Už vo štvrtok odohrá naša mužská hádzanárska reprezentácia tretí zápas kvalifikácie ME 2026. Po súbojoch s Maďarmi a Čiernou Horou  nás čaká dvojzápas s Fínskom.Tréner Fernando Gurich má vrásky na čele z lazaretu, ktorý nastal v našom výbere, a preto budú musieť potiahnuť zdraví a najmä skúsení hráči. Jedným z nich je aj spojka Považskej Bystrice a navrátilec na slovenské palubovky Marek Hlinka, ktorý v najnovšom podcaste SZH prezradil, že víťazstvo v Slovenskom pohári je veľmi motivujúce, prečo má pocit od svojho decembrového príchodu, že hrá buď proti Prešovu, alebo Bojniciam a ako vníma vstup ďalšieho veľkého hráčav podobe bojnického tímu na scénu, že v prospech návratu na Slovensko rozhodlo viacero faktorov, najmä blízkosť rodiny, ako hodnotí roky v českej extralige v drese Zubří a Dukly Praha, kde nastala generačná výmena, aký život ponúka nielen športovcovi Praha a prečo je veľmi príťažlivý, prečo si klub musí vybrať prioritu v rámci danej sezóny, ak pôsobí aj v pohárovej Európe, že by bolo príjemné zahrať si na ME 2030 v Prahe, ale nerád predbieha, prečo sa rodený Bojničan rozhodol pre Považskú Bystricu a akej partie sa stal súčasťou, aký súper nás čaká v podobe Fínska a že v Európe už niet slabého protivníka, ako v národnom tíme prestanú byť na týždeň súpermi, ale vytvoria skvelý tím, prečo budú v Hlohovci potrebovať čo najhlučnejšiu kulisu a čo by chcel odkázať slovenským fanúšikom.

Pred takmer štyrmi rokmi bol pri postupe Bojníc do najvyššejsúťaže. Pravidelný ašpirant na titul najlepšieho kanoniera, ktorý v sezóne 2022/23 s 220. gólmi na konte aj získal, nechýbal pri historickom víťazstve modro – bielych nad úradujúcim majstrom z Prešova. Najlepšie ľavé krídlo uplynulej sezóny a slovenský reprezentant Juraj Briatka v najnovšom podcaste SZH prezradil, že jedna lastovička leto nerobí, a aj po oslave tohto úspechu zostávajú nohami na zemi, prečo je dôležitá chémia v kabíne, bez ktorej sa úspech nedostaví, že ani hráči Prešova nie sú stroje a môžu mať zlý deň, ako vyzerá čistenie haly v Prievidzi po každom zápase, na ktorom sa podieľajú všetci hráči bez rozdielu, prečo sa tréner Tomáš Mažár vyžíva v taktike a stratégii, čo znamenal príchod Tomáša Smetánku do Bojníc a akou veľkou osobnosťou tento ešte mladý tvorca útočnej hry je, akou skúsenosťou bolo pôsobenie v rakúskom Hollabrunne a čo dá hráčovi pôsobenie v zahraničí okrem hádzanárskych skúseností, akú úroveň má rakúska súťaž a prečo je rakúska hádzaná v posledných rokoch na vzostupe, prečo si obľúbil Grécko a čo mu dalo do života, že napriek lákavým ponukám, nad iným tímom, ako bojnickým, pri návrate neuvažoval, prečo je Šimon Michniewicz, ktorý zahrá ako pravák lepšie na pravom krídle, tichý zabijak, v čom spočíva charakter bojnického tímu, kde vedia potiahnuť v pravý čas aj hráči mimo základnej zostavy , prečo ho výkon Michala Kollera neprekvapil a aká kvalita prišla v jeho osobe do bojnickej brány, aký náročný súper čaká slovenskú reprezentáciu v podobe Fínska v kvalifikácii a prečo sa teší, že domáci duel odohráme v Hlohovci.

Po dvoch mesiacoch od operácie kolena sa postavil do brány a stal sa ústrednou postavou víťazstva Prešova nad Považskou Bystricou v šlágri 2.kola nadstavbovej časti NHE. Igor Čupryna opäť ukázal, že ho nič nezastaví. Brankár prešovského Tatrana a slovenskej reprezentácie v najnovšom podcaste SZH prezradil, ako vnímal svoj návrat medzi tri žrde, prečo nemal strach a čo všetko musel absolvovať počas dvoch mesiacov bez hádzanej, že problémy s kolenom sa začali už v septembri a operáciu naplánovali po decembrovom zápase s Považskou Bystricou, ktorý sa napokon nehral, ako urobili bolesti z aktuálnej sezóny jeho najťažšiu v kariére, aké vzťahy vládnu medzi prešovskými brankármi, prečo ho potešil príchod Michala Shejbala a prečo dáva klobúk dolu pred mladým Mitošinkom, ako pracuje s brankármi legendárny Maroš Kolpak a ako sa tréningybrankárov prispôsobujú tomu, čo tím čaká, že robí všetko preto, aby stihol marcovú kvalifikáciu, hoci netuší, v akom bude stave, prečo u neho kríza netrvá dlho a akou veľkou motiváciou je rodina, že pred prvým tréningom svojej dcéry jej prízvukoval, aby nešla do brány, či aký zápas očakáva v rámci finále Slovenského pohára s tradičným rivalom Považskou Bystricou na neutrálnej palubovke v Trnave.

Na januárových MS, ktoré premiérovo v histórii hostili tri krajiny- Chorvátsko, Dánsko a Nórsko, sme síce slovenských hádzanárov nevideli, no Slovensko predsa len malo zastúpenie v podobe medzinárodnej rozhodcovskej dvojice Andrej Budzák – Michal Záhradník. No a práve s touto našou elitnou dvojičkou sme sa za nedávno skončeným – mimoriadne vydareným šampionátom, obzreli. Mladí, no skúsení arbitri v najnovšom podcaste SZH prezradili, čo cítili pred svojim prvým zápasom na MS medzi Francúzskom a Katarom, akým momentom bolo zranenie Andreja Budzáka a čo všetko zvažovali, kým zo šampionátu odstúpili, ako na vrcholných podujatiach fungujú náhradné rozhodcovské dvojice, a že aby sa nenudili, počítajú prihrávky pri pasivite, že každá krajina má svoje špecifiká tak, ako rozhodcovia z danej krajiny, prečo nerobia rozdiely medzi Bojnicami a Veszprémom a prečo je vyrovnanejšia extraliga lepšia aj pre rozhodcov, akým pomocníkom je video, čo zmenilo a prečo je konečný verdikt aj tak výlučne na rozhodcoch, čo všetko sa môže pokaziť pri elektronickom bzučiaku, pomocou ktorého si tréner berie oddychový čas a prečo sa kvôli detailom často upravujú pravidlá, čo znamená „God save the wings“ a prečo sa začala riešiť ochrana krídel aj zmenou regúl, že gesto fair play v podobe priznania brankára de Vargasa malo viac vzhliadnutí ako pekné góly a prečo si rozhodcovia vážia hráčov, ktorí sú objektívni a féroví,  prečo si nesmierne vážia spôsob, akým dokážu svoje tímy večných rivalov uchlácholiť lídri Ľubomír Ďuriš a Lukáš Urban a v čom sú veľkými hráčmi, ako sa im podarilo prekonať niekoľko významných mét v rekordne krátkom čase, aké je slovenské rozhodcovské prostredie a či prináša takáto pozícia aj väčšiu zodpovednosť, prečo všetkého veľa škodí, aj Budzáka so Záhradníkom, akým spôsobom sa plnia sny a prečo je dôležité si ich naprogramovať, a tiež, čo by odkázali fanúšikom a slovenskej hádzanárskej komunite.  

Základnú časť NHE vyhral napokon Tatran Prešov o skóre pred večným rivalom z Považskej Bystrice. Po operácii stálice Igora Čuprynu však v tíme nastali brankárske rošády a okrem famóznej formy mladého Matúša Mitošinku upútala pozornosť nová persóna medzi tromi žrďami Prešovčanov a nie hocijaká – v deň svojich 40. narodenín a potom, ako pred viac ako pol rokom ohlásil koniec aktívnej kariéry, sa tam totiž postavil Michal Shejbal, ktorý v najnovšom podcaste SZH prezradil,  ako mu telefonát s Lukášom Urbanom a Radom Antlom narušil pokojný, osem mesačný život nehádzanára, prečo sa musel mentálne pripraviť a akou skúškou bol prvý tréning, že každý hráč na Slovensku by chcel hrať za Prešov a majstrovský titul je veľkým lákadlom, ako sa k jeho návratu a rovno do tímu konkurenta postavili Košice , že premiérový zápas vyšiel na štvrtok, a tak mu nenarušil oslavu štyridsiatky, ktorá sa odkladá na neurčito, čomu najviac chýbalo, keď skončil s aktívnou hádzanou, ako ho privítali prešovskí fanúšikovia a prečo bol príjemne prekvapený, prečo ho dcérka napokon zobrala na milosť, a tiež aké má vzťahy s prešovskými brankármi a prečo má mladý Matúš Mitošinka pred sebou sľubnú budúcnosť.

Novým trénerom slovenských hádzanárok sa stal Ján Beňadik. SZH ho oficiálne predstavil na tlačovej konferencii. Beňadik nie je žiadnym nováčikom, s michalovskou Iuventou vybojoval triple a uplynulé tri roky viedol slovenské juniorky. Nový reprezentačný tréner v najnovšom podcaste SZH prezradil, čo všetko musel zvažovať a prečo je jeho životná partnerka Lucia Uhráková nesmierne tolerantná, aký majú vzťah s bývalým trénerom Jorgem Dueňasom a v čom mu pomohol, prečo je našou ideálnou cestou prepojenie reprezentácií a vzájomná komunikácia, ako prišla v roku 2011 ponuka na pozíciu asistenta reprezentačného trénera Štefana Katušáka v náročnom a prelomovom období jeho trénerskej kariéry,  s ktorými hráčkami súčasného reprezentačného tímu sa trénersky ešte nestretol a že je ich len pár, prečo je reprezentácia rozbitím klubového stereotypu a väčšina hráčok sa do nej teší, prečo je dôležité delegovať jednotlivé úlohy na ľudí, ktorým môže dôverovať a podľa týchto kritérií zostavil svoj realizačný tím, že je potrebné hovoriť s hráčkami a podpísať s nimi zmluvy, aby nefigurovala na každom zraze iná zostava, že chce dostať do našej hry oveľa viac fyzickosti a zlepšiť obranu, prečo je nevyhnutné vychádzať si v ústrety s klubmi, a  že bude spokojný, ak na palubovke necháme všetko a fanúšikovia budú odchádzať s pozitívnymi pocitmi.

Pozornosť pútal od mládežníckych kategórií a odborníci ho pasovali za jeden z najväčších talentov slovenskej hádzanej. Bol prvým hráčom, s ktorým Tatran Prešov podpísal 5 ročnú zmluvu a stal sa už pravidelným účastníkom reprezentačných akcií seniorského tímu. Slovenský reprezentant Damián Mitaľ v najnovšom podcaste SZH prezradil, aký bol januárový prípravný turnaj v Španielsku a čo pre neho znamená šanca zahrať si proti účastníkom MS, že počet gólov nie je meradlom úspechu, či neúspechu a najdôležitejšie na konci je víťazstvo, ako popri škole a niekoľkých tréningových jednotkách denne nezostáva veľa času na individuálne tréningy, ale občas si ich s Erikom Fenárom a Matúšom Mitošinkom urobia, akým spôsobom Tatran využil prestávku v najvyššej súťaži, čo má za sebou v rámci prípravy a ako je všade vo vzduchu cítiť atmosféru blížiaceho sa veľkého šlágra s Považskou Bystricou, prečo je prestup do Tatrana pre malého Jakuba Valenta veľkou príležitosťou, že najviac sa inšpiroval Martinom Straňovským, Radoslavom Antlom a najnovšie aj reprezentačným kolegom Jurajom Briatkom, ako sa rozhodol pre hádzanú, keď videl na kúpalisku plážovku a prečo bol prekvapený, že sa hrá v telocvični, čím zaujal kompetentných a ako si dokázal vybudovať miesto v seniorskom kádri, prečo nikdy nemal myšlienky dať hádzanú na vedľajšiu koľaj, aké výhody prináša mať trénera a riaditeľa školy v jednej osobe, čo v jeho prípade vyriešil príchod Matúša Mitošinku do Prešova , prečo nie je úplne pravda, že sedmička sa nedá chytiť, iba zle hodiť, či kto je jeho favoritom na MS a v akom poradí by zostavil rebríček medailistov.

Asociačný termín, alias reprezentačnú prestávku v súťažiach, využívajú aj slovenskí reprezentanti, ktorí síce na svetový šampionát nepostúpili, ale na kvalitne obsadenom turnaji v Španielsku ich preveria účastníci MS. Jednou zo stálic výberu Fernanda Guricha je brankárska jednotka nášho tímu a gólman Považskej Bystrice Marián Žernovič, ktorý v najnovšom podcaste SZH prezradil, že náš výkon proti Argentíne poznačili opäť hluché miesta a prečo ho teší zlepšená obrana, čoho sa budeme musieť vyvarovať, ak chceme uhrať so Španielmi dobrý výsledok, ako prehovára do našich výkonov meniaca sa zostava kvôli zraneniam, že množstvo hráčov na turnaji ochorelo a zranil sa Jakub Prokop, čím je špecifická behavá a agresívna španielska hádzaná s výškovou prevahou, ako trénoval Lukáša Ľubu v hlohovskej prípravke a prečo sa vekový rozdiel neskôr vyrovnáva a stráca, prečo je pre neho dôležité, aby sa jeho brankársky kolega pri ňom cítil dobre, v čom sú mladí hráči iní a prečo nemajú problém so sebadôverou, že sa musíme naučiť vyhrávať a prečo je to dôležité aj v prípravných zápasoch, akým spôsobom miešajú karty v najvyššej súťaži Bojnice a že bod Považania pri prvom zaváhaní v sezóne vlastne zachraňovali, ako sa zmenila slovenská najvyššia súťaž počas jeho pôsobenia v zahraničí a prečo je spokojný doma v Považskej Bystrici, s ktorou túži vybojovať svoj premiérový majstrovský titul.

Na prelome rokov sa dostávame k bilancovaniu, hodnoteniu, a prianiam, aby sa ten starý nikdy neskončil, alebo naopak, nech už je čím skôr preč. V práve končiacom sa roku 2024 oslávila okrúhliny jedna z dlhoročných ťahúňok slovenskej reprezentácie a štvornásobná najlepšia hádzanárka Slovenska – Martina Školková, ktorá v najnovšom podcaste SZH prezradila, prečo je štyridsiatka najlepší vek a že rok 2024 bol rokom príjemných zmien, že narodenie syna Mattea bolo to najideálnejšie ukončenie kariéry a prečo je darom z nebies, akým kurióznym spôsobom sa zoznámila so životným partnerom – hádzanárom Ľubomírom Jadroňom a prečo vekový rozdiel nie je medzi partnermi dôležitým faktorom, prečo je tvrdá škola základom budúcich úspechov a človek sa jej zásluhou stane odolným a prispôsobivým, že z Francúzska neplánovala odísť, nakoľko Dijon jej neustále ponúkal miesto aj po skončení hráčskej kariéry, ako začala cítiť, že jej hádzaná dala všetko, čo mala a poslednú sezónu bola najstaršou hráčkou v najvyššej francúzskej súťaži, prečo sa protiklady nielen priťahujú, ale aj skvelo dopĺňajú a prečo sú matky neustále dojaté, že obdobie jej „kraľovania“ bol jeden neustály kolotoč a prešlo veľmi rýchlo, prečo boli ME 2014 niečo neskutočné a ako zmenil myslenie a nastavenie tímu tréner Dušan Poloz, že každý jeden deň je ten správny na hádzanú, prečo je základom úspechu uveriť, že môžeme poraziť silných súperov, aké je dôležité pre úspech kolektívu, aby jednotlivé hráčky urobili maximum na ihrisku aj mimo neho, čo zažíva legionárka v začiatkoch pôsobenia v zahraničnom klube a ktoré veci vás môžu zlomiť, ako vám osud vykompenzuje čas, ktorého máte málo na rodinu a blízkych, na ktoré obdobie kariéry nikdy nezabudne a prečo, čo by pomohlo súčasnej slovenskej reprezentácii , či čo by zaželala slovenským hádzanárskym aktérom a fanúšikom v novom roku 2025.

Vianočný čas je ideálny na to, aby sme si všetci oddýchli od hádzanej a venovali sa niečomu, na čo počas sezóny nezostáva priestor. V pravidelnom podcaste SZH dostane priestor človek, ktorý je hádzanej verný celý život a to na rôznych pozíciách, ktorý nepotrebuje konkrétne periodikum, aby o všetkom podstatnom ohľadne hádzanej, informoval. Hádzanársky nadšenec Viliam Petko v najnovšom podcaste SZH prezradil, ako mu fyzické predispozície znemožnili stať sa hádzanárom, ale uplatnil sa na poli novinárskom aj funkcionárskom, prečo si vybral hádzanú v Tatrane Prešov ako tému diplomovej práce a za čo vďačí legende Martinovi Gregorovi, aké zaujímavé situácie vznikali, keď bol ako vedúci reprezentačného mužstva rovesníkom vtedajších hráčov, ako zobral bohatého prešovského podnikateľa a bývalého hokejistu Miloslava Chmeliara na hádzanársky zápas a ten sa do hádzanej zamiloval, že osud ho do Tatrana opäť vrátil prostredníctvom syna Jakuba, prečo sú zápasy Prešova pre neho sviatkom a ako ho inšpiruje nemecká bundesliga, ako sa z človeka, ktorý dlho odolával sociálnym sieťam stal človek, ktorého profil je dnes symbolom informácií z hádzanárskeho sveta, že informovať presne mu pomáha vlastný hádzanársky archív a databáza, ktorú neustále zveľaďuje, prečo šport spája a z bývalých súperov robí priateľov, že atmosfére na Final four Ligy majstrov sa nevyrovnajú ani ME, či MS, akým spôsobom sa zoznámil s bývalým kapitánom srbskej reprezentácie Ratkom Nikoličom a rozbehli spolu legendárny kemp pre deti a mládež s medzinárodnou účasťou, prečo majú Balkánci systém, či prečo je jeho snom zažiť úspech slovenskej hádzanej.

Kvalita mladých odchovankýň ŠŠK Prešov pútala pozornosť už počas ich účinkovania v československej MOL lige, kde síce vrchné priečky neokupovali, no nestratila sa žiadna z nich. Prívlastok teplé rožky platil na tieto šikovné hráčky v súvislosti s rýchlosťou, s akou po nich siahli iné kluby, kde aj dnes zohrávajú dôležitú úlohu. Jednou z nich je aj Tatiana Šutranová, ktorá zažiarila na nedávno skončených ME, kde v zápase so Slovinkami strelila neuveriteľných 11 gólov. A práve spojka rumunskej Magury Cisnadie v najnovšom podcaste SZH prezradila, ako sa k hádzanej dostala na základe inzerátu, prečo rada spomína na svoju prvú MOL ligovú sezónu, prečo sú Martina Popovcová, Diana Vargová, či Alena Dvorščáková jej „kinderká“, čo pre ňu znamenal prestup do Mostu a prečo je vďačná, že si mohla zahrať a zažiť Ligu majstrov, že ak nezapadnete do koncepcie trénera, je veľmi náročné vybudovať si svoju pozíciu v tíme, že v Rumunsku je ženská hádzaná najpopulárnejším ženským športom a má vyššie postavenie, ako mužská, ako vyzerá jej bežný deň a ako často trénuje, v čom je rumunčina náročný jazyk a prečo stále nie je spokojná so svojou úrovňou reči, že spievať slovenskú hymnu pred zápasom je niečo magické a nesmierne motivujúce, akým sklamaním a šokom bola úvodná prehra na ME s Rakúskom a ako veľmi sa prejavil nedostatok skúseností s účinkovaním na vrcholných podujatiach, prečo by všetky svoje góly v stretnutí so Slovinskom vymenila za víťazstvo , že rozhovory sú pre ňu nutné zlo, pretože sa pred kamerou necíti komfortne, ako sa energia z lavičky prenáša na ihrisko, prečo je najväčším fanúšikom a pokladom v jej živote je rodina, ako sa v zápase proti Nórkam, či Cristine Neaguovej tešilo malé dievčatko v nej, či prečo je zachovať si vnútorný pokoj jedným z jej cieľov.

Vstup do sezóny bratislavským hádzanárom nevyšiel. Sedem kôl čakali na víťazstvo, ale po triumfe nad Topoľčanmi sa rozbehli a ich výkon má vzostupnú tendenciu, čo si naposledy odniesol favorit z Košíc. Na lavičku ŠKP zasadol bývalý reprezentant Ľuboš Hudák, ktorý v najnovšom podcaste SZH prezradil, v  čom bol náročný prechod k mužom a ako dlho trvalo, kým si zvykol na hráčov a hráči na neho, prečo rád pracuje tam, kde to má zmysel a budúcnosť, ako poznačil rozbeh týždňový výpadok haly a nevydarené prípravné zápasy, prečo v ŠKP nepokračuje jeden z kľúčových hráčov Michal Kopčo, či sa zmenili ciele Policajtov potom, ako poskočili na 6. priečku tabuľky, že tri – štyri tréningy do týždňa je veľmi málo na dosiahnutie potrebnej kvality a tam vidí veľký problém všeobecne, aký klub považuje za profesionálny a prečo je MOL liga pre slovenské tímy dobrá súťaž, ako hodnotí naše účinkovanie na ME, čím ho obohacuje úloha spolukomentátora priamych prenosov, prečo mal šťastie na košické gymnázium a dobrých trénerov, aká bola konkurencia v jeho mládežníckej ére a prečo dnes chýba, čo znamenalo postúpiť na OH do Barcelony, či zahrať si medzi štyrmi najlepšími v Európskom pohári na vypredaných Pasienkoch, a prečo je jeho snom dostať hádzanú späť na pozície spred tridsiatich rokov.

Naše hádzanárky po návrate z ME už zarezávajú v kluboch. Gro slovenskej reprezentácie tvoria hráčky z domácej súťaže, no niektoré pôsobia aj v zahraničí, prevažne v najvyššej maďarskej súťaži. Jednou z nich je aj naša kľúčová kanonierka Barbora Lancz, ktorej sa spomínané zarezávanie v klube netýka. Zo šampionátu sa totiž vrátila so zraneným lakťom, kvôli ktorému si bude musieť od hádzanej oddýchnuť niekoľko týždňov. Barbora v najnovšom podcaste SZH prezradila, aké sú najnovšie prognózy jej zranenia , prečo má po návrate z Innsbrucku zmiešané pocity, čo spôsobilo, že sme sa nedokázali viezť na veľmi pohodovej a úspešnej vlne z prípravy, že najväčší problém má súčasný tím s koncentráciou, čo na najvyššom fóre súper okamžite trestá, ako sa mení úloha trénera, zvyknutého pri skúsených tímoch zamerať sa len na taktiku, pri mladom družstve s minimom skúseností, že jazyková bariéra pri trénerovi Dueňasovi nie je taká veľká, ako by sa mohlo zdať, prečo vždy treba hľadať dobré v zlom a čo to znamená, aké náročné je zosúladiť komunikáciu v tíme, plnom rôznych pováh a prečo pochvala urobí viac, ako krik, že možno by bolo všetko inak, ak by sme vstupovali do turnaja proti najväčšiemu favoritovi – Nórkam, ako si privodila zranenie lakťa a prečo s ním dokázala odohrať celý zápas, aké pocity si odnáša zo svojich premiérových ME a prečo je niekedy najväčším úspechom skúsenosť.

Vo štvrtok čaká naše hádzanárky úvodný zápas na turnaji ME. Jednou z mladých hráčok, pre ktoré to bude premiérové vrcholné podujatie v seniorskej kategórii, je spojka michalovskej Iuventy Alena Dvorščáková. Večer pred odchodom na šampionát si našla čas podeliť sa o pocity a v najnovšom podcaste SZH prezradila,  ako sa dokázala vrátiť po druhom ťažkom zranení kolena a prečo takéto situácie naučia človeka trpezlivosti, prečo pôjde hneď po skončení šampionátu za Martinou Popovcovou, čo dal mladej Prešovčanke prestup do Iuventy Michalovce, prečo má radšej lietadlo, ako autobus a ktorým filmom holduje, kto je jej najväčší fanúšik a prečo nazvala svojho otca „otec roka“, že najlepšia kombinácia je rodina a dobré jedlo a prečo sa teší na Vianoce, aké dôležité sú v tíme vzťahy a prečo každé družstvo potrebuje svojho šaša, či čo by rada odkázala slovenským fanúšikom, chystajúcim sa do Innsbrucku, či pri televíznych obrazovkách.

Topoľčany v uplynulom extraligovom kole vytrápili favorizované Košice, no nielen to. Do siete favorita nasúkal šesť gólov iba šestnásť ročný chlapec. Ako o obrovskom talente sa o ňom hovorilo už dlhšie, no pozornosť hádzanárskej verejnosti vzbudil svojim výkonom na letných domácich majstrovstvách EHF v Humennom, kde tento mladík dostal šancu v poslednom zápase a využil ju naplno. S deviatimi gólmi bol jedným z hlavných strojcov nášho víťazstva nad Fínskom a definitívne presvedčil, že vek v jeho prípade nehrá rolu. Jakub Valent, mladší syn bývalého reprezentanta a v súčasnosti manažéra Topoľčian Martina, v najnovšom podcaste SZH prezradil, aké náročné je pre mladíka hrať s mužmi a nie každý v snahe o víťazstvo berie na to ohľad, ako to vyzerá v obývačke Valentovcov počas zápasu Ligy majstrov a prečo vzájomne súperia, prečo rodák z Paríža nerieši, že je synom známeho otca a snaží sa koncentrovať výlučne na svoj výkon,  že stáť vo futbalovej bráne, či vstávať skoro ráno na hokej ho nebavilo, prečo sú s bratom Samuelom, ktorý hráva v Nových Zámkoch ako dve nohy, nerozdeliteľní, akou veľkou výhodou oproti rovesníkom je 197 cm výška a čo znamená pre hádzanára, keď je vysoký, akým momentom bolo vyhlásenie jeho mena ako hráča zápasu na majstrovstvách EHF a prečo chce takéto momenty zažívať znova, prečo je dedko jeho najväčším fanúšikom, ktorý by s ním išiel aj na kraj sveta, aké silné priateľstvá pri hádzanej dokážu vzniknúť a prečo vníma niektorých spoluhráčov ako bratov, a že jeho najväčším snom je zahrať si bok po boku so svojim bratom Samuelom v drese Slovenska.

V nedeľu si zatancovali v košickej Steel aréne svoj posledný tanec Teo Paul a Tomáš Urban, ktorí poslednýkrát obliekli najcennejší dres a uzavreli reprezentačnú kapitolu. Hviezdny krídelník aktuálne rodných Košíc v najnovšom podcaste SZH prezradil,  aké emočné ródeo zažil pri rozlúčke a ako dlho tieto pocity spracovával, prečo mu zranenie skomplikovalo nielen Last dance, že na sedmičky si veril a ako veľmi ho mrzí, že mu nevyšla ani jedna, prečo si váži každého fanúšika a vždy si na nich nájde čas a priestor, že kvalifikácia sa ešte neskončila a neskladáme zbrane, prečo nezvládame kľúčové zápasy a proti favoritom  dokážeme zahrať oveľa lepšie, ako je na tom so zranením a čo všetko robí na dennej báze pre svoj návrat, že toto posledné zranenie zvládal lepšie, ako predošlé vďaka nastaveniu mysle a prečo rozmýšľal v roku 2017 nad koncom kariéry, že na jednom sídlisku nevyrastal iba s Teom Paulom, ale aj s Vladom Guzym, či Marošom Balážom, s ktorým chodil do jednej škôlky, prečo si vek ani náhodou nepripúšťa a priority nemení, z akých Košíc odchádzal a do akých sa vrátil a prečo zostáva túžba po finále, že na lavičke si všimne si oveľa viac detailov, ako keď hrá a je priamo v dianí, prečo mu z trénerov najviac sadol Peter Dávid , na ktoré momenty svojej bohatej kariéry v najcennejšom drese spomína najradšej, prečo chce košickej hádzanej vrátiť to, čo do neho vložila a jeho snom je vybojovať s Košicami slovenský titul.

Naše hádzanárky majú za sebou v rámci prípravy veľmi vydarený turnaj v Rumunsku. Karpatský pohár síce domov nepriniesli, ale uhrali tri dobré zápasy, z ktorých dva dokázali so silným súperom vyhrať. Očakávané ME sú už doslova za dverami, a preto bude v tejto fáze dôležitý každý detail. Jednou z tradičných ťahúňok bola opäť spojka francúzskeho Nice - Adriána Holejová, ktorá síce odohrala pre zdravotné problémy len jeden zápas, no v najnovšom podcaste SZH prezradila, prečo chýbala v dvojzápase proti Faerským Ostrovom, že turnaj ukáže viac, ako jeden zápas a čo hodnotí pozitívne v troch dueloch v Rumunsku, aký štýl obrany preferuje tréner Dueňas a že jej miesto je kdekoľvek, kde tréner potrebuje, aký pozitívny dojem zanechali mladé pivotky a prečo sa jej v reprezentácii vždy najlepšie hralo s Nikoletou Trúnkovou, že reprezentačný zraz je prestávkou v rozbehnutej sezóne, ale počas neho sa dá načerpať veľa psychickej sily , prečo sa francúzsky jazyk človek nenaučí za tri mesiace, že najhrateľnejším súperom našej skupiny na ME sú domáce Rakúšanky a prečo považuje zápas s Nórskom za odmenu, aký je život na francúzskej riviére a že je ochotná vymeniť ho jedine kvôli klubu s vyššími ambíciami a pohárovej Európe, ako jej Francúzsko pomohlo preklenúť špecifiká introvertnej povahy, že vedieť zahrať na všetkých spojkách je výhoda, ale aj nevýhoda, aké náročné je zvykať si na obranné úlohy pre hráčku, ktorá na ne nebola zvyknutá a prečo je najťažšie dočiahnuť na súperkinu ruku, a že urobí všetko, aby boli ME pre Slovensko úspešné.

Bojnice potvrdzujú predsezónne prognózy a po príchode posíl ich pokojne možno nazvať šťukou súťaže. Potom, ako oskalpovali o bod Považskú Bystricu, sa im v 9.kole podaril rovnaký kúsok aj s Prešovom a to priamo na palubovke úradujúceho majstra. A to nebyť nešťastného gólu v posledných sekundách, radosť by bola oveľa väčšia. Brankár Luděk Fabián patril aj v tomto súboji medzi najväčšie opory húževnatých hostí a po zápase neskrýval sklamanie. Najstarší hráč NHE, ktorý v júni oslávil 52. narodeniny v najnovšom podcaste SZH prezradil, ako dlho mu trvalo vyrovnať sa s nešťastným gólom v závere súboja s Prešovom a čo sa vlastne v závere zápasu stalo, že Bojnice idú do každého zápasu v plnej poľnej, vrátane náročných súbojov uprostred týždňa, aký vzťah má doteraz k Novým Zámkom ako svojmu prvému slovenskému pôsobisku a ako sa zmenila najvyššia súťaž v porovnaní s obdobím, keď obliekal novozámocký dres, prečo pre neho vek nehrá rolu, nerieši kto má koľko rokov a nerobí nič špeciálne, iba sa udržiava, kde trénuje a ako sa presúva medzi Rožňovom pod Radhoštěm a Bojnicami, prečo mu atmosféra v Bojniciach pripomína Zubří a prečo idú hráči za Tomášom Mažárom, že hádzaná v menších mestách viac žije a čo je typická ľudovka, akou psychohygienou vie byť tréning a pohyb ako taký, že minuloročný bronz bol čerešničkou na torte mimoriadne ťažkej sezóny, prečo nie je dôležitý počet zákrokov, ale víťazstvo tímu, prečo sú Bojnice v jeho kariére to najlepšie na koniec a prečo praje Bojničanom vlastnú halu.

V úvode nového ročníka československej MOL ligy slovenskí favoriti potvrdili svoju dominanciu, keď Iuventa aj Dunajská Streda zatiaľ nestratili ani bod. Pomalšie sa v ňom rozbiehal tretí slovenský zástupca v súťaži - Šaľa, ktorému sa podarilo nazbierať v doterajšom priebehu tri body. Potešujúcou správou po odchode viacerých stálic, je nepochybne návrat skúsenej reprezentačnej spojky Natálie Némethovej do radov šalianskych spojok. Slovenská reprezentantka v najnovšom podcaste SZH prezradila, čo jej najviac chýbalo po odchode zo Šale a prečo znamená každý prestup vystúpenie z komfortnej zóny, do akého prostredia sa vrátila po troch rokoch a ako zranenia zmenili jej myslenie, prečo sa tešila na slovenského trénera Petra Sabadku, prečo jej Kynžvart vyhovoval, ale potrebovala zmenu, že slovenský titul majstra, ani český titul vicemajstra sa nerodil ľahko a aj preto si oba veľmi váži, aký skvelý kolektív sa napriek nízkemu veku dokázal v Šali vytvoriť a aký pocit je byť vo veku 24 rokov najstaršou spojkou v tíme, prečo je Petra Varjassiová dva v jednom a ako asistentka trénera Pčolu musela dva zápasy odohrať, prečo je momentálne bývanie v Nových Zámkoch kompromisom a ako si delia čas a úlohy s priateľom Róbertom, kondičným trénerom futbalistov Komárna, ako jej nepríjemná viróza skomplikovala situáciu pred reprezentačným zrazom, na koho sa vždy najviac teší, keď sa blíži zraz a prečo je skvelé, ako sa postupne stretávajú bývalé spoluhráčky z mládežníckych výberov v seniorskom tíme, akou veľkou motiváciou je šanca zahrať si na blížiacich sa ME, prečo v Šali na seba nevyvíjajú tlak a koncentrujú sa na to, čo ešte príde a že najlepších fanúšikov, ktorí chodia na zápasy so zápisníkom a perom v ruke a robia hráčkam štatistiky, nájdete jedine v Šali.

Tatran Prešov v utorok prehral aj druhý zápas v Európskej lige EHF, keď pred domácimi fanúšikmi nestačil na švajčiarsky Kadetten Schaffhausen 30:39. V domácej najvyššej súťaži doteraz zakopol len raz, proti najväčšiemu rivalovi z Považskej Bystrice. Reprezentačný pravý krídelník Tatrana Erik Fenár v najnovšom podcaste SZH prezradil,  prečo hodnotí zápas proti Schaffhausenu ako nevydarený, ako sa Prešovčania vyrovnávajú s hluchými pasážami v zápase , že tímy v Európskej lige sú o level vyššie, ako v Európskom pohári a prečo je to dobrá škola, akou veľkou stratou je neprítomnosť hlavného motivátora Tomáša Rečičára, či zraneného Lukáša Urbana a ako kolektív pomáha navrátilcom do zostavy po zranení, prečo je skvelé, ak sú hráči na rovnakom poste zároveň kamaráti a navzájom sa podporujú, čím je špecifická považskobystrická hala, v ktorej Prešov prehral už šiesty zápas v rade, že nové tváre každé leto veľmi rýchlo zapadnú do kolektívu a aké typy pribudli do kabíny tento rok, koho je vlastne odchovancom a prečo sa v súvislosti s ním spomínajú okrem Prešova aj Sečovce, či Trebišov, ako sa obetaví rodičia štyroch chlapcov zo Sečoviec striedali a vozili ich každý deň do Prešova na tréningy a ako dokázal popri osemdesiatich súťažných zápasoch v sezóne úspešne zmaturovať, aká bola jeho cesta do seniorskej reprezentácie a prečo mu vyhovuje systém Fernanda Guricha, že s hádzanou začal, keď ho prestal baviť futbal a kto bol jeho vzorom, prečo by si Teo Paul a Tomáš Urban zaslúžili rozlúčku pred plnou halou a prečo je rád, že reprezentácia bude hrať po dlhšom čase na Východe.