"A žili spolu šťastne, až kým nepomreli." Takto obvykle končia rozprávky, v skutočnosti to však svadbou len začína. Na rozdiel od našich predkov sa vydávame a ženíme z lásky - jednoducho preto, že máme pocit, že sme stretli toho pravého. Ako je potom možné, že sa tretina párov rozvádza? Prečo nás nikto neučí, ako si vybrať partnera? Ako rozoznať toxický vzťah a aké je naopak, tajomstvo dlhotrvajúcich vzťahov? Hovoriť budeme o fázach lásky, o tom, že po vytriezvení nemusí prísť rozchod, a aj o tom, na čo myslieť a čo si všímať, kým sa rozhodneme s niekým spojiť život. Diskutovať prídu párová terapeutka Michaela Prochotská, genetička Jaroslava Babková a herečka Petra Polnišová.

Vysvedčenie nemusí vždy presne odrážať úsilie či vedomosti žiaka. Na Slovensku sa však ešte stále riadime priemerom a známkami. Ako správne hodnotiť žiakov a nevyvolávať v nich pocit strachu či bezmocnosti? Ako učiť študentov zodpovednosti za vlastné rozhodnutia? Ako motivovať žiakov k vzdelaniu namiesto vyžadovania jednotiek? Je to spoločné úsilie rodičov, učiteľov aj samotných mladých. Kľúčom je budovanie kritického myslenia, formulovanie názorov, porozumenie textu, riešenie problémov. Naučiť sa, že robiť chyby je normálne a človeka môžu posúvať vpred.  Hostky: Mária Smreková (učiteľka, spoluzakladateľka 1. súkromného gymnázia v Bratislave), Judita Malík (psychologička), Jana Lednická (sociálna pedagogička, riaditeľka Centra poradenstva a prevencie BA3)

Výskumy hovoria, že psychické zdravie mladých ľudí sa globálne zhoršuje. Podľa správy UNICEF z roku 2021 trpí 9 miliónov mladistvých vo veku 10 - 19 rokov v Európe duševnými poruchami. To predstavuje hrozbu pre ich každodenný život, vzťahy, ale aj celkové zdravie. Napriek tomu však mnohí rodičia túto tému ignorujú alebo zľahčujú. Mladí ľudia trpia rôznymi problémami - najbežnejšie ide o úzkosti či depresie, behaviorálne problémy (napr. ADHD), poruchy príjmu potravy, ale zoznam je dlhý. Napriek tomu sa však na odbornú pomoc často čaká týždne až mesiace. Niektorí dokonca návštevu psychológa vnímajú ako zlyhanie. Téma psychického zdravia (nielen) mladých si teda stále nesie stigmu. Túto tému treba otvoriť aj vo verejnom diskurze - Prečo je psychické zdravie čoraz pálčivejší problém? Aké sú dôsledky neriešenia problémov mladých, prečo sa zľahčujú a naďalej tabuizujú? Aká je dostupnosť psychologickej a psychiatrickej pomoci pre mladých ľudí, ako sa mení pohľad na psychické zdravie a ako môžeme pomôcť? O svojej skúsenosti s depresiami nám porozpráva speváčka Zuzana Smatanová, a privítame aj psychologičku Martu Marošovú a detskú psychiatričku Evu Kružliakovú.

Alkohol na Slovensku príliš neriešime, patrí k našej kultúre a nevieme si bez neho predstaviť žiaden sviatok. Ide o najdostupnejšiu legálnu drogu, ktorá pritom ničí zdravie a vzťahy. Je najčastejšou príčinou hospitalizácií na psychiatrických oddeleniach, podpisuje sa pod takmer tretinu samovrážd. Od alkoholu sú podľa najnovších údajov Národného centra zdravotníckych informácii závislé už aj deti, ktoré ešte nemajú ani pätnásť rokov. Veľmi špecifickým a stále tabuizovaným je pitie žien, ktoré má pritom svoje špecifiká. Štatistiky na Slovensku, ale aj vo svete ukazujú nárast žien závislých od alkoholu. Ženy chcú byť matkami aj manželkami, zastávajú vedúce funkcie, sú ambicióznejšie, stávajú sa nezávislé. To všetko kladie veľké nároky na ich psychiku a vytvára sa tak priestor pre problémy, ktoré môžu byť základom pre rozvoj závislosti. O svojom boji s alkoholom nám porozpráva uzdravujúca sa alkoholička Stanka, a v štúdiu privítame aj psychoterapeutku Janu Žemličkovú a adiktologičku a psychologičku Štefániu Laskovskú.

25. novembra je Medzinárodný deň boja proti násiliu na ženách. Slovenské ženy však nemajú čo oslavovať, keďže podľa štatistík prípadov fyzického násilia neubúda. Čo sa týka trestania násilníkov, 90 percent prípadov, ktoré sa dostali pred súd síce skončilo odsúdením, pričom 80 percent dostalo trest odňatia slobody, do väzenia však v napríklad v roku 2021 putovali dve pätiny z nich. Pozrieme sa, prečo počet prípadov fyzického násilia na ženách neubúda. Je potrebné upozorniť aj na to, že fyzické násilie sa netýka len partnerských vzťahov, ale aj mladých dievčat - výskum Koordinačno-metodického centra pre rodovo podmienené a domáce násilie (KMC) ukázal, že každé tretie dievča vo veku 15 až 17 rokov zažilo nejakú formu sexualizovaného násilia a každé piate zažilo aj fyzickú formu násilia. Ako hlboko je v nás zakorenené rodovo podmienené násilie a čo s tým, kde sú najväčšie slabiny systému, aká je zodpovednosť štátu a prečo je dôležitá prevencia? Hostky: Oľga Pietruchová (odborníčka na rodovú rovnosť a práva žien), Sylvia Gancárová (bývalá vyšetrovateľka), Timea Keresztenyiova (novinárka, spisovateľka)

Inklinujeme k alternatívnej liečbe? Odmietame niečo, čo je vedecky overené a prikláňame sa k čomusi inému, ba až magickému? Sme v chorobách náchylnejší prepadnúť nekritickému prístupu k liečbe? Je to len strata dôvery v bežných lekárov a do akej miery tomu prispieva zraniteľnosť chorého človeka? Hostky: Mia Žureková (novinárka SME), Viktória Sunyík (psychologička, Centrum spoločenských a psychologických vied SAV), Ivana Jochmanová (lekárka, vysokoškolská pedagogička, vedkyňa a bojovníčka proti hoaxom v medicíne, spoluautorka publikácie Lovci šarlatánov)

Rezignovali sme vo voľbách na slušnosť? Do akej miery nás ovplyvnila agresívna nenávistná kampaň? Zabudli sme na korupciu a nesplnené sľuby? Čo o nás hovoria výsledky volieb sa porozprávame so sociologičkou a profesorkou Ivetou Radičovou, politologičkou Anetou Világi a scenáristkou satirickej relácie Ťažký týždeň Luciou Pazičovou.

Prečo Slovenky stále chodia rodiť do Čiech a Rakúska? Nedôverujú slovenským pôrodniciam alebo majú nároky, ktoré im nevieme splniť? Kam sme sa za posledné roky posunuli v poskytovaní pôrodnej starostlivosti? Aké súkromie a zároveň bezpečné prostredie dokážeme rodiacej žene poskytnúť? A je pri nekomplikovanom pôrode naozaj potrebný lekár alebo by mala stačiť pôrodná asistentka? Máme ich vôbec dostatok? O tom, čo je to rešpektujúca pôrodná starostlivosť, kedy hovoríme o porušovaní práv žien pri pôrode a čo by sme mali urobiť, pre to, aby ženy ostali rodiť na Slovensku, sa budeme rozprávať v Silnej zostav už 29. septembra. Hostia: Nela Pocisková (herečka a speváčka), Zuzana Krišková (Ženské kruhy o.z.), Peter Kaščák (primár a prednosta Gynekologicko - pôrodníckej kliniky, FN Trenčín)

Ako sa žije matkám na Slovensku? Ako naša spoločnosť myslí na matky, ktoré sa ocitli v sociálno-spoločenskej neistote? Na obete domáceho násilia, chudoby, alebo na tie, ktoré čelia diskriminácií? Na Slovensku je domácemu násiliu vystavená každá piata dospelá žena, ktorá má partnera. Napriek odhadovanému vysokému výskytu má nielen na Slovensku, ale i v celej Európe a v globálnom meradle, vysokú mieru latencie. Väčšina násilných činov páchaných na ženách sa pácha doma za zavretými dverami, kde okrem detí nie sú prítomní žiadni svedkovia. Samotné deti sú pritom rovnako obete, či už priamo zasiahnuté násilím alebo prostredím, v ktorom vyrastajú. Osobitnou skupinou sú rodiny, v ktorých deti vychováva jeden rodič. Prudko rastúca inflácia uvrhla do chudoby alebo na jej okraj ďalšie osamelé matky. Slovenské štatistiky ukazujú, že až v 150 tisíc domácnostiach je pri výchove detí prítomný iba jeden rodič. Takto je vychovávaných až 200 tisíc detí. Jednorodičovské rodiny patria medzi nízkopríjmové skupiny obyvateľstva a sú najviac ohrozené neočakávanými výdavkami a vysokými životnými nákladmi. Rodičia nemajú v mnohých prípadoch financie na liečbu seba či svojich detí, ale aj na dôležité zdravotné pomôcky ako strojček na zuby či okuliare. Deti z neúplných rodín si často nemôžu dovoliť dokončiť stredoškolské alebo vysokoškolské vzdelanie, pretože sa musia podieľať na príjmoch domácnosti. A do tretice, ako sa žije rodičom a zvlášť matkám, ktorých dieťa je gej, lesba alebo transrodový človek? S čím bojujú, z čoho majú strach, ako sa vnímajú postoj spoločnosti? Pozrieme sa na príbehy matiek na Slovensku, ktoré to nemajú ľahké. Ako im v týchto náročných situácia pomáha a ako ich chráni naša spoločnosť, náš štát? Hostky: Linda Kováčiková, Brieždenie, o.z., Eva Marková, zakladateľka n.o. Jeden rodič Elena Martinčoková, Združenie rodičov a priateľov LGBT+ ľudí

Herci boli vždy dôležitou súčasťou našej spoločnosti, v dôležitých okamihoch stáli na pódiách a hájili demokratické hodnoty. Napriek tomu kultúra vždy stála bokom záujmu politikov. Aké postavenie majú dnes herci a herečky v spoločnosti a aký vplyv majú na ňu? Ako je to v Česku a ako na Slovensku? Do akej miery je toto povolanie v očiach verejnosti idealizované? O tom, čo všetko stojí za úspechom, či dnes na to stačia len herecké kvality a čo všetko popri herectve dnes herci a herečky robia, a prečo má byť pre nás kultúra dôležitá, budeme hovoriť s českou herečkou Veronikou Žilkovou a slovenskou herečkou Jankou Kovalčíkovou. Hostky: Veronika Žilková, Janka Kovalčíková

Pred nami je leto plné predvolebných sľubov. Podľa čoho môžeme rozlíšiť reálne plány na systémové zmeny od populistických a nesplniteľných prísľubov? A akú budúcnosť chceme, keď ešte pred pár mesiacmi dve tretiny Slovákov v prieskume súhlasilo s autoritárskym lídrom? Vieme skutočne, čo by to pre našu krajinu znamenalo? Ako sa správajú nedemokratické strany či hnutia a na čo si pri nich dávať pozor? Ďalšou otázkou je, či pôjde Slovensko smerom na východ alebo na západ a čo vlastne toto rozhodovanie na križovatke bude znamenať do budúcna. Prečo strašia západom a Sorošom tí, ktorí v minulosti cestovali do Ameriky a triasli si s rukami amerických prezidentov? A prečo nadávajú na „Brusel”, no v skutočnosti by nikdy nechceli prísť o výhody Európskej únie a hlavne o peniaze z nej? Hostia: Iveta Radičová, sociologička a vysokoškolská pedagogička Aneta Világi, politologička Marián Leško, komentátor, glosátor

Zmenilo sa Slovensko od útoku na Tepláreň? Teroristický útok pred bratislavským barom Tepláreň pri ktorom zahynuli Matúš Horváth a Juraj Vankulič ukázal, kam sme sa ako spoločnosť dostali. Obaja zomreli len preto, že boli iní. Čo ukázal uplynulý polrok? Kedy budeme vedieť rešpektovať inakosť? Vieme zastaviť tých, ktorí šíria nenávisť a dezinformácie? Čo preto musíme urobiť? čo urobili kompetentní pre zlepšenie postavenia LGBTI+ ľudí? Pozvanie do diskusie prijali Radoslava Trokšiarová, ktorá prežila útok na tepláreň, Dana Šibíková, mama zavraždeného Juraja Vankuliča a bývalá sudkyňa a ombudsmanka Jana Dubovcová.

Čo sa deje so slovenskými voličmi? Nedôvera voči súčasnej vláde je na rekordnom maxime. A v prieskumoch sa do popredia dostáva garnitúra, proti ktorej v roku 2018 ľudia v uliciach masívne protestovali a žiadali jej odchod. Čo sa stalo s voličom odhodlaným bojovať proti ukradnutému štátu a korupcii? Do akej miery môžeme brať na zodpovednosť politikov a političky, ktorí sklamali naše očakávania? Na druhej strane, chceme sa mať dobre, mať sociálne istoty, prekáža nám korupcia a rozkrádanie peňazí, ale až tretina z nás sa rozhoduje za volebnou plentou alebo pár hodín pred voľbami. Vieme rozlíšiť plané sľuby (populistické) od tých reálne splniteľných? A na druhej strane, rozumieme práci politikov a političiek dostatočne? Naozaj má slovenský volič krátku pamäť a rozhoduje sa len na základe svojich emócií? Akú úlohu zohráva nenávistná politika a prečo ľudia tvrdia, že chcú pokoj a slušnosť, ale v prieskumoch odmeňujú tých, ktorí sú toho opozitom? Diskutovať budú právnička a bývalá politička Lucia Žitňanská, scenáristka satirickej relácie Ťažký týždeň Lucia Pazičová a sociológ Michal Vašečka.

Predstavte si, že v slovenskom parlamente bude aspoň 75 žien, političiek. Ako by vyzerali rozpravy, aké témy by sa otvárali a zmenilo by sa napríklad financovanie zdravotníctva alebo školstva? Politická sila žien v parlamente závisí predovšetkým od sily a organizácie žien v spoločnosti. V Silnej zostave sa pozrieme na rodové kvóty, na marketing a mediálnu prezentáciu žien v politike či ich vnímanie vo verejnosti. Sú ženy ochotné vstúpiť do sveta politiky, a prečo musia v 21. storočí čeliť nevkusným otázkam o vzhľade, postave, odfarbených vlasoch a rodovým stereotypom? O svojich čerstvých skúsenostiach so vstupom do politiky príde diskutovať kandidátka na českú prezidentku a ekonómka Danuše Nerudová, politologička Darina Malová a marketingová špecialistka Simona Bubánová.

Už aj desaťročné deti majú prístup k pornu, o vlastnom tele sa dozvedajú na internete. Mali by sme prenechať sexuálnu výchovu detí a tínedžerov výsostne na rodičov alebo nadišiel čas povinnej výučby v školách? Z čoho majú obavy konzervatívne zmýšľajúci či veriaci ľudia a bude sa o sexe rozprávať inak na cirkevných a inak na štátnych školách? Šesťročné deti a navliekanie kondómu na banán je mýtus, tvrdia autori najnovšej učebnice sexuálnej výchovy. Slovenskí biskupi zasa kritizujú perverzné obrázky, učebné materiály podľa nich povzbudzujú k nevhodnému sexuálnemu správaniu. A kým sa dospelí nevedia dohodnúť na najvhodnejšej forme sexuálnej výchovy, slovenská mládež hovorí o svojej intimite v online prostredí a často s cudzími ľuďmi či predátormi. Hostia: Radka Mikšík - inTYMYta, spoluautorka učebnice sex. výchovy, lektorka sex. výchovy Lívia Halmkan, aktivistka a lektorka vzťahovej výchovy Janais, speváčka

Novinári a špeciálne novinárky čelia čoraz vážnejším útokom a vyhrážkam Skúsenosti s vyhrážkami a útokmi zažili za posledných 12 mesiacov viac ako dve tretiny slovenských novinárov, vyplýva z prieskumu ktorý pre Investigatívne centrum Jána Kuciaka vypracovala agentúra AKO. Naposledy sa terčom mimoriadne vážneho a brutálneho online útoku stala moderátorka RTVS Marta Jančkárová. Neznáme osoby sa jej vyhrážali fyzickou likvidáciou, mučením, hromadným znásilnením či ublížením jej rodine. Podľa štúdie OSN a Medzinárodného centra pre novinárov väčšina žien, ktoré pracujú ako novinárky, čelí obťažovaniu a vyhrážaním sa sexuálnym násilím či smrťou. Svojou agresívnou komunikáciou a šírením nenávisti voči novinárom sú za tento stav spoluzodpovední aj politici. Dokedy budeme tolerovať toto online násilie a podnecovanie nenávisti voči novinárom, ako ich chránime a čo robí polícia? Už tento piatok prídu diskutovať novinárky Marta Jančkárová a Monika Tódová spolu s riaditeľom Národnej kriminálnej agentúry Ľubomírom Daňkom.

Od dvojnásobnej vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej uplynulo už päť rokov. Investigatívny novinár pracoval na témach, o ktoré sa dodnes zaujíma polícia aj prokuratúra. Viaceré jeho odhalenia majú dohru na súde, aktéri príbehov dnes čelia obvineniam alebo sa priznávajú k trestnej činnosti. Aký bol Ján Kuciak novinár, kolega a človek? Kto dopíše jeho začaté kauzy a ako sa novinárska, ale aj občianska spoločnosť vyrovnáva s jeho vraždou? Hostia: Pavla Holcová, investigatívna novinárka, riaditeľka Českého centra pre investigatívnu žurnalistiku Annamária Dömeová, novinárka, spoluautorka knihy KUCIAK Ján Petrovič, novinár, editor J. Kuciaka

Pravdepodobne nás v najbližších mesiacoch čakajú predčasné voľby, lebo tí, ktorým sme zverili moc naposledy, spolu nedokázali vládnuť celé štvorročné obdobie. Vybrali sme si zle alebo zlyhali lídri? Sú tri desaťročia existencie samostatnej republiky naozaj tak málo, že stále nemáme jasno v tom, kto by mal viesť náš štát a aké hodnoty by mal mať? Koho Slovensko potrebuje vo vedení a prečo je tak ťažké vybrať si tú najlepšiu možnosť? Ukážu najbližšie voľby, že sme národom premrhaných možností? Hostky: Iveta Radičová; sociologička, bývalá premiérka Karolína Farská; spoluorganizátorka protestov Za slušné Slovensko, študentka

Historický posun úlohy hlavy štátu Právomoci prezidentky sú jasne dané ústavou, jej poslanie a úlohy sa v čase pandémie a vojny predsa len zmenili. Akým novým výzvam a rozhodnutiam uplynulý rok čelila a ako sa posunuli hranice toho, čo všetko musela prezidentka riešiť? Porozprávame sa aj o tom, prečo sa z hlavy štátu stáva cieľ útokov opozície aj koalície a do akej miery tieto útoky súvisia s tým, že na čele krajiny je žena. Hostia: Zuzana Čaputová, prezidentka SR Aneta Világi, politologička Peter Bárdy, šéfredaktor Aktuality.sk