Skutky apoštolov 21,1-14
1 Keď sme sa s nimi rozlúčili, vyplávali sme na more. Priamou cestou sme prišli na Kós, na druhý deň na Rodos a odtiaľ do Patary. 2 Tam sme našli loď, ktorá sa plavila do Fenície. Nastúpili sme na ňu a odplávali sme. 3 Keď sme sa na dohľad priblížili k Cypru, minuli sme ho naľavo a plavili sme sa do Sýrie. Pristáli sme v Týre, lebo tam mali z lode vyložiť náklad. 4 Vyhľadali sme teda učeníkov a zostali sme tam sedem dní. Učeníci z vnuknutia Ducha varovali Pavla, aby nechodil do Jeruzalema. 5 Po uplynutí tých dní sme pokračovali v ceste. Všetci, aj s manželkami a deťmi, nás vyprevadili až za mesto. Tam sme na brehu pokľakli a pomodlili sme sa. 6 Potom sme sa rozlúčili, nastúpili na loď a oni sa vrátili domov. 7 Plavbu z Týru sme skončili príchodom do Ptolemaidy. Pozdravili sme bratov a zostali sme u nich jeden deň. 8 Na druhý deň sme odcestovali a prišli do Cézarey. Tam sme vošli do domu zvestovateľa evanjelia Filipa — jedného zo siedmich diakonov — a ostali sme uňho. 9 Mal štyri dcéry, panny, ktoré prorokovali. 10 Keď sme tam boli niekoľko dní, prišiel z Judska istý prorok menom Agabos. 11 Prišiel k nám, vzal Pavlov opasok, zviazal si nohy aj ruky a povedal: „Duch Svätý hovorí toto: Muža, ktorému patrí tento opasok, takto zviažu Židia v Jeruzaleme a vydajú ho do rúk pohanov.“ 12 Keď sme to počuli, prosili sme Pavla, my aj miestni, aby nešiel do Jeruzalema. 13 Ale Pavol odpovedal: „Čo to robíte, prečo plačete a trháte mi srdce? Veď ja som pripravený pre meno Pána Ježiša dať sa nielen zviazať, ale v Jeruzaleme aj zomrieť.“ 14 Keďže sa nedal prehovoriť, prestali sme naliehať a povedali sme: „Nech sa stane Pánova vôľa.“

Nech sa stane vôľa Pánova. Koľkokrát sme to vyslovili, alebo možno aj takto prosili. A čo vtedy, keď prichádzajú skúšky, utrpenia a naše modlitby nie sú „vypočuté“, alebo sa to skončí inak? Nemusíme rozumieť dôvodu skúšky, ale máme ju prijať vo viere. Apoštol Pavol vie, že musí ísť do Jeruzalema, aj to, čo ho tam čaká: „vydajú ho pohanom do rúk.“ Ľudsky by bolo možno dobré sa pýtať: čo potom misia medzi pohanmi? Naozaj dobrý dôvod zmeniť svoje rozhodnutie a otočiť sa. Aj Pán Ježiš vie, čo Ho čaká v Jeruzaleme, a hovorí Svojim učeníkom (Mt 20,18-19), že „bude vydaný… odsúdia Ho na smrť“. Pavol, napriek tomu, čo ho čaká, sa chce podriadiť vôli Pánovej. – – Počas bývalého režimu sme boli mnohí zapojení do organizovania tajných táborov, pašovania a distribúcie Biblií či kresťanskej literatúry. Vedeli sme, že to predstavuje veľké riziko – zvlášť pre tých, čo mali aj rodiny. Uvedomili sme si, že máme na krku ŠTB, a tiež, že niektorí bratia v Kristu boli aj vo väzení. Zároveň sme poznali naše poslanie a službu. Čo sa dá v takejto situácii robiť? Vzor nám dal v Getsemanskej záhrade Pán Ježiš a odpoveď nájdeme aj v dnešnom texte (21,5): „Tam sme pokľakli a modlili sme sa.“ Je to výzva modliť sa nielen za seba, ale aj za tých, čo sú do tejto služby vyslaní.
Modlitba: Svätý Bože, Ty vieš všetko, vieš, prečo prichádzajú na nás rôzne skúšky aj utrpenie. Prosím Ťa o silu všetky uniesť, a nie sa ich zbaviť. Amen.
Pieseň: ES 233
Autor: Milan Bruncko

Každý, kto bude vzývať Jeho meno, bude zachránený. Joel 3,5
Ježiš odpovedal: „Dajte si pozor, aby vás nezviedli. Lebo prídu mnohí a budú v Mojom mene hovoriť: ‚Ja som!‘ a ‚Ten čas je už blízko!‘, no nechoďte za nimi!“ Lukáš 21,8

Matúš 7,7-12 • Modlíme sa za: Veličná (LOS)

Otázky na rozjímanie:

* Ako prijímam Božiu vôľu vo svojom živote aj vtedy, keď vedie cez ťažkosti a utrpenie?
* Čo ma posilňuje vo viere, aby som vydržal byť verný svojej ceste ako Pavol napriek neistej budúcnosti?
* Za koho a za čo sa môžem dnes modliť, aby ich Pán ochraňoval a posilňoval pri ich slu...

8. nedeľa po Svätej Trojici
Žite ako deti svetla. Veď ovocie svetla je vo všetkej dobrote, spravodlivosti a pravde. Efežanom 5,8b.9

Efežanom 5,8b-14
Žite ako deti svetla. 9 Veď ovocie svetla je vo všetkej dobrote, spravodlivosti a pravde. 10 Skúmajte, čo sa páči Pánovi, 11 a nemajte účasť na neplodných skutkoch tmy, radšej ich odhaľujte. 12 Veď hanba je už len hovoriť o tom, čo potajomky páchajú. 13 No všetko, čo svetlo odhalí, stáva sa zjavným. 14 Veď všetko, čo je zjavné, je svetlo. Preto je povedané: „Prebuď sa, ty, čo spíš, a vstaň z mŕtvych a zažiari ti Kristus.“

Počuli ste názor, že tma ako taká neexistuje? Existuje vraj len nedostatok, neprítomnosť, absencia svetla, elektromagnetického vlnenia. Dá sa to isté povedať aj o tme v ľudských srdciach, o ľudskom hriechu, o konaní zla? Je zlo skutočné? Nie je tma zla len nedostatkom svetla dobra? Božie slovo má v tom jasno. Existuje dobro a zlo, ľudia svetla a ľudia tmy. Deti svetla, ktoré prinášajú vo svojom živote ovocie svetla: dobrotivosť, spravodlivosť, pravdu. A deti tmy, ktoré prinášajú vo svojom živote neplodné skutky, ktorých konečné ovocie je smrť. Chceš, aby tvoj život prinášal dobré ovocie a bol požehnaním pre teba i ostatných ľudí? Daj priestor vo svojom živote Tomu, ktorý o Sebe povedal: Ja som svetlo sveta. Kto Mňa nasleduje, nebude chodiť v tme, ale bude mať svetlo života (J 8,12). On sa ti zaskvie ako zachraňujúci Spasiteľ, ako odpúšťajúci Pán, i ako milujúci Priateľ. On ti odhalí pravdu, ktorá oslobodzuje. On ťa prebudí a vzkriesi k novému životu. On ti osvieti tvoju prítomnosť i budúcnosť nádejou. On ťa obdarí dobrotivosťou, spravodlivosťou a pravdou. Ver mi, stojí to za to, žiť vo Svetle, milovať Svetlo a nasledovať Svetlo.
Modlitba: Otvor mi oči, Duchu Svätý, otvor mi oči, môj Pane, vidieť Ťa túžim. Chcem vidieť Teba vo mne rásť a žiariť svetlo Tvojej slávy. Vylej Svoju lásku a moc, spievam svätý, svätý, svätý. Svätý, svätý, svätý. Vidieť Ťa túžim. Amen.
Pieseň: ES 315
Autor: Marek Cingeľ

Nech ťa Hospodin požehná a nech ťa ochráni! 4.Mojžišova 6,24
Naučte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal. A hľa, Ja som s vami po všetky dni až do konca sveta. Matúš 28,20

Matúš 5,13-16 • Izaiáš 2,1-5 • Žalm 14 • Modlíme sa za: Važec (LOS)

Otázky na rozjímanie:

* Ako môžem žiť ako dieťa svetla a prinášať ovocie dobrotivosti, spravodlivosti a pravdy v mojom každodennom živote?
* Čo znamená pre mňa „mať svetlo života“ a ako môžem nechávať Krista žiariť cez moju osobu?
* Aké neplodné skutky tmy by som mal odhaliť a vyhýbať sa im, aby som žil v súlade s Božou vôľou?

Dnes som vďačný za tieto 3 veci:

* _________________________________
* _________________________________
* _________________________________

Viac o vďačnosti, čo to je, prečo je dôležité byť vďačný, ako praktizovať vďačnosť nájdeš na blogu.

Skutky apoštolov 20,17-38
17 Pavol poslal z Milétu odkaz do Efezu a pozval k sebe starších cirkvi. 18 Keď prišli k nemu, povedal im: „Vy viete, že od prvého dňa, ako som prišiel do Ázie, po celý čas som bol medzi vami. 19 Slúžil som Pánovi so všetkou pokorou v slzách a skúškach, čo na mňa doľahli pre úklady Židov. 20 Nezamlčal som vám nič užitočné, ale ohlasoval a učil som vás verejne i po domoch. 21 Naliehavo som Židom aj Grékom vydával svedectvo o obrátení k Bohu a o viere v nášho Pána Ježiša. 22 A teraz, hľa, Duch ma núti ísť do Jeruzalema, hoci neviem, čo ma tam čaká. 23 Viem len to, čo mi Duch Svätý v každom meste dosvedčuje, že ma čakajú putá a súženie. 24 Pravda, pokiaľ ide o môj život, neprikladám tomu nijakú cenu. Záleží mi len na tom, aby som dokončil svoje poslanie a službu, ktorú som prijal od Pána Ježiša: vydať svedectvo o evanjeliu Božej milosti. 25 Nuž a teraz viem, že nikto z vás, medzi ktorými som chodil a hlásal kráľovstvo, už neuvidí moju tvár. 26 Preto vám v dnešný deň dosvedčujem, že som čistý od krvi všetkých, 27 lebo som vám ohlasoval celý Boží zámer, nič som nezamlčal. 28 Dávajte pozor na seba i na celé stádo, v ktorom vás Duch Svätý ustanovil za biskupov, aby ste pásli Božiu cirkev, ktorú si získal za cenu svojej vlastnej krvi. 29 Ja viem, že po mojom odchode vniknú medzi vás draví vlci, ktorí nebudú šetriť stádo. 30 Aj spomedzi vás samých povstanú muži, ktorí budú hovoriť prevrátene, len aby strhli učeníkov na svoju stranu. 31 Preto bdejte a pamätajte, že tri roky som so slzami dňom i nocou každého z vás neprestajne napomínal. 32 Teraz vás odporúčam Bohu a slovu jeho milosti, ktoré má moc budovať a dať dedičstvo všetkým posväteným. 33 Od nikoho som nežiadal ani striebro, ani zlato, ani odev. 34 Sami viete, že tieto moje ruky zarobili na moje potreby i na potreby tých, čo boli so mnou. 35 Všetko som vám ukázal, že treba pracovať, ujímať sa slabých a pamätať na slová Pána Ježiša. Veď on povedal: ‚Blaženejšie je dávať, ako prijímať.‘“ 36 Keď to povedal, kľakol si a spolu s nimi sa modlil. 37 Všetci sa pustili do veľkého plaču, hádzali sa Pavlovi okolo krku a bozkávali ho. 38 Najväčšmi však žalostili preto, lebo im povedal, že už nikdy neuvidia jeho tvár. A odprevadili ho až na loď.

Boh nám ešte dáva čas milosti, aby sme mohli vyrovnať svoje účty. Často pri pohreboch ľudia hovoria o lúčení, o tom, ako sa so zosnulým videli naposledy, čo si posledné povedali, čo mohlo byť lepšie, inak. A veľakrát blízki zosnulého nemajú čo povedať, mnohí z nich sa nerozlúčili v dobrom, ani s láskou. Tento biblický text je plný nádherných teologických myšlienok, o každej vete by sa dala napísať krásna kázeň. Ale táto pasáž je vlastne Pavlovou rozlúčkou. Všimnime si, ako jasne a priamo sa stavia za svoju prácu, za všetko, čo urobil a povedal, za to, ako žil. Nehovorí poslucháčom žiadne výčitky, ani sa nepovyšuje. Dá im nakoniec len zopár rád a odporúčaní, ako žiť a ako sa starať o svoj cirkevný zbor. – – Milý brat, milá sestra, bude to takéto pri tvojom odchode z tejto zeme? Budeš vedieť povedať slová na rozlúčku vyrovnane, bez pretvárky? Budeš môcť o svojom živote vydať dobré svedectvo ako Pavol? Pán Boh nám ešte dnes dáva čas milosti, aby sme si mohli vyrovnať svoje účty, napraviť krivdy, ktoré sme napáchali, povedať svojim drahým všetko, čo sme nestihli. Mnohí takúto milosť nemali. Využime tento čas a túto milosť.
Modlitba: Pane Bože, pomôž mi čeliť mojim chybám a zraneniam, ktoré som spôsobil iným. Daj mi silu sa ospravedlniť, daj mi odvahu priznať, že som spravil chyby. Pomôž mi, aby som si pred sebou samým, aj pred inými vedel priznať svoje omyly a aby som sa pokúsil napraviť to, čo ešte môžem. Amen.
Pieseň: ES 495
Autor: Michaela Púpalová

Teraz odstráňte cudzích bohov, ktorých máte medzi sebou, a nakloňte svoje srdce k Hospodinovi. Jozua 24,23

Skutky apoštolov 20,1-16
1 Keď vzbura ustala, Pavol si zavolal učeníkov, povzbudil ich, rozlúčil sa a pobral sa do Macedónska. 2 Prešiel jeho územím, vytrvalo ich povzbudzoval Božím slovom a prišiel do Grécka. 3 Tam strávil tri mesiace a potom sa chystal odplaviť do Sýrie. No Židia mu strojili úklady, preto sa rozhodol pre návrat cez Macedónsko. 4 Sprevádzali ho Pyrrov syn Berojčan Sópatros, Tesaloničania Aristarchos a Sekundus, Derbejčan Gájus a Timotej, ako aj Ázijčania Tychikus a Trofimos. 5 Oni však išli vopred a čakali nás v Troade. 6 My sme sa po dňoch Nekvasených chlebov odplavili z Filíp a o päť dní sme prišli za nimi do Troady, kde sme sa zdržali sedem dní. 7 Keď sme sa v prvý deň po sobote zišli na lámanie chleba, Pavol sa s nimi rozprával, lebo na druhý deň chcel odcestovať. Reč pretiahol až do polnoci. 8 V hornej sieni, kde sme boli zhromaždení, svietilo mnoho lámp. 9 Istý mládenec menom Eutychus sedel v obloku a pretože Pavol hovoril dlho, tvrdo zaspal a premožený spánkom spadol dolu z tretieho poschodia. Keď ho zodvihli, bol mŕtvy. 10 Ale Pavol zišiel dole, pritisol sa k nemu, objal ho a povedal: „Neznepokojujte sa, veď jeho duša je v ňom.“ 11 Potom sa vrátil hore, lámal a jedol chlieb a dlho, až do svitania, rozprával. Potom odišiel. 12 Chlapca priviedli živého a to ich veľmi potešilo. 13 My sme nasadli na loď skôr a zamierili sme odtiaľ smerom k Assu, kde sme mali vziať na palubu Pavla. Tak nám to prikázal, lebo chcel putovať po súši. 14 Keď sa s nami v Asse stretol, vzali sme ho na loď a prišli sme do Mitylény. 15 Odtiaľ sme sa odplavili a na druhý deň sme sa dostali do blízkosti Chiosa; ďalší deň sme pristáli na Samose a o deň neskôr sme prišli do Milétu. 16 Pavol sa totiž rozhodol obísť Efez, aby sa nezdržal v Ázii, lebo sa ponáhľal, aby bol podľa možnosti na deň Turíc v Jeruzaleme.

Pomôžme vstať z mŕtvych tým, ktorí vypadli z nášho spoločenstva. Už ste niekedy zaspali v kostole? Počas piesní a liturgie sa to podarí len málokomu, ale kázeň je na to výborná príležitosť. To, že niekto zaspal počas niekoľkohodinovej kázne, je úplne uveriteľné a ľahko predstaviteľné – to by sa mohlo stať pokojne aj dnes. To, že Pavol za ním išiel a vzkriesil ho – to sa nám pre dnešok a pre naše cirkevné zbory až také reálne nezdá. Lenže ľudia v našich cirkevných zboroch takto zaspávajú a vypadávajú veľmi často. Asi nie telesne, ale duševne, duchovne. Rovnako aj mysle mnohých bratov a sestier už takto vypadli z našich kostolov. Z okna ich vyhodila nuda, nezrozumiteľnosť, pokrytectvo, možno aj náš nezáujem. Je úlohou každého z nás: byť Pavlom, ktorý za takýmto človekom pôjde a pomôže mu vstať. Pavol prišiel za chlapcom a objal ho, cítil, že v ňom je ešte život. To je aj tvoja úloha, milý čitateľ! Choď dnes za niekým, kto vypadol z okna tvojho spoločenstva, koho duša vypadla z tvojho cirkevného zboru. Objím ho, prejav ľudskosť, pokús sa ho vzkriesiť svojou láskou a prijatím.
Modlitba: Hospodine, pomôž mi vidieť, kto v mojom okolí potrebuje moju záchranu; pomôž mi vidieť, kto sa vzdialil od nášho cirkevného zboru, a pomôž mi konať s vierou a láskou, ako konal apoštol Pavol. Amen.
Pieseň: ES 552
Autor: Michaela Púpalová

Povedal som: „Dám pozor na svoje správanie, aby som nezhrešil jazykom.“ Žalm 39,2
Z tých istých úst vychádza dobrorečenie i kliatba. Bratia moji, nemá to tak byť! Jakub 3,10

Lukáš 22,14-20 • Modlíme sa za: Uhorské (NoS)

Otázky na rozjímanie:

* Koho v mojom okolí by som mohol dnes povzbudiť, aby vstal a znovu sa zapojil do spoločenstva?
* Ako môžem prejaviť lásku a prijatie voči tým, ktorí duševne či duchovne upadli alebo vzdialili sa?
* Čo robiť, aby som sám nespadol do duchovného „spánku“ a zostal bdelý vo viere?

Skutky apoštolov 19,23-40
23 V tom čase vznikla nemalá vzbura pre toto učenie. 24 Istý zlatník menom Demeter vyrábal strieborné Artemidine chrámiky a tým umožňoval remeselníkom nemalý zárobok. 25 Raz týchto remeselníkov a robotníkov, ktorí pri tom pracovali, zhromaždil a povedal im: „Muži, viete, že svoj blahobyt máme z tohto remesla, 26 a vidíte a počujete aj to, že tento Pavol presvedčil a zviedol značný zástup nielen v Efeze, ale takmer po celej Ázii. Hovorí, že bohovia urobení ľudskými rukami nie sú bohmi. 27 Takto nám nielen hrozí nebezpečenstvo, že naše remeslo stratí vážnosť, ale ani chrám veľkej bohyne Artemis si nebudú vážiť a ešte sa začne rúcať veleba tej, ktorú uctieva celá Ázia i celý svet.“ 28 Keď to počuli, vzbĺkli hnevom a kričali: „Veľká je efezská Artemis!“ 29 V celom meste zavládol zmätok, spoločne sa hrnuli do divadla a strhli so sebou aj Pavlových spoločníkov, Macedónčanov Gája a Aristarcha. 30 Pavol chcel ísť medzi ľud, ale učeníci mu to nedovolili. 31 Aj niektorí aziarchovia, ktorí boli jeho priateľmi, mu poslali odkaz s prosbou, aby nešiel do divadla. 32 Každý vykrikoval niečo iné, lebo v zhromaždení panoval dokonalý zmätok a viacerí ani nevedeli, prečo sa tam zišli. 33 Tu naviedli zo zástupu akéhosi Alexandra a Židia ho potisli dopredu. Alexander si pokynom ruky vyžiadal ticho a chcel ľudu povedať obrannú reč. 34 No keď zistili, že je to Žid, všetci jednohlasne asi dve hodiny kričali: „Veľká je efezská Artemis!“ 35 Keď mestský pisár upokojil zástup, povedal: „Muži, Efezania, kto by nevedel, že mesto Efez je strážcom chrámu veľkej Artemis a jej obrazu, ktorý padol z neba? 36 Keďže to naozaj nemožno poprieť, musíte sa upokojiť a nesmiete nič robiť unáhlene. 37 Priviedli ste totiž týchto mužov, hoci sa nedopustili svätokrádeže a ani sa nerúhali našej bohyni. 38 Ak teda Demeter a s ním spojení remeselníci vznášajú proti niekomu žalobu, tým sa zaoberajú verejné súdy a na to sú prokonzuli. Nech žalujú tam. 39 Ak si ešte niečo žiadate, vyrieši sa to na zákonnom zhromaždení. 40 Veď nám hrozí nebezpečenstvo, že za dnešok nás obvinia zo vzbury, lebo nemáme ako vysvetliť túto vzburu.“ Po tých slovách rozpustil zhromaždenie.

Čestnosť, alebo pretvárka. Aj dnes (tak, ako každý deň) sa rozhoduješ žiť: pre pravé, alebo pre falošné, dočasné poklady. Možno, že máš prácu, v ktorej musíš niekedy urobiť to, čo nie je správne, čo sa Pánu Bohu nepáči. Ako postupovať, keď musím zabezpečiť rodinu, zaplatiť réžiu a príjem potrebujem? Mám pracovať aj v takej práci? – – Demeter v meste Efeze svojim zamestnancom poskytoval nemalý zárobok. Bolo to na základe výroby strieborných Dianiných chrámov. Ak mali v rodine tento chrám, verili, že ich Diana ochráni. V meste bol aj obrovský chrám zasvätený tejto Diane. Do tohto prichádza apoštol Pavol so svojimi učeníkmi a zvestujú, že iba pravý Boh v Ježišovi Kristovi môže človeka zachrániť, odpustiť mu hriechy. Zamestnávateľ sa zľakol, že príde o svoj biznis, a tak rozdúchal v Efeze pekelnú vzburu. Ako sa to skončilo? Zvíťazil krik? Pamätáte? Aj pred Pilátom zvíťazil krik. Možno tam vtedy, ale iba do času. – – My dnes žime čestne pred Pánom, nedajme sa odradiť, zastrašiť falošným krikom, prácou, ktorá je proti Božím zásadám. Naším pravým pokladom je spása v našom Pánovi Ježišovi Kristovi a čestnosť v myšlienkach i skutkoch.
Modlitba: V mene Pána Ježiša Krista sa modlíme a vyznávame, že niekedy sa zľakneme a pridáme sa k falošnému kriku, alebo pretvárke. Odpusť nám a pomôž nám, Pane, žiť s Tebou v čestnosti, a tak Ťa oslavovať tu i raz v nebesiach. Amen.
Pieseň: ES 485
Autor: Dušan Brehuv

„Očakávali ste mnoho, ale je z toho málo. Keď ste to doviezli domov, Ja som to odfúkol. Prečo?“ pýta sa Hospodin zástupov. „Pre Môj dom, ktorý je v troskách. Každému z vás však ide len o vlastný dom.“ Aggeus 1,9
Ježiš hovorí: „Beda vám, farizeji, lebo dávate desiatky z mäty,

Skutky apoštolov 19,8-22

8 Pavol vošiel do synagógy, kde smelo hovoril; tri mesiace viedol s nimi rozhovory a presviedčal ich o Božom kráľovstve. 9 Keď sa však niektorí zatvrdzovali, odmietali veriť a pred zástupom potupovali učenie, opustil ich, oddelil učeníkov a každý deň viedol rozhovory v Tyranovej škole. 10 Toto trvalo dva roky, takže všetci, čo bývali v Ázii, Židia i Gréci, počuli Pánovo slovo. 11 Boh konal skrze Pavla neobyčajné mocné činy. 12 Preto ľudia donášali chorým šatky a zástery, ktorými sa dotkli jeho tela; a neduhy ich opúšťali a zlí duchovia z nich vychádzali. 13 Aj niektorí potulní židovskí zaklínači sa pokúšali vysloviť meno Pána Ježiša nad tými, čo mali zlých duchov, a hovorili: „Zaklínam vás za pomoci Ježiša, ktorého hlása Pavol.“ 14 Robili to siedmi synovia istého Skevu, židovského veľkňaza. 15 Ale zlý duch im odpovedal: „Ježiša poznám, aj o Pavlovi viem, ale kto ste vy?“ 16 A človek, v ktorom bol zlý duch, sa na nich oboril, zmocnil sa dvoch z nich a tak ich dobil, že ušli z toho domu nahí a doráňaní. 17 O tejto udalosti sa dozvedeli všetci Židia i Gréci, čo bývali v Efeze; na všetkých doľahla bázeň a zvelebovali meno Pána Ježiša. 18 Prichádzali mnohí z tých, čo uverili, vyznávali a priznávali sa k svojim skutkom. 19 Ba viacerí z tých, čo sa zaoberali čarami, podonášali knihy a pred očami všetkých ich pálili. Keď zrátali ich cenu, vyšlo im päťdesiattisíc strieborných. 20 Takto Pánovou mocou slovo rástlo a mocnelo. 21 Po týchto udalostiach sa Pavol rozhodol v Duchu, že prejde cez Macedónsko a Achájsko a pôjde do Jeruzalema. Povedal si: „Pobudnem tam a potom sa musím pozrieť aj do Ríma.“ 22 Do Macedónska poslal dvoch zo svojich pomocníkov, Timoteja a Erasta, no sám ostal istý čas v Ázii.

Trpezlivosť vydávať svedectvo. Apoštol Pavol tri mesiace smelo vydáva svedectvo v synagóge, ale ľudské srdcia bez Ducha Božieho neprijímajú zvesť o Božom kráľovstve. Tri mesiace a nič – žiadne prebudenie. Pavol si mohol zúfať, lamentovať: Bože, ja končím; vidíš, ako sa snažím, ale Tvoje učenie neprijímajú, naopak potupujú. Napriek tomu sa Pavol nesťažuje a nenarieka. Iste nerád opúšťa toto spoločenstvo. Z textu sa dozvedáme, že potom každý deň káže v škole Tyranovej. Chcel by som podčiarknuť každý deň. A v tejto škole – tam, kde sa ľudia ochotne podvolia Božiemu vedeniu, sa dejú veľké veci. Spoločenstvo rastie, ľudia sa túžia stretávať, sú hladní po Božej milosti. Prejavuje sa to telesnými a duševnými uzdraveniami. Sú tam židovskí zaklínači, ktorí nedokázali to, čo Ježiš konal skrze apoštola Pavla. Mnohí, ktorí uverili, prichádzali a vyznávali svoje skutky. Takto mocou Pánovou rástlo slovo Pánovo a dokazovalo silu. – – Povzbudenie pre nás: 1. Vydávaj o Kristu svedectvo a nedaj sa odradiť; 2. Prichádzaj čo najčastejšie do spoločenstva; 3. Rozprávaj, zdieľaj sa o skutkoch, ktoré zažívaš na ceste viery.
Modlitba: Pane, Kriste, náš Spasiteľ, jediná Cesta, Pravda i Život, aj dnes je čas prosiť za naše spoločenstvo, ale aj za naše srdcia, aby boli plné Tvojho Ducha. Obživ nás Svojou mocou, nech sme radostní kresťania. Haleluja. Amen.
Pieseň: ES 237
Autor: Dušan Brehuv

Hospodinovi chcem spievať, lebo sa veľmi preslávil. 2.Mojžišova 15,1
Budem sa modliť duchom, ale budem sa modliť aj mysľou. Budem spievať chválospevy duchom, ale budem spievať aj mysľou. 1.Korinťanom 14,15

Skutky apoštolov 10,(21-23)24-36 • Modlíme sa za: Turčianske Jaseno (TuS)

Otázky na rozjímanie:

* Ako prežívam trpezlivosť v situáciách, keď moje svedectvo o Kristovi neprináša okamžité reakcie alebo výsledky?
* Čo znamená pre mňa každý deň hľadať spoločenstvo a Božie vedenie ako Pavol v škole Tyranovej?
* Aké skúsenosti môžem zdieľať,

Skutky apoštolov 18,23 – 19,7

23 Tam strávil nejaký čas a potom šiel ďalej. Postupne prechádzal cez galatskú krajinu a Frýgiu a posilňoval všetkých učeníkov. 24 Do Efezu prišiel istý Žid, menom Apollo, pôvodom z Alexandrie. Bol to výrečný muž a zbehlý v Písmach. 25 Apollo bol poučený o Pánovej ceste. Rozprával v zápale ducha a presne učil o Ježišovi, hoci poznal iba Jánov krst. 26 Začal smelo hovoriť aj v synagóge. Keď ho počuli Priscilla a Akvila, vzali ho bokom a ešte dôkladnejšie ho poučili o Božej ceste. 27 Keďže Apollo chcel prejsť do Achájska, bratia ho povzbudili a napísali učeníkom, aby ho prijali. Keď ta prišiel, veľmi pomohol tým, čo vďaka milosti uverili. 28 Dôrazne totiž vyvracal argumenty Židov, keď verejne dokazoval pomocou Písem, že Ježiš je Mesiáš.
19,1 Práve vtedy, keď bol Apollo v Korinte, Pavol prešiel hornatým vnútrozemím a prišiel do Efezu, kde našiel niekoľkých učeníkov. 2 Spýtal sa ich: „Keď ste uverili, prijali ste Ducha Svätého?“ Odpovedali mu: „Ani sme len nepočuli, že jestvuje Duch Svätý.“ 3 Na to povedal: „Akým krstom ste teda boli pokrstení?“ Oni odpovedali: „Jánovým krstom.“ 4 Pavol im povedal: „Ján krstil krstom pokánia a hovoril národu, aby verili v toho, ktorý prichádza po ňom, to znamená v Ježiša.“ 5 Keď to počuli, dali sa pokrstiť v mene Pána Ježiša. 6 Keď na nich Pavol položil ruky, zostúpil na nich Duch Svätý a hovorili jazykmi i prorokovali. 7 Bolo ich asi dvanásť.

Duchovný rast je dôležitý! Pri čítaní tohto príbehu vnímame, aké je dôležité správne pochopenie učenia Božieho slova, ako aj vplyvu Ducha Svätého v živote kresťanov. Príbeh Apolla, výrečného a vzdelaného Žida, ktorý hovoril a učil o Ježišovi, hoci poznal len krst Jánov, je pre nás povzbudením. Apollo sa bol ochotný učiť viac, keď ho Priscilla a Akvila dôkladnejšie vyučili ceste Božej. To nám pripomína, že aj keď sme už veriacimi možno dlho, vždy je priestor na rast a hlbšie pochopenie Božieho slova. Pavol v Efeze stretol učeníkov, ktorí nepočuli o Duchu Svätom. Po ich stretnutí s Pavlom a po prijatí krstu v mene Ježiša Krista, Duch Svätý zostúpil na nich a hovorili jazykmi a prorokovali. Tento moment zdôrazňuje moc Ducha Svätého a Jeho dôležitosť pre kresťanský život. Duch Svätý nás nielen posilňuje, ale aj vedie, učí a dáva nám schopnosti, ktoré slúžia na budovanie cirkvi. Tento príbeh je pre nás povzbudením, že máme byť otvorení Božiemu vedeniu a pôsobeniu Ducha Svätého. Nech nás Duch Svätý vedie k hlbšiemu pochopeniu a žitiu Božieho slova. Modlime sa, aby sme boli citliví na vedenie Ducha Svätého a pripravení rásť v poznaní a milosti nášho Pána Ježiša Krista.
Modlitba: Ďakujeme Ti, Pane Bože, že sa môžeme učiť jeden od druhého. Odpusť, že často nemám ochotu odpútať sa od starých predstáv a posunúť sa ďalej. Daj mi tých správnych učiteľov a najmä lásku k Tvojmu Slovu. Amen.
Pieseň: ES 251
Autor: Gabriel Novák

Hospodin povedal Mojžišovi: „Ty mu povieš všetko, čo ti prikážem.“ 2.Mojžišova 7,1.2
Hlásaj slovo, naliehaj vo vhodný i nevhodný čas, presviedčaj, karhaj, povzbudzuj so všetkou trpezlivosťou a ponaučením. 2.Timotejovi 4,2

Matúš 22,1-14 – Modlíme sa za: Turany (TuS)

Otázky na rozjímanie:

* Kde v mojom živote vidím najväčšie príležitosti na rast v duchovnom poznaní a porozumení Božieho slova?
* Ako otvorený som na vedenie Ducha Svätého v mojom každodennom živote a službe?
* Čo ma motivuje učiť sa nové veci o viere, aj keď už dlhšie verím a žijem kresťanský život?

Dnes som vďačný za tieto 3 veci:

* _________________________________
* _________________________________
* _________________________________

Viac o vďačnosti, čo to je, prečo je dôležité byť vďačný,

Skutky apoštolov 18,1-22

1 Potom sa rozlúčil s Aténami a prišiel do Korintu. 2 Tam našiel istého Žida, menom Akvila, pôvodom z Pontu, ktorý nedávno prišiel z Itálie, a jeho manželku Priscillu. Obaja prišli preto, lebo na základe Klaudiovho nariadenia museli všetci Židia opustiť Rím. K nim sa teda pridal, 3 a keďže ovládal ich remeslo, ostal u nich bývať a pracovať. Boli totiž výrobcami stanov. 4 Každú sobotu potom viedol rozhovory v synagóge a presviedčal Židov i Grékov. 5 Keď z Macedónska prišli Sílas a Timotej, Pavol sa celkom venoval kázaniu slova a vydával svedectvo Židom, že Ježiš je Mesiáš. 6 Ale keď sa mu protivili a rúhali sa, otriasol si odev a povedal im: „Vaša krv na vašu hlavu! Ja som čistý. Odteraz pôjdem k pohanom.“ 7 Odišiel teda odtiaľ a vošiel do domu človeka menom Titius Justus, ktorý uctieval Boha a jeho dom sa nachádzal v tesnom susedstve synagógy. 8 No predstavený synagógy Krispus spolu s celým svojím domom uveril v Pána a mnohí Korinťania, ktorí počúvali, uverili a dávali sa krstiť. 9 V noci však Pán vo videní povedal Pavlovi: „Len sa neboj, nemlč, ale rozprávaj! 10 Veď ja som s tebou, tu nikto na teba nesiahne, aby ti ublížil, pretože v tomto meste mám veľa ľudu.“ 11 Usadil sa tam teda na rok a šesť mesiacov a učil ich Božie slovo. 12 Keď bol Gallio prokonzulom v Achájsku, Židia jednomyseľne povstali proti Pavlovi a predviedli ho pred tribúnu 13 so slovami: „Tento človek navádza ľudí, aby uctievali Boha v rozpore so Zákonom.“ 14 Pavol sa už-už chystal otvoriť ústa, no Gallio povedal Židom: „Židia! Keby išlo o nejakú neprávosť alebo zločin, vypočul by som vás trpezlivo, ako sa patrí. 15 No ak sú to spory o slová, mená alebo o váš zákon, to si vybavte sami. V takýchto veciach ja nechcem byť sudcom.“ 16 A odohnal ich od tribúny. 17 Tu všetci chytili predstaveného synagógy Sóstena a zbili ho priamo pred tribúnou. Ale Gallio tomu nevenoval žiadnu pozornosť. 18 Pavol tam zostal ešte mnoho dní. Potom sa však s bratmi rozlúčil a odplavil sa do Sýrie a s ním aj Priscilla a Akvila. V Kenchreách si dal ostrihať vlasy, lebo dal sľub. 19 Keď prišli do Efezu, nechal ich tam. Sám vošiel do synagógy a viedol rozhovory so Židmi. 20 Keď ho prosili, aby zostal dlhší čas, nesúhlasil, 21 no pri rozlúčke povedal: „Ak to bude Boh chcieť, znova sa k vám vrátim.“ A odplavil sa z Efezu. 22 Keď prišiel do Cézarey, vystúpil, pozdravil cirkev a odišiel do Antiochie.

Túžba po Jeho, alebo našej vôli? Pavol bol muž, ktorý po spoznaní Pána Boha svoj život zmenil. Uvedomil si, že je hriešny a že napáchal hrozné veci. Dnes čítame, že Pavol koná Božiu vôľu: prichádza do Korintu, usilovne pracuje a na nič sa nevyhovára. Stretáva sa s ľuďmi, ktorí ho pre jeho vieru nemajú radi. V šiestom verši čítame, že Pavol ostáva čistý, pretože urobil, čo mal – povedal ostatným evanjelium a to, či túto zvesť ľudia prijmú alebo nie, to už nie je na ňom. Pán Boh Pavlovi dáva zasľúbenie, že sa nemá báť, nemá mlčať, ale rozprávať, pretože Boh je s ním. (Toto zasľúbenie platí aj pre nás.) Pavol v Korinte ostáva ešte mnoho dní, ale keď sa čas naplnil, odchádza na iné miesta so slovami, že ak Pán Boh bude chcieť, aby sa vrátil, tak to urobí. Porovnajme si Pavla s Jonášom. Podobne ako Pavol bol i Jonáš Bohom poslaný na určité miesto, aby hlásal Božie pravdy, no Jonáš uteká opačným smerom, a keď nakoniec nemá na výber, v meste Ninive, kam ho Hospodin poslal, Jonáš veľmi neochotne hovorí Božiu zvesť. Aj napriek Jonášovej neochote sa Pán Boh postaral o to, aby celé Ninive činilo pokánie. V závere knihy čítame, že Jonáš sa nahneval, pretože nechcel, aby sa Pán Boh nad Ninive zľutoval a odpustil im. – – Kde sa vo svojom živote nachádzaš ty? Si Pavol, alebo si Jonáš?
Modlitba: Ďakujeme Ti, Pane Bože, za Tvoje milosrdenstvo, ktoré chceš žiť aj skrze nás. Odpusť, že niekedy chcem skôr súd pre druhých. Vlož do mňa Kristovu myseľ, nech Ťa nesklamem. Amen.
Pieseň: Show more...