Skutky apoštolov 27,27-44
27 Keď nadišla štrnásta noc a hnalo nás to po Adriatickom mori, uprostred noci sa námorníkom zdalo, že sa blížia k nejakej pevnine. 28 Spustili olovnicu a namerali dvadsať siah hĺbky. Keď prešli kúsok, spustili ju znova a namerali pätnásť siah. 29 V obave, aby sme kdesi nenarazili na skaliská, spustili zo zadnej časti lode štyri kotvy a želali si, aby už bol deň. 30 Keď sa námorníci pokúšali ujsť z lode a spustili čln na more pod zámienkou, že idú spustiť kotvy aj z prednej časti lode, 31 Pavol povedal stotníkovi a vojakom: „Ak títo neostanú na lodi, ani vy sa nemôžete zachrániť.“ 32 Vtedy vojaci preťali povrazy na člne a nechali ho spadnúť. 33 A kým nezačalo svitať, Pavol všetkých vyzval, aby si zajedli. Hovoril: „Dnes je už štrnásty deň, čo vyčkávate bez jedla a nič ste nevzali do úst. 34 Preto vás vyzývam, aby ste si zajedli, veď je to potrebné na vašu záchranu, lebo nikomu z vás sa ani vlas z hlavy nestratí.“ 35 Keď to povedal, vzal chlieb a pred všetkými sa poďakoval Bohu, rozlámal ho a začal jesť. 36 Všetkým sa vrátila dobrá myseľ a aj oni sa pustili do jedla. 37 Všetkých dovedna nás bolo na lodi dvestosedemdesiatšesť. 38 Keď sa nasýtili, odľahčili loď tým, že vyhádzali do mora obilie. 39 Keď sa rozodnilo, nevedeli, kde sa nachádzajú. Spozorovali iba akýsi záliv s plochým pobrežím a zamýšľali tam s loďou pristáť, ak to bude možné. 40 Odviazali kotvy a nechali ich klesnúť do mora. Uvoľnili aj laná na kormidlách, napli prednú plachtu a po vetre mierili do zálivu. 41 Nabehli však na plytčinu, kde s loďou uviazli. Predná časť lode sa zaborila a ostala nehybná, kým zadná časť lode sa pod náporom vĺn rozpadla. 42 Vojaci sa rozhodli väzňov pozabíjať, aby niektorý nevyplával a neušiel. 43 No stotník chcel Pavla zachrániť a preto im ich úmysel prekazil. Dal teda rozkaz, aby tí, čo vedia plávať, zoskočili prví a vyšli na breh, 44 ostatní mali preplávať buď na doskách, alebo na troskách lode. Takto sa všetci dostali na zem a zachránili sa.

Poslanie slúžiť aj v ohrození života. Historik Lukáš veľmi podrobne opísal stroskotanie lode, pri ktorom ani jeden človek nezahynul. Mohlo to mať úplne iný koniec, ak by tam nebol jeden väzeň, ktorý v podstate vydával rozkazy akoby bol kapitánom lode. Na počudovanie ho poslúchali všetci, aj námorníci. – – Možno sa cítiš ako ten posledný v kruhu rodiny alebo v kolektíve, ktorého si súčasťou. Modlím sa, aby ťa tento príbeh povzbudil a menil tvoje myslenie. Podobne ako Pavol, aj ty môžeš priniesť Božie slovo do zúfalej situácie, v ktorej sa ocitneš spolu s ostatnými. Vždy je to tvoje rozhodnutie. Môžeš si to slovo nechať sám pre seba a bude iba pre teba utešením, veď Pán sľúbil, že sa o teba postará. Môžeš to slovo však priniesť, aby bolo povzbudením pre ostatných, ktorí sú takí zúfalí, že im ani jesť nechutí. V každej situácii, aj keď nám ide o život, sme poslaní, aby sme boli svedkami, služobníkmi Pána, ktorému sme uverili. Nádej, ktorá nám bola daná, patrí všetkým. Nenechajme si ju (dnes) pre seba!
Modlitba: Pane, učiň ma poslom Tvojho slova. Pomôž mi nemlčať, keď mám hovoriť. Ďakujem, že si Záchrancom aj pre tých, medzi ktorými žijem. Amen.
Pieseň: ES 641
Autor: Ľubomír Ďuračka

Budeš nádhernou korunou v Hospodinovej ruke, kráľovským turbanom v dlani svojho Boha. Izaiáš 62,3
Ježiš hovorí: „Ale keď ťa pozvú, choď a sadni si na posledné miesto. Potom príde ten, čo ťa pozval, a povie ti: ‚Priateľu, postúp vyššie!‘ Vtedy ti prejaví poctu pred všetkými spolustolovníkmi.“ Lukáš 14,10

Rimanom 11,(13-16)17-24 • Modlíme sa za: Závada (NoS)

Otázky na rozjímanie:

* Koľkokrát som urobil rozhodnutie bez zváženia Božej vôle a s akým výsledkom?
* Ako sa modlím a prijímam Božie slovo v náročných či beznáde...

Skutky apoštolov 27,13-26
13 Keď začal viať južný vietor, nazdali sa, že sa im podarí dosiahnuť, čo si zaumienili. Zdvihli teda kotvu a plavili sa tesne popri Kréte. 14 Ale krátko nato sa strhol prudký vietor, ktorý sa volá Eurakylón. 15 Keď sa vietor zmocnil lode a nebolo možné udržať kurz, nechali sme ním loď unášať. 16 Keď sme sa dostali do závetria ostrovčeka, ktorý sa volá Kauda, horko-ťažko sme zachránili čln. 17 Keď ho potom vytiahli, zabezpečili loď tým, že ju podpásali. Potom v obave, aby nenarazili na plytčinu Syrtis, zvinuli plachtu a takto sa nechali unášať. 18 Búrka nami však prudko zmietala, preto na druhý deň vyhadzovali náklad. 19 A na tretí deň vlastnými rukami povyhadzovali aj lodné náradie. 20 No keď sa už viac dní neobjavovalo ani slnko, ani hviezdy, a pritom búrka zúrila stále nezmenšenou silou, začali sme strácať všetku nádej, že sa zachránime. 21 Ľudia už dlho nič nejedli. Vtedy sa Pavol postavil do stredu a povedal: „Mali ste ma, muži, poslúchnuť a nehýbať sa z Kréty. Boli by ste si ušetrili túto škodu a stratu. 22 Teraz vás vyzývam, aby ste neklesali na duchu, lebo nikto z vás nepríde o život, iba plavidlo sa zničí. 23 Tejto noci totiž pri mne zastal anjel toho Boha, ktorému patrím a ktorému slúžim, 24 a povedal: ‚Neboj sa, Pavol. Máš predsa stáť pred cisárom a Boh ti daroval všetkých, čo sa plavia s tebou.‘ 25 Preto, muži, neklesajte na duchu. Verím totiž Bohu, že to bude tak, ako mi povedal. 26 Máme však doraziť k nejakému ostrovu.“

Príbeh (v mnohom) opisujúci naše konanie. Spolu s ostatnými sme aj my súčasťou plavby životom. Často uskutočňujeme svoj plán (v.13), a preto sa neraz ocitáme v búrke. Nepýtame sa na Boziu vôľu a sme presvedčení, že keď väčšina rozhodla (v.12), naše konanie bude korunované úspechom. Nečudujme sa potom, že naša plavba je charakterizovaná výrazmi „unášaní“ (v.15 a 17) a „zmietaní vetrom“ (v.18). Potom sa musíme zbavovať mnohého – a zbytočne platíme príliš vysokú cenu, aby sme sa zachránili z niečoho hrozného. Áno, z času na čas sa ocitáme v situáciách, že stratíme všetku nádej na záchranu (v.20). Náš Boh sa nás však nevzdáva – vždy posiela niekoho, kto prinesie do beznádejnej situácie Jeho slovo. Na tej lodi dvakrát zaznelo: „buďte dobrej mysle“ – a to je zvesť evanjelia. Napriek tomu, že sme sa vydali cestou bez Boha, On má vždy východisko. Vždy niekoho pošle, aby zaznelo konkrétne živé slovo, ktoré ukáže na cestu záchrany. Možno dnes posiela mňa, aby som bol pre niekoho poslom do jeho zúfalej situácie. Iba vďaka slovu od nášho Pána prichádza nádej.
Modlitba: Pane, ďakujem za tých, ktorých si poslal do môjho života, aby mi priniesli Tvoje slovo. Ukáž mi, za kým ma dnes posielaš, aby som mu ukázal na Teba. Amen.
Pieseň: ES 464
Autor: Ľubomír Ďuračka

Hospodin karhá toho, koho miluje, ako otec syna, ktorého má rád. Príslovia 3,12
Otec hovorí staršiemu synovi: „Ale teraz sa patrí veseliť a radovať, lebo tento tvoj brat bol mŕtvy, a ožil, bol stratený, a našiel sa.“ Lukáš 15,32

Ján 4,19-26 • Modlíme sa za: Záriečie (TuS)

Otázky na rozjímanie:

* Koľkokrát som v živote urobil rozhodnutie bez zohľadnenia Božej vôle a ako sa to odrazilo na mojich výsledkoch?
* Ako prijímam Božie slovo a uisťovanie v ťažkých či beznádejných situáciách?
* Koho môžem dnes povzbudiť slovom nádeje a povolať ho sledovať Božiu cestu?

Dnes som vďačný za tieto 3 veci:

* _________________________________
* _________________________________
* _________________________________

Viac o vďačnosti, čo to je, prečo je dôležité byť vďačný, ako praktizovať vďačnosť nájdeš na blogu.

Skutky apoštolov 27,1-12
1 Len čo bolo rozhodnuté, že sa budeme plaviť do Itálie, odovzdali Pavla a niektorých ďalších väzňov stotníkovi menom Július z kohorty Jeho Veličenstva. 2 Nastúpili sme na loď z Adramyttia, ktorá sa chystala na plavbu popri pobreží Ázie. Keď sme vyplávali na šíre more, bol s nami Aristarchos, Macedónčan z Tesaloniky. 3 Na druhý deň sme pristáli v Sidone. Július sa zachoval voči Pavlovi ľudsky a dovolil mu zájsť k priateľom, aby prijal ich pohostinnosť. 4 Keď sme odtiaľ vyplávali na more, plavili sme sa v závetrí popri Cypre, lebo vietor fúkal proti nám. 5 Plavili sme sa po mori pozdĺž Cilície a Pamfýlie a prišli sme do lýkijskej Myry. 6 Tam našiel stotník alexandrijskú loď, ktorá sa plavila do Itálie, a naložili nás na ňu. 7 Veľa dní sme sa plavili veľmi pomaly a horko-ťažko sme sa dostali ku Knidu. Pretože vietor nám nedovoľoval pristáť, plavili sme sa v závetrí Kréty popri Salmoné. 8 Len tak-tak sme ju oboplávali a dostali sme sa na isté miesto neďaleko mesta Lasaja, ktoré sa volá Dobré prístavy. 9 Keďže ubehlo pomerne veľa času a plavba bola už nebezpečná, veď bolo už po Pôste, Pavol ich varoval: 10 „Muži, zisťujem, že plavba bude nebezpečná a spôsobí ťažkú stratu nielen nákladu a lode, ale aj našich životov.“ 11 No stotník viac dôveroval kormidelníkovi a majiteľovi lode ako Pavlovým slovám. 12 Prístav však nebol vhodný na prezimovanie, preto sa väčšina rozhodla odtiaľ vyplávať a podľa možnosti sa dostať do prístavu Fénix a tam prečkať zimu. Je to prístav na Kréte, otvorený na juhozápad a severozápad.

Božia réžia. Apoštol Pavol mal veľkú túžbu: ísť zvestovať evanjelium aj do Ríma (R 1,9-15; Sk 19,21). Pán Boh naše túžby (keď sú v súlade s Jeho vôľou) rád splní, no často to urobí inak, než aké sú naše predstavy a plány. Pavlovi sa Pán špeciálne postaral o jeho cestu do Ríma. Nemusel ani platiť cestovné a navyše dostal aj „ochranku“, priam cisársku (v.1). Pavol túto Božiu réžiu prijal bez námietok. Prívetivosť veliaceho stotníka k Pavlovi mohla byť odozvou na Pavlovo slušné a úctivé správanie (pozri R 13,1-5). Tú cestu si mohol doslova „užiť“ ako oddych (ako väzeň sa nemusel starať o nič). Je dobré však vidieť Pavlovu „občiansku angažovanosť“ počas celej cesty do Ríma. Pozorne sleduje okolnosti plavby a na základe mnohých skúseností (pozri 1Kor 11,25-26) poskytuje svoje rady a odporúčania (v. 9-10.21). Tie však (teraz) prijaté neboli (v.11) (a potom prišli problémy…). Pavol však prijíma i to, že jeho dobré rady neboli akceptované. Neurazí sa, nezatrpkne, ale naďalej je pripravený a ochotný pomáhať a byť užitočný pre všetkých. On vie, že ho Pán do Ríma privedie (Sk 23,11), no nie sú mu ľahostajné ani životy ľudí, ktorí sa s ním plavia (276 ľudí) a je pripravený byť aj pre nich svedkom živého Boha. Vďaka Bohu za krásny a inšpiratívny príklad apoštola Pavla.
Modlitba: Ďakujeme, Pane Ježišu, za Tvoje sväté Slovo, ktorým nás vyučuješ. Pomáhaj nám byť pre iných užitočnými a Tebe vždy a všade vernými. Amen.
Pieseň: ES 518
Autor: Jozef Budaj

Hospodin je tvoj strážca. Hospodin je ti záštitou po pravici. Slnko ti cez deň neublíži ani mesiac v noci. Žalm 121,5-6
Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca, a od Pána Ježiša Krista. Filemonovi 1,3

Izaiáš 51,1-6(7) • Modlíme sa za: Vyšný Žipov (ŠZS)

Otázky na rozjímanie:

* Ako prijímam Božiu vôľu vo svojom živote, keď nejde podľa mojich predstáv?
* Čo ma posilňuje, aby som bol/a trpezlivý/á a ochotný/á pomáhať aj v ťažkostiach?
* Ako môžem byť pre ostatných svedkom viery a nádeje aj v náročných podmienkach?

Dnes som vďačný za tieto 3 veci:

* _________________________________
* _________________________________

Skutky apoštolov 26,24-32
24 Keď sa takto obhajoval, Festus zvolal mocným hlasom: „Šalieš, Pavol! Tvoja veľká učenosť ťa ženie do šialenstva.“ 25 No Pavol mu povedal: „Nešaliem, vznešený Festus. Hovorím pravdu a moje slová sú triezve. 26 Kráľ vie o týchto veciach, preto pred ním hovorím tak otvorene, lebo som presvedčený, že mu nič z toho nie je neznáme. Veď sa to nekonalo kdesi v ústraní. 27 Veríš, kráľ Agrippa, prorokom? Viem, že veríš.“ 28 No Agrippa povedal Pavlovi: „Čoskoro by si ma presvedčil, aby som sa stal kresťanom.“ 29 A Pavol na to: „Želal by som si od Boha, aby si sa nielen ty, ale aj všetci ostatní, ktorí ma dnes počúvajú, skôr alebo neskôr stali takými, ako som ja, okrem týchto pút.“ 30 Tu vstal kráľ, miestodržiteľ, Bernika a ostatní, čo s ním sedeli, 31 a pri odchode si medzi sebou hovorili: „Tento človek nerobí nič, za čo by si zasluhoval smrť alebo putá.“ 32 A Agrippa povedal Festovi: „Tento človek mohol byť prepustený, keby sa nebol odvolal k cisárovi.“

Bláznovstvo? Žijeme v dobe, kedy čím ďalej, tým viac ľudí považuje našu vieru v ukrižovaného a zmŕtvychvstalého Pána Ježiša Krista a život podľa Jeho – Božieho slova – za bláznovstvo. Dokážeme to akceptovať? Apoštol Pavol s tým nemal problém. Tých, ktorí to tak vnímali, chápal (pozri 1 Kor 1,18.23 a 2,14). Preto ho vôbec neprekvapila a „nevyviedla z miery“ ani hlasná a hanlivá reakcia rímskeho vladára Festa. Pavol totiž svedectvo o svojom obrátení a o tom, ako a do čoho ho povolal Pán Ježiš, hovoril (s nadšením a radosťou) predovšetkým kráľovi Agripovi, o ktorom vedel, že on vie, o čom hovorí – poznal sv. Písma a vedel o tom, čo sa nedávno udialo v Jeruzaleme, Judsku a Galilei. Festus tam bol nový – neznalý ničoho z toho, a tak slová o obrátení k Bohu, o pokání, odpustení hriechov, posvätení, prorokoch, zmŕtvychvstaní boli pre neho „hotovým bláznovstvom“, „španielskou dedinou“ – ničomu nerozumel. Pavol s úsmevom a zároveň úctivo reaguje na „zmäteného“ Festa a odkazuje ho na kráľa Agripu, ktorý mu môže veľa vecí objasniť a ktorého sa Pavlove slová veľmi dotkli. Nedajme sa ani my odradiť hanlivými reakciami na naše svedectvo a majme úctu aj voči tým, ktorí nám nerozumejú. Neúnavne, trpezlivo, láskavo vysvetľujme a vysvetľujme…
Modlitba: Pane Ježišu, daj nám, prosíme Ťa, múdrosť a odvahu vyznávať Ťa pred tými, ktorí Ťa poznajú, aj pred tými, ktorí Ťa nepoznajú. Amen.
Pieseň: ES 475
Autor: Jozef Budaj

Keď budeš poslúchať slovo Hospodina, požehnaný budeš v meste a požehnaný budeš na poli. 5. Mojžišova 28,2-3
Prosíte, ale nedostávate, lebo prosíte zle; chcete to premárniť podľa svojich zlých žiadostí. Jakub 4,3

Rimanom 11,1-6(7-10)11.12 • Modlíme sa za: Vyšná Kamenica (KoS)

Otázky na rozjímanie:

* Dokážeme prijať aj to, že naše kresťanské svedectvo môže byť niekedy považované za bláznovstvo?
* Ako môžeme trpezlivo a láskavo pokračovať vo vyznávaní viery aj pred nepochopiteľnými alebo odmietavými poslucháčmi?
* Čo ma môže posilniť vo vytrvalosti pri svedectve o Ježišovi v dnešnom svete?

Dnes som vďačný za tieto 3 veci:

* _________________________________
* _________________________________
* _________________________________

Viac o vďačnosti, čo to je, prečo je dôležité byť vďačný, ako praktizovať vďačnosť nájdeš na blogu.

10. nedeľa po Svätej Trojici
(Kajúca nedeľa)
Blahoslavený národ, ktorého Bohom je Hospodin, ľud, ktorý si On vyvolil za dedičstvo. Žalm 33,12

Rimanom 11,25-32
25 Nechcem totiž, bratia, aby ste nepoznali toto tajomstvo — aby ste neboli múdri sami pre seba —, že časť Izraela sa zatvrdila dovtedy, kým nevojde plný počet pohanov 26 a takto bude celý Izrael spasený, ako je napísané: Zo Siona príde vysloboditeľ, odvráti bezbožnosť od Jákoba. 27 A toto bude moja zmluva pre nich, keď odstránim ich hriechy. 28 Vzhľadom na evanjelium sú nepriateľmi kvôli vám, ale podľa vyvolenia sú milovaní kvôli otcom. 29 Veď neodvolateľné sú Božie dary milosti a povolanie. 30 Lebo tak, ako ste vy kedysi neposlúchali Boha, ale teraz ste dosiahli milosrdenstvo pre ich neposlušnosť, 31 tak aj títo teraz upadli do neposlušnosti, aby sa vám dostalo milosrdenstvo, aby aj oni dosiahli milosrdenstvo. 32 Boh totiž všetkých spolu uzavrel do neposlušnosti, aby sa nad všetkými zľutoval.

Neposlušnosť ako Božia cesta k milosrdenstvu? Pán Boh uvrhol do neposlušnosti pohanov. No Bohom vyvolený milovaný národ sa mal rozdeliť o svoje požehnanie s nimi, ale zanedbával túto úlohu a pohanmi opovrhoval. Keď potom Izrael neprijal Ježiša Krista, Boh ich vlastne zavrel do neposlušnosti a požehnal pohanom skrze židovského Mesiáša. Pohania považovali Židov za Božích odporcov, lebo neuverili v Ježiša Krista. Dodnes je v mnohých ľuďoch podobný postoj: Boh už nemá nejaký zvláštny vzťah s Izraelom, cirkev vlastne nahradila Izrael. Toto je nebiblické. Boh neprestal Izrael milovať – pre otcov. Izrael je potomkom predkov, ktorých Boh miloval a dal im zasľúbenia. Keď Boh niečo daruje, neberie si to už nikdy späť; ani keď sa obdarovaný stane neposlušným (v.29). Izrael je pod neposlušnosťou z jediného dôvodu: kým nevojde plnosť pohanov – kým nebude spasenie zvestované do posledných končín zeme, až k poslednému človeku. Pohania aj Židia si musia uvedomiť, že majú prospech jedni z druhých. To je obrovské a úžasné Božie dielo v tomto svete. A teraz je na kresťanoch, aby žehnali v Ježišovom mene všetkým národom, aby sa modlili za Židov a žehnali Izraelu, a tak sa delili o Božie požehnanie. Pre Božie milosrdenstvo v cirkvi budú ho raz môcť zažiť a dostať znovu Židia. Chváľme Boha za Jeho cestu spasenia pre všetkých.
Modlitba: Pane, nanovo si uvedomujeme silu a veľkosť Tvojho zmilovania nad Izraelom i pohanmi. Úprimne ďakujeme, že skrze neposlušnosť jedného sa dostalo milosti ďalším a mnohým. Sme svedkami mnohej nenávisti, preklínania a nepriateľstva voči Tebe i kresťanskej cirkvi i voči Židom. Odpusť nám, Pane. Ďakujeme, že v Tvojom pláne záchrany si aj naše slabosti, chyby i neposlušnosť dokážeš použiť na záchranu a k rozdávaniu odpustenia. Veď Ty si Bohom nesmierneho milosrdenstva, v Tebe je záchrana, spása, život. Ujmi sa nášho národa a ľudu. Žehnáme Izraelu. Prosíme, Pane, zmiluj sa nad nami. Amen.
Pieseň: ES 260
Autor: Monika Cipciarová

My, Tvoj ľud, ovce na Tvojej pastve, budeme Ti ďakovať naveky, z pokolenia na pokolenie rozprávať o Tvojich chvályhodných činoch. Žalm 79,13
Ježiš hovorí: „Ja som dobrý pastier. Poznám Svoje a Moje poznajú Mňa.“ Ján 10,14

Marek 12,28-34 • 2.Mojžišova 19,1-6 • Žalm 17 • Modlíme sa za: Vyšná Kamenica (KoS)

Otázky na rozjímanie:

* Ako môžem žiť ako verný kresťan a zároveň prinášať požehnanie všetkým národom?
* Čo znamená pre mňa Božie milosrdenstvo, ktoré sa prejavuje v záchrane rozličných ľudí?
* Akým spôsobom môžem podporovať a modliť sa za židovský národ a ich duchovné otvorenie?

Dnes som vďačný za tieto 3 veci:

* _________________________________
* _________________________________

Skutky apoštolov 26,1-23
1 Agrippa povedal Pavlovi: „Dovoľuje sa ti hovoriť na svoju obranu.“ Tu Pavol vystrel ruku a začal svoju obhajobu: 2 „Kráľ Agrippa! Pokladám sa za šťastného, že sa smiem dnes obhajovať pred tebou proti všetkému, z čoho ma Židia obviňujú, 3 a to hlavne preto, že ty poznáš všetky židovské obyčaje a sporné otázky. Prosím ťa teda, vypočuj ma trpezlivo. 4 Všetci Židia vedia, aký bol môj život od mladosti, poznajú, aký bol od začiatku v mojom národe i v Jeruzaleme. 5 Poznajú ma od začiatku a ak by chceli, mohli by vydať svedectvo, že som ako farizej žil podľa najprísnejšieho smeru nášho náboženstva. 6 Ale teraz stojím pred súdom pre nádej prisľúbenia, ktoré dostali naši otcovia od Boha. 7 Dvanásť kmeňov nášho národa dúfa, že toto prisľúbenie dosiahne, a všetkých týchto dvanásť kmeňov mu vytrvalo slúži vo dne i v noci. Pre túto nádej, kráľ môj, ma Židia žalujú. 8 Čo sa vám zdá neuveriteľné na tom, že Boh kriesi mŕtvych? 9 Ja som si myslel, že musím všemožne konať proti menu Ježiša Nazaretského. 10 To som v Jeruzaleme aj urobil. Keď som dostal od veľkňazov splnomocnenie, osobne som dal veľa svätých pozatvárať do väzenia. A keď ich zabíjali, schvaľoval som to. 11 Vo všetkých synagógach som ich často trestami nútil rúhať sa a v nesmiernej zúrivosti proti nim som ich prenasledoval ešte aj po mestách v cudzine. 12 So splnomocnením a poverením veľkňazov som sa vybral do Damasku. 13 Kráľ môj, cestou som na pravé poludnie videl svetlo z neba, jasnejšie ako slnko; a to svetlo ožiarilo mňa i všetkých mojich spolucestujúcich. 14 Keď sme všetci padli na zem, počul som hlas, ktorý mi po hebrejsky hovoril: ‚Saul, Saul, prečo ma prenasleduješ? Ťažko sa budeš vzpierať proti ostňu.‘ 15 Spýtal som sa: ‚Kto si, Pane?‘ A Pán odpovedal: ‚Ja som Ježiš, ktorého ty prenasleduješ. 16 Ale vzchop sa a postav sa na nohy. Totiž preto som sa ti zjavil, aby som ťa ustanovil za svojho služobníka a svedka toho, čo si videl, i toho, čo ti ukážem; 17 vytrhol som ťa z tohto ľudu aj spomedzi pohanov, ku ktorým ťa posielam, 18 aby si im otvoril oči, nech sa odvrátia od tmy k svetlu a od satanovej moci k Bohu a aby tak dosiahli odpustenie hriechov a účasť medzi tými, ktorí sú posvätení vierou vo mňa.‘ 19 Preto, kráľ Agrippa, nebol som neposlušný nebeskému videniu, 20 lež som hlásal najprv tým, čo sú v Damasku, potom v Jeruzaleme aj v celej judskej krajine, i pohanom, aby sa kajali, obrátili k Bohu a konali skutky hodné pokánia. 21 Pre toto ma Židia chytili, keď som bol v chráme, a pokúšali sa ma zabiť. 22 Boh mi však pomáhal, a tak tu v tento deň stojím ako svedok pred malými i veľkými. Nehovorím nič, než to, čo predpovedali Proroci a Mojžiš, 23 že Mesiáš má trpieť, ako prvý vstane z mŕtvych a bude ohlasovať svetlo tomuto ľudu i pohanom.“

Priznaj sa. Vo svete, ktorý podvádza, klame a schováva sa za veľkolepé ciele, je pomerne náročné žiť pravdivo a verne. Sú momenty, kedy prekáža vzdelanie, aby niekto nepovedal, že sme „preškolení“, a naopak, kedy chýbajú skúsenosti, a my si ich domyslíme, len aby sme sa dostali tam, kam chceme. To najhoršie zo seba sa snažíme schovať, aby to nebránilo našim plánom. Dokonca nepriznávame ani to najlepšie z nás, keď máme pocit, že by to mohlo klať oči tomu, komu sa chceme zapáčiť. Priznať sa, ostať pevný vo viere – to je ale jediné správne. Nehanbiť sa za svoju minulosť, za svoje pády. Aj ony sa podieľali na našej terajšej osobnosti a ak sme ich položili v dôvere k Pánovým nohám, tak sú zahladené Jeho krvou. A už vôbec sa nehanbiť za to najlepšie – za náš život v Pánovi Ježišovi. Po takomto priznaní, že náš život je len a jedine v Trojjedinom Bohu, v Jeho odpustení, milosti a láske, vtedy nenasleduje odsúdenie. Možno nás ešte hriech vo svete vytrápi a bude sa snažiť dohnať nás k zapieraniu, ale ak ostaneme stáť na našom pevnom základe, potom budeme aj dedičmi večnosti.
Modlitba: Ďakujeme Ti, Pane Bože, za Pána Ježiša. Odpusť, že niekedy ma svet strháva ku zlému.

Skutky apoštolov 25,13-27
13 Po uplynutí niekoľkých dní pricestoval do Cézarey kráľ Agrippa s Bernikou, aby pozdravili Festa. 14 Keď tam trávili už viac dní, Festus kráľovi predložil Pavlov prípad: „Je tu jeden väzeň, ktorého tu nechal Félix. 15 Keď som bol v Jeruzaleme, obrátili sa na mňa s jeho prípadom židovskí veľkňazi a starší a dožadovali sa jeho odsúdenia. 16 Odpovedal som im, že u Rimanov nie je zvykom vydať obžalovaného skôr, ako by dostal možnosť čeliť obvineniu v prítomnosti žalobcov. 17 Zišli sa na tomto mieste a ja som na druhý deň bez prieťahov zasadol na tribúnu a prikázal som predviesť toho človeka. 18 Žalobcovia ho obstúpili, no nevzniesli proti nemu nijaké obvinenie zo zločinov, z ktorých som ho ja podozrieval. 19 Mali s ním iba akési spory o svojom náboženstve a o akomsi Ježišovi, ktorý zomrel, a o ktorom Pavol tvrdí, že žije. 20 Keďže som bol v rozpakoch, ako tieto veci riešiť, opýtal som sa, či by nechcel ísť do Jeruzalema a tam sa dať pre toto súdiť. 21 Ale Pavol sa odvolal a žiadal, aby bol väznený až do rozhodnutia Jeho Veličenstva. Prikázal som teda strážiť ho, kým ho nepošlem k cisárovi.“ 22 Nato Agrippa povedal Festovi: „Aj ja by som si chcel vypočuť toho človeka.“ „Zajtra ho budeš môcť počuť,“ odpovedal mu Festus. 23 Na druhý deň prišli Agrippa a Bernika s plnou pompou. Vstúpili do súdnej siene spolu s vysokými dôstojníkmi a poprednými osobnosťami mesta. Potom na Festov príkaz priviedli Pavla. 24 Festus povedal: „Kráľ Agrippa a všetci tu prítomní muži! Pozrite na tohto človeka. Kvôli nemu na mňa v Jeruzaleme a tu ustavične naliehali všetci Židia, kričiac, že nesmie viac žiť. 25 Ja som však zistil, že nespáchal nič, za čo by si zasluhoval smrť. Keď sa však odvolal na Jeho Veličenstvo, rozhodol som sa ho poslať tam. 26 Nemám, čo o ňom konkrétne napísať pánovi. Preto som ho dal priviesť pred vás, najmä pred teba, kráľ Agrippa, aby som po tomto vypočutí vedel, čo mám napísať. 27 Zdá sa mi totiž nerozumné posielať väzňa bez udania žaloby proti nemu.“

Boli by sme usvedčení z viery? Ak by dnes začalo byť nezákonné žiť vo viere v Pána Ježiša Krista, koľko z nás by bolo obvinených? Množstvo ľudí totiž tvrdí, že sú kresťania. To by malo znamenať, že ich život patrí plne Pánovi Ježišovi Kristovi, že žijú s vierou a z viery, vo viere a pre vieru. Nestačí však len vyznať slovom. Viera by mala byť dokázaná životom. Ak by sme boli obvinení z nasledovania Pána, našli by sa svedkovia, ktorí by predniesli dôkazy o našej „vine“? Ak by totiž jediným svedectvom o našom kresťanstve malo byť to, že sme o sebe vyhlasovali, že sme veriaci, a že sme chodili možno aj do kostola, tak je to žalostne málo. S takýmito malými dôkazmi by sme boli rýchlo zbavení obvinenia. – – Zatiaľ nežijeme v krajine, ktorá by zakazovala kresťanom ich vieru. To, že to tu už raz bolo, na to mnohí zabudli, a to, že to raz znovu môže prísť, to si nechceme pripustiť. No nech by sme žili v akomkoľvek zriadení štátu, náš život by mal jasne a bez pochybností ukazovať na to, že celí patríme Pánovi Ježišovi. Ak to tak ešte nie je, ak sami cítime, že ešte máme medzery, prosme Ducha Svätého, aby nám pomohol napraviť naše kroky. Aby, keď sa raz postavíme pred tú najvyššiu súdnu stolicu, nebolo žiadnych pochybností o tom, komu sme v časnosti patrili a komu chceme patriť aj pre večnosť.
Modlitba: Ďakujeme Ti, Pane Bože, za vieru, ktorú nám dávaš. Odpusť, že z nej prijímam do života len časť. Buduj vo mne hlboký vzťah s Tebou, nech Ťa nasledujem s láskou. Amen.
Pieseň: ES 478
Autor: Svetlana Dočkalová

Konajte svedomite, lebo u Hospodina, nášho Boha, niet bezprávia, uprednostňovania ani úplatkárstva. 2.Kronická 19,7
Skúmajte, čo sa páči Pánovi.  Efežanom 5,10

Jeremiáš 1,11-19 • Modlíme sa za: Východná (LOS)Show more...