedeli, čo si kupujú. Aj preto sme spustili petíciu za transparentné označovanie potravín, do ktorej sa môže zapojiť každý občan,“ dodal A. Gajdoš. Farmári preto žiadajú sprísnenie kontrol a ochranu domácej výroby pred nekalou konkurenciou. Podľa nich nejde len o ekonomický problém, ale aj o otázku bezpečnosti potravín a udržateľnosti európskeho poľnohospodárstva. Ako by mala EÚ zabezpečiť rovnováhu medzi ekológiou a ekonomikou? Stále častejšie sa upozorňuje na potravinovú sebestačnosť. V čom sme na Slovensku potravinovo sebestační – v ktorých oblastiach naopak nie a spoliehame sa na dovoz? A do akej miery je možná potravinová sebestačnosť v dnešnej dobe? Na tieto a ďalšie otázky sa odpovede dozviete vo videopodcaste: https://www.trend.sk/ekonomika/sef-sppk-protest-farmarov-vyslal-signal-dovoz-lacnych-potravin-ohrozuje-domacu-vyrobu?itm_brand=trend&itm_template=hp&itm_modul=trend_topbox&itm_position=2

USA dostane Grónsko „tak či onak“, DOGE spôsobuje v USA kalamitu a colná vojna sa len začína – aj to sú témy týždňa tohtotýžňového Sumára TRENDU

Hamiltonov moment pre Európu – zjednotí sa kvôli demografickej kríze a obrane?

Len elektráreň Mochovce by potrebovala každý rok päť až sedem nových absolventov na prácu prevádzkového personálu. Docent Gabriel Farkas pôsobí v Ústave jadrového a fyzikálneho inžinierstva na Fakulte elektrotechniky a informatiky Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. V podcaste s Veronikou Vaňkovou hovorí o výzvach, ktorým jadrová energetika čelí. Približuje podrobnosti o príprave budúcich odborníkov na jadrovú energetiku a riešeniach, ktoré by pomohli ďalej rozvíjať dlhoročnú tradíciu. Celý rozhovor si môžete prečítať alebo pozrieť aj vo videu: https://www.trend.sk/ekonomika/orieskom-je-aj-testovanie-psychickej-odolnosti-univerzity-dopyt-priemyslu-nedokazu-pokryt?itm_brand=trend&itm_template=hp&itm_modul=trend_topbox&itm_position=6

„Rozhodnutia o európskom priemysle potrebujú politický rámec, ktorý presahuje volebný cyklus a zohľadňuje rýchlosť dnešného sveta,“ upozorňuje analytik Jan Burian. Veronika Vaňková diskutuje v rozhovore s Janom Burianom aj o tom: • Čo môže priemyslu priniesť európska iniciatíva Clean Industrial Deal? • Kam sa európsky priemysel posunul od Antverpskej deklarácie? • Prečo Európa zaostáva v inováciách a technológiách v porovnaní s USA a Čínou a ako to môže zmeniť? • Ako môžu európsky priemysel (z)meniť obchodné vojny? • Ako Európe chýba podpora kapitálového trhu a automatizácia priemyslu nie je všespásna S rastúcimi cenami energií a nárokmi na dekarbonizáciu európske firmy čelia tlaku na investície do obnoviteľných zdrojov, a pritom sú vystavené silnej konkurencii z Ázie aj Spojených štátov Tlak na európsky priemysel sa najmä v posledných rokoch vyostril v oblasti automobilového sektora, kde čínska výroba elektromobilov ohrozuje európskych výrobcov. V kontexte týchto výziev by mal európsky priemysel získať väčšiu flexibilitu pri rozhodovaní o emisných politikách a implementácii dekarbonizačných cieľov. „Kľúčová je schopnosť rýchlo reagovať na zmeny a prispôsobiť sa novým podmienkam, čo je nevyhnutné pre zabezpečenie udržateľného rozvoja európskeho priemyslu,“ uviedol v rozhovore Jan Burian, analytik,ktorý sa venuje dianiu v priemysle na európskej i globálnej úrovni. „Automatizácia, digitalizácia a umelá inteligencia by nám mohli pomôcť udržať krok so svetom. Dôležité je podporiť inovačné prostredie a vytvoriť podmienky pre experimentovanie a testovanie nových technológií,“ dodal. Budúcimi silnými odvetviami pre Európu sa môžu stať viaceré sektory, napríklad biotechnológie, farmaceutický priemysel alebo výroba čipov. Na to je však potrebné prilákať kvalitné firmy a nastaviť im vhodné podmienky pre rozvoj. Aj v prípade využívania umelé inteligencie v priemysle je dôležité, aby firmy podporovali inovatívne startupy a začínajúcich podnikateľov. „Je to šanca posunúť sa dopredu, ale zároveň si treba uvedomiť, že automatizácia nie je všespásna,“ povedal. J. Burian upozornil aj na problém kapitálového trhu v Európe. „Kým v Amerike majú investori väčšiu flexibilitu a ochotu investovať, v Európe je to oveľa komplikovanejšie, čo obmedzuje možnosti inovácií.“ Hoci v súčasnosti viaceré firmy v Európe zvažujú presun časti výroby do iných krajín, odborník upozorňuje, že predčasné rozhodnutia môžu byť riskantné. Zdôrazňuje, že digitálne platformy a nové technológie môžu priemysel posunúť, no stále je potrebné brať do úvahy aj fyzické zmeny vo výrobnom procese. „Zázračná formulka, ktorá by okamžite viedla k zmenám, neexistuje,“ uviedol. Dodáva, že presun výroby alebo prispôsobenie výrobných procesov môže trvať roky, čo je dôvod, prečo predčasné rozhodnutia v tejto oblasti môžu byť riskantné. Podpora inovácií je kľúčová, no Európa v porovnaní s USA zaostáva aj v podpore novodobých vynálezcov. „Bolo by skvelé, keby sa u nás viac podporoval duch vynálezcov,“ dodal Jan Burian.

Washington chce ukrajinskú energetiku a Bratislava brojí proti nižším poplatkom za elektrinu. TREND prináša nový týždenný sumár toho najzaujímavejšieho v ekonomike, politike či na finančných trhoch

S rastúcim počtom kybernetických útokov je dôležité, aby firmy aj jednotlivci prijali účinné opatrenia na ochranu svojich dát. Umelá inteligencia môže byť hrozbou aj riešením. Kybernetické hrozby sa neustále vyvíjajú a útočníci využívajú sofistikované techniky na obchádzanie bezpečnostných opatrení. „Najslabším článkom pri kybernetických útokoch zostáva ľudský faktor. Firmy by preto nemali podceňovať vzdelávanie svojich zamestnancov,“ hovorí Gabriel Dzan, produktový manažér pre kyberbezpečnosť spoločnosti Orange Slovensko. Firmy na Slovensku stále podceňujú investície do ochrany svojich systémov, pričom menšie podniky sú obzvlášť zraniteľné. Ransomvérové útoky kombinujú šifrovanie dát s hrozbou ich zverejnenia, čím firmy vystavujú finančným stratám a reputačným škodám. „Od roku 2023 zažilo 73 percent firiem phishingový útok a 75 percent ransomvérovy útok. Škody spôsobené útokmi vzrástli v roku 2018 štvornásobne a aktuálne sa pohybujú na úrovni okolo osem biliónov eur.“ hovorí G. Dzan a zdôrazňuje: „Prevencia je v kybernetickej bezpečnosti kľúčová. Každá firma by mala mať zavedené bezpečnostné postupy, pravidelné zálohy a školenia zamestnancov.“ Zásadnou výzvou pre budúcnosť je rastúca úloha umelej inteligencie. Tá pomáha nielen útočníkom pri generovaní presvedčivých podvodných e-mailov, ale aj obrancom pri detekcii hrozieb a zlepšovaní bezpečnostných systémov. Mnoho firiem sa rozhodne zaplatiť výkupné, aby získali po útoku späť svoje dáta. Je známe, aké percento obetí po zaplatení skutočne dostane dešifrovací kľúč? V prípade z Japonska útočníci úspešne napodobnili CFO a podvodne previedli 25 miliónov eur. Ako sa môžu firmy brániť proti takýmto sofistikovaným podvodom, keď už ani videohovor nemusí byť dôkazom identity? Aké zásadné zmeny v kyberbezpečnosti by mali firmy aj jednotlivci zaviesť, aby minimalizovali riziká? Odpovede na tieto a ďalšie otázky sa dozviete vo videorozhovore: https://www.trend.sk/technologie/kyberneticka-bezpecnost-stava-nevyhnutnostou-firmy-podcenuju-rizika?itm_brand=trend&itm_template=listing&itm_modul=articles-rubric-list&itm_position=1

Rok 2024 bol pre spoločnosť Packeta rekordný. Nielenže zaznamenala významný nárast tržieb, ale tiež upevnila svoju pozíciu lídra v doručovaní zásielok mimo domova. Trend rastu kapacít a samoobslužných Z-BOXov pritom ešte zďaleka nekončí, zaznieva z podastu, ktorý vznikol v spolupráci s komerčným partnerom v rámci seriálu We Know How

Prepad hodnoty Tesly môže byť len v začiatkoch, ak sa nenaplnia Muskove sľuby

Takmer polovica živnostníkov na Slovensku nemala podnikateľský účet. Nová transakčná daň však urýchľuje ich rozhodovanie Podľa prieskumu agentúry Focus pre mBank malo začiatkom roka podnikateľský účet len 46 percent živnostníkov. Viac ako polovica si ho plánuje zriadiť až koncom marca, pričom 22 percent si chcelo účet otvoriť do konca februára a 12 percent tak plánovalo urobiť už v januári. „Očakávali sme, že mnohí budú túto povinnosť odkladať, keďže ide o prirodzenú vlastnosť – riešiť veci na poslednú chvíľu," uviedol v rozhovore generálny riaditeľ mBank Slovensko Roman Fink. Podnikateľský účet mKonto Biznis prináša živnostníkom viaceré výhody – jasnejšiu evidenciu finančných tokov, oddelenie firemných a osobných financií a jednoduchšiu správu transakcií. Je určený pre podnikajúce fyzické osoby bez ohľadu na odbor ich podnikania. Roman Fink zdôrazňuje, že v mBank je podnikateľský účet mKonto Biznis vedený navždy zadarmo a klienti môžu využívať aj ďalšie výhody, ako sú bezplatné platby vrátane medzinárodných SEPA platieb a výbery z bankomatov nad 70 eur po celom svete. Nová transakčná daň bude podľa neho znamenať pre podnikateľov zvýšené náklady v desiatkach eur mesačne, avšak mBank sa snaží ich dosahy minimalizovať. „Za podnikateľov túto daň odvedieme a zároveň do konca roka kompenzujeme jej časť, všetko teda za klientov vybavíme my, nemusia sa o nič starať, " vysvetľuje R. Fink. Digitalizácia zohráva kľúčovú úlohu pri znižovaní administratívnej záťaže. „Podnikateľský účet si klienti môžu založiť online, telefonicky alebo na pobočke, pričom im stačí občiansky preukaz. Ostatné údaje si banka overí sama," dodáva generálny riaditeľ. mBank sa snaží podnikateľom uľahčiť orientáciu aj prostredníctvom online poradenskej platformy Podnikateľov poradca. Tá ponúka viac ako sto článkov na témy ako právo, dane, účtovníctvo či digitalizácia. Banky očakávajú, že v dôsledku legislatívnych zmien a transakčnej dane vzrastie záujem o podnikateľské účty v týchto dňoch. „Veríme, že živnostníci ocenia jednoduché riešenia a nebudú čakať do poslednej chvíle," dodáva R. Fink. Viac podrobností sa dozviete vo videorozhovore: https://www.trend.sk/ekonomika/podnikatelsky-ucet-bude-aprila-povinny-zivnostnici-ho-mozu-mat-zdarma?itm_brand=trend&itm_template=listing&itm_modul=articles-rubric-list&itm_position=1

Využívanie Business Intelligence reportingu (BI) pomáha slovenským firmám optimalizovať finančné procesy, zlepšiť rozhodovanie a identifikovať nové príležitosti na rast Business Intelligence nástroje umožňujú firmám lepšie porozumieť svojim finančným dátam, čo vedie k presnejším predpovediam a rýchlejšiemu reagovaniu na zmeny v hospodárskom prostredí. Ako ich čo najlepšie využívať v prostredí malých aj veľkých firiem na Slovensku, v podcaste odpovedali Juraj Tobák, partner TPA Slovakia a Miroslava Kvočáková, senior manažér pre účtovníctvo TPA Slovakia. „Ak nastane akákoľvek transakcia, automaticky sa zobrazí v reporte, to znamená, že už nemusíte čakať mesiac, kým účtovníci zaúčtujú všetky doklady, rovnako nemusíte čakať na kontroléra, kým si vyexportuje excel, niekoľkokrát ho upraví a prerobí a následne ho zašle. Reporting v Business Intelligence do prednastavených šablón „ťahá“ dáta z účtovníctva, ale aj iných zdrojov, a zobrazuje ich tak, ako to manažment a CEO spoločnosti potrebujú takmer okamžite,“ vysvetlil J. Tobák hlavné výhody reportingu. BI reporting môže zásadne zlepšiť finančné rozhodovanie vo firmách: „Pomáha zlepšiť finančnú výkonnosť firiem násobne, ak má spoločnosť dobrý business model, ale nemá prehľad o svojej efektivite a efektivite nákladov, ktoré vynakladá počas mesiaca, prípadne sa nepozerá na jednotlivé súvislosti vo firme, tak môže dosahovať štandardnú ziskovosť porovnateľnú s trhom. Akonáhle ale začne používať online reporting, tak sa jej otvoria nové možnosti, a keď na ne správne reaguje, dochádza k násobnému zvýšeniu ziskovosit v porovnaní s konkurenciou alebo trhovým štandardnom.“ uviedla M. Kvočáková. Ako prebieha postupné zavádzanie tejto formy reportingu do praxe? Ako sa s jeho nástupom mení úloha finančných manažérov vo firmách? Aké bezpečnostné riziká prináša digitalizácia účtovníctva a ako ich minimalizovať? Odpovede na tieto a oveľa viac ďalších otázok si vypočujete v podcaste.

Záujem o letné dovolenky je už teraz vysoký a kapacity sa rýchlo vypredávajú. Výrazne narastá dopyt po Turecku, Grécku či exotických destináciách. Ako sa menia cestovateľské návyky Slovákov? O trendoch v dovolenkovom segmente hovoríme s Tomášom Lazarovom, obchodným riaditeľom cestovnej kancelárie Hydrotour. „Cestovanie sa po pandémii opäť dostalo na popredné miesto v prioritách Slovákov. V roku 2023 a 2024 sme zaznamenali výrazný nárast záujmu o letecké zájazdy. Ľudia si začali viac vážiť možnosť vycestovať a venovať čas oddychu,“ vysvetľuje Tomáš Lazarov. Podľa neho sa v súčasnosti mnoho dovolenkárov rozhoduje pre skorý nákup zájazdov. „Obdobie od októbra do marca je hlavným časom predaja first moment ponúk. Klienti si tak zabezpečia najlepšie ceny, široký výber izieb a flexibilnejšie podmienky storna,“ dodáva. Medzi najžiadanejšie destinácie patrí Turecko, a to nielen tradičná Turecká riviéra, ale aj Egejská riviéra so strediskami ako Izmir, Bodrum či Dalaman. Veľký záujem je aj o grécke ostrovy, Cyprus, Španielsko či Kapverdské ostrovy. Zvýšený dopyt vedie k rýchlemu vypredávaniu kapacít. „Letecké spoločnosti majú obmedzené kapacity, výrobcovia lietadiel meškajú s dodávkami a hotelieri sa snažia rezervovať kapacity pre trhy, ktoré nakupujú v predstihu. To znamená, že tí, ktorí čakajú na last minute ponuky, môžu mať problém nájsť vyhovujúcu dovolenku,“ upozorňuje T. Lazarov. Podľa neho sa dnes Slováci snažia nájsť optimálny pomer ceny a kvality. Sú ochotní investovať viac, ak vidia pridanú hodnotu – kvalitnejšie služby, lepšiu lokalitu alebo exkluzívnejšie hotely Záujem Slovákov o cestovanie už nie je viazaný len na letnú sezónu. Stále populárnejšie sú exotické destinácie, najmä v zimných mesiacoch. „Vidíme rastúci záujem o Bahrajn, Katar, Omán či Kapverdské ostrovy. Tieto miesta ponúkajú príjemné podnebie, krátky časový posun a dnes už majú porovnateľné ceny s letnými dovolenkami,“ vysvetľuje obchodný riaditeľ spoločnosti Hydrotour. Mnohí cestovatelia si dnes kladú otázku, či sa oplatí organizovať dovolenku individuálne alebo využiť služby cestovnej kancelárie. „Cestovné kancelárie nakupujú veľké objemy ubytovania a leteniek, čím dosahujú výrazne lepšie ceny. Navyše, klient má istotu, že v prípade neočakávaných situácií, ako sú zrušené lety či extrémne počasie, sa o neho postaráme,“ hovorí T. Lazarov. Ako príklad uvádza pandemické obdobie či požiare na ostrove Rhodos v roku 2023, keď Hydrotour ako jediná cestovná kancelária poslala špeciálny let na evakuáciu klientov. Podľa T. Lazarova bude záujem o cestovanie ďalej rásť. „Ľudia dnes uprednostňujú investície do zážitkov pred materiálnymi statkami. Dovolenka sa stáva nevyhnutnou súčasťou psychohygieny a oddychu. Verím, že v najbližších rokoch budeme svedkami ďalšej expanzie cestovania, pričom dôraz sa bude klásť na kvalitu a zážitkovú hodnotu pobytov,“ uzatvára. Viac informácií sa dozviete v celom videorozhovore: https://www.trend.sk/biznis/slovaci-planuju-letne-dovolenky-predstihu-zaujem-rastie?itm_brand=trend&itm_template=listing&itm_modul=articles-rubric-list&itm_position=1

Rezidenčné nehnuteľnosti zaznamenali v roku 2024 postupné oživenie. Kancelársky segment sa stále spamätáva z poklesu spôsobeného pandémiou a čaká na výraznejší impulz „Oživenie sme cítili už koncom roku 2023 a v prvom kvartáli 2024. Spustili sme projekty Downtown Yards a Ganz House, pričom výzvou bolo splniť záväzky na týchto projektoch,“ uviedol Ivan Bratko, riaditeľ predaja rezidenčných nehnuteľností v spoločnosti JTRE. V roku 2025 bude podľa neho kľúčové udržať tempo predaja a úspešne dokončiť projekty. „Ak bude doba priaznivá, uvedieme na trh ďalšie dva až tri nové rezidenčné projekty,“ dodal I. Bratko. Naopak, komerčný segment zaznamenal spomalenie. „V roku 2023 pribudlo 120-tisíc štvorcových metrov nových kancelárskych priestorov, no v roku 2024 to bolo len okolo 7-tisíc,“ vysvetlil Róbert Tenczer, riaditeľ oddelenia prenájmu komerčných nehnuteľností JTRE. Pokles výmery ovplyvnila aj zmena pracovných modelov po pandémii. „Firmy častejšie prechádzajú na menšie priestory. Napríklad klient s 10-tisíc metrami sa presúva do polovičnej výmery,“ dodal R. Tenczer. Zlepšenie situácie očakáva v roku 2027. „Trh sa vtedy môže vrátiť k objemom okolo 50-tisíc štvorcových metrov ročne,“ uzavrel. JTRE je lídrom v počte realizovaných a prenajatých kancelárskych projektov. Čo dnes viac firmy preferujú, prenájom či vlastníctvo kancelárií? Aké ekologické princípy musia moderné rezidenčné aj kancelárske priestory spĺňať? Koľko bytov zostáva na predaj v prvom slovenskom mrakodrape Eurovea Tower? Ako sa mení správanie klientov so zvýšeným dopytom po flexibilite? Viac sa dozviete vo videorozhovore: https://www.trend.sk/biznis/rezidencny-trh-nabera-sile-jtre-chysta-nove-projekty?itm_brand=trend&itm_template=listing&itm_modul=articles-rubric-list&itm_position=1

Firmy rátajú straty, investori hľadajú únikové cesty

Militarizmus 30. rokov je späť: Európa sa prebudila a začala zbrojiť. Všetci sa stali Francúzmi by TREND.sk

Kontinent zažil najdôležitejší týždeň za posledné dekády. Nemecké dlhopisy v historickom prepade, no domáce akcie bijú americké a euro rekordne raste

Stavebný sektor sa mení pod vplyvom nových technológií, legislatívnych požiadaviek a tlaku na udržateľnosť Spoločnosť Kami Profit pôsobí na trhu už viac ako 20 rokov a v portfóliu má rôzne projekty od rekonštrukcie čerpacích staníc, cez výstavbu nákupných centier a bytových domov. Jej cieľom je dlhodobá stabilita a expanzia. „Firma je ako dieťa a bol by som rád, ak by prežila svojich zakladateľov. Inšpirujú ma historické spoločnosti západnej Európy, ktoré existujú celé desaťročia. Radi by sme ďalej pôsobili nielen lokálne, ale medzinárodne,“ hovorí majiteľ a konateľ spoločnosti Kami Profit Milín Kaňuščák. Prispôsobujú sa digitalizácii, rozširujú aktivity na zahraničné trhy a hľadajú riešenia, ako zostať konkurencieschopní v meniacom sa prostredí. „Stavebníctvo sa vyvíja, čím ďalej bude viac inteligentných budov prepojených na rôzne aplikácie. Pri materiáloch smerujeme k obnoviteľným zdrojom,“ dodáva M. Kaňuščák. „Otvorili sme pobočky aj v Spojených štátoch. A hoci aj tam naštartovali témy ako ESG a udržateľnosť, pravidlá sú tam často omnoho jednoduchšie a prijateľnejšie v porovnaní s Európskou úniou,“ konštatuje. Ako zaujímavú výzvu vníma projekt výstavby ostravského mrakodrapu, na ktorom spolupracujú s renomovanou architektkou Evou Jiřičnou. „Je to známa architektka, ktorá pôsobí v Londýne. Celý svoj profesionálny život pôsobím v stavebníctve, a je až neuveriteľné, aký má konštruktívny prístup ku každej problematike. Je to veľmi inšpiratívne,“ hovorí majiteľ spoločnosti Kami Profit. Ako sa pozerá na nový stavebný zákon? Aké špecifiká prináša realizácia verejnej zákazky, ako je rekonštrukcia objektu Úradu vlády? V čom sa odlišuje slovenské a české prostredie v oblasti stavebníctva? Odpovede aj na ďalšie otázky nájdete vo videorozhovore: https://www.trend.sk/biznis/mrakodrapu-ostrave-expanziu-usa-slovenska-firma-razi-cestu-medzinarodne-trhy?itm_brand=trend&itm_template=news&itm_modul=denny_suhrn_sprav&itm_position=2

Zo sveta, ktorý fungoval na spolupráci a vzájomnej dôvere, ideme do barbarského sveta, kde platí len sila a moc.