O slovenskom poľnohospodárstve, jeho výkonoch, ľuďoch, ktorí ho formovali, aj o príčinách jeho zaostávania. Prečo Poliaci čas nestratili a my áno, aké následky má minulosť, ktorá dlhé desaťročia ovplyvňovala náš vidiek, a čo s tým má prekliatie Svätoplukových prútov. Medzi traktormi sme sa na Celoslovenských dňoch poľa v Seliciach rozprávali s poľnohospodárskym novinárom Jozefom Sedlákom aj o zahraničných príkladoch. Vypočujte si ďalšiu časť nášho podcastu.

V rozhovore s Tomášom Ševčíkom, manažérom hurbanovskej sladovne, sme sa rozprávali o perspektívach pestovania sladovníckeho jačmeňa na Slovensku. Dotkli sme sa slovenskej produkcie jačmeňa, výziev spojených s klimatickými zmenami a vzťahu poľnohospodárov k jeho pestovaniu. Nechýba ani téma speňažovania produkcie, investičného dlhu sektora a rizík, ktoré z toho vyplývajú pre konkurencieschopnosť. Vypočujte si ďalší diel nášho pravidelného podcastu.

Ťažkosti s odbytom v dôsledku slintačky a krívačky, ochrana domáceho trhu pred dovozom mäsa, poistenie chovov v čase šírenia aktuálnych vírusových ochorení či možnosti, ako zvýšiť ochranu hospodárskych zvierat – aj o týchto témach sme hovorili s Martinom Nevolným, riaditeľom Slovenskej asociácie chovateľov ošípaných. Rozhovor vznikol krátko po pondelkovom potvrdení vírusu afrického moru ošípaných v ďalšom veľkochove. Vypočujte si náš podcast.

S Lukášom Hríbikom, odborníkom na poľnohospodárske podpory, sme sa rozprávali o priamych platbách a všetkom, čo s nimi aktuálne súvisí. Venovali sme sa prebiehajúcemu podávaniu žiadostí, fungovaniu systému GSAA, ale aj tomu, aké zmeny priniesla tohtoročná kampaň v porovnaní s minulým rokom – pozitívne aj negatívne. Dotkli sme sa pojmu ostrovy biodiverzity, podmienky aktívneho poľnohospodára, a nechýbala ani téma pôdy. Hovorili sme o evidencii, nájomných zmluvách aj o tom, ako dlho môže trvať vysporiadanie vzťahov k pôde v rámci jedného poľnohospodárskeho subjektu. Vypočujte si ďalšiu časť nášho podcastu.

Mladí poľnohospodári sú podporovaní cez viaceré spôsoby. Od známej jednorazovej výzvy určenej na rozbeh, cez podporu príjmu vo výške do 100 eur na hektár, po zvýšenú intenzitu pomoci v rámci projektových podpôr. Napriek lákavej predstave výnimočných dotačných stimulov, je situácia aj v tomto prípade zložitejšia, ako sa zdá. V rozhovore s Mariánom Glovaťákom, predsedom ASYF - Združenia mladých farmárov hovoríme o požiadavke platobnej agentúry vrátiť peniaze vyplatené mladým farmárom, zrušenej výzve 74, ich postoji k finančným nástrojom, príprave registra užívacích vzťahov, ale aj o budúcich výzvach, ktoré podporia začínajúcich poľnohospodárov. Nevynechávame ani tému jeho fungovania v poradnom zbore ministra a otázky, či takýto zbor plní svoj účel. V závere nášho podcastu hovoríme aj o záujme mladých ľudí hospodáriť na pôde či o podujatí, ktorým združenie popularizuje poľnohospodárstvo.

Marian Nagy začínal ako zootechnik na konci 90-tych rokov minulého storočia v okrese Levice. Potom sedem rokov viedol farmu AgroContract mliečna farma Jasová a neskôr bol riaditeľom živočíšnej výroby v skupine EXATA. Dnes pôsobí ako poradca v chove dojníc v rámci celého Slovenska. V ďalšej časti nášho podcastu sa budeme rozprávať o slintačke a krívačke. Najmä o tom, aké opatrenia môžu poľnohospodári realizovať, aby čo najlepšie uchránili svoje chovy. 

Tomáš Antal pôsobí na Roľníckom družstve Cífer (okres Trnava) desať rokov. Jeho pozícia nie je presne pomenovaná. Je mechanizátor, ktorý udáva technologický smer družstva, no aj agronóm využívajúci informácie z pôdy, aj zo vzduchu. V aktuálnom rozhovore hovoríme o dôvodoch širokej štruktúry ich rastlinnej výroby, vlahe – ktorá sa stáva čoraz častejším problémom, zmene prístupu k hnojeniu či prečo práve v tomto roku začínajú s pestovaním cukrovej repy. Najväčšiu časť rozhovoru ale venujeme ich riešeniu situácie s hrabošmi a využitiu dronov v poľnohospodárstve.

Predsedníčka Odborového zväzu pracovníkov poľnohospodárstva na Slovensku hovorí, v ďalšom diele podcastu portálu poľnoinfo.sk, o situácii zamestnancov poľnohospodárskych podnikov, ale aj verejných a štátnych inštitúcií. Číta z listu, kde sa priamo zamestnanci farmy dojníc obrátili na odborový zväz a popisujú podmienky v ktorých pracujú. V rozhovore s predsedníčkou zväzu Janou Žitňákovou sme hovorili o možnostiach založenia odborov v poľnohospodárskych subjektoch, o tom, že takáto organizácia nemá byť výkričníkom, ale partnerom zamestnávateľa, no nevynechali sme ani situáciu v Regionálnych veterinárnych a potravinových správach, ktorá rezonovala v závere roka. 

Peter Matejovič je prezidentom AGRION - Združenia dodávateľov pôdohospodárskej techniky v SR od roku 2017. Hovorili sme s ním o zrušenej investičnej výzve 74/PRV/2024, cenách poľnohospodárskej techniky, situácii v západnej Európe, ale aj o domácej obnove poľnohospodárskej techniky. Nevynechali sme ani tému vzdelávania, keďže tretí rok pôsobí ako predseda správnej rady Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre. Vypočujte si ďalší diel podcastu portálu poľnoinfo.sk. 

Súčasný grantový systém podpory investícií prostredníctvom II. piliera spoločnej poľnohospodárskej politiky funguje od vstupu do Európskej únie. Dokonca, využívali ho aj predvstupové fondy SAPARD. Cieľom bolo znížiť investičný dlh v nových členských štátoch. Po vyše dvadsiatich rokoch členstva v EÚ slovenské poľnohospodárstvo výkonovo zaostáva aj za našimi susedmi v Českej republike či v Poľsku. Pomôcť naštartovať investície by mohli finančné nástroje, ako nový spôsob distribúcie investičných zdrojov z II. piliera. Finančné nástroje vedia podporiť agropotravinárov grantmi či zárukami. Podľa bankára Martina Hubinského sú rýchlejšie, efektívnejšie a poľnohospodárovi ponúkajú väčšiu flexibilitu v rozhodnutí kedy a do čoho investovať. Vypočujte si náš prvý tohtoročný rozhovor.

Andrej Gajdoš sa stal po riadnom valnom zhromaždení (30.5.2024) Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory jej novým predsedom. V rozhovore pre portál poľnoinfo.sk hovorí o väčšom zapojení SPPK do administratívnych činností, ktoré súvisia s podávaním žiadostí. Neobišli sme ani tému povinného členstva v SPPK, najnovších informácií k modifikácii strategického plánu, komunikácie s rezortným ministerstvom, ale hovorili sme aj o jeho pohľade na oslovenie menších a mladších hospodárov. Pri podávaní jednotných žiadostí v kampani 2024 nový predseda SPPK upozorňuje, že poľnohospodári počítajú s vyplatením preddavkov v októbri 2024 čo najširšiemu počtu žiadateľov bez ohľadu na to, či týmto poľnohospodárom boli alebo neboli ukončené kontroly.

Jaroslav Jánoš pred rokmi demonštroval pred Pôdohospodárskou platobnou agentúrou. Po voľbách v roku 2020 sa stal jej generálnym riaditeľom. Jeho funkčné obdobie nebolo dlhé, no v tom čase rozhodujúce. Eurokomisia krátila Slovensku refundáciu projektových podpôr, PPA začínala plniť akreditačné kritéria a naplno prebiehalo vyšetrovanie v najväčšej slovenskej korupčnej kauze, ktorú verejnosť vníma pod názvom Dobytkár. S Jaroslavom Jánošom sme sa rozprávali o informačných systémoch, ktoré dnes na PPA zlyhávajú, pričom varovný prst, že situácia nie je dobrá bol zdvihnutý už v roku 2020. Prácu s dátami považuje Jánoš za úplne zásadnú a spomína, že pri jeho nástupe do funkcie mala mať agentúra zásadný problém s bezpečnosťou údajov a ich únikom k nepovolaným osobám. Počas rozhovoru je kritický k systému kontrol, ktoré PPA realizuje u poľnohospodárov, hovorí o vytvorení registra užívacích vzťahov či audite PwC, ktorý odhalil výrazné zlyhania, no napriek tomu je dnes zabudnutý. Rozhovor s Jaroslavom Jánošom vznikol v pondelok 13. mája 2024.

Aktuálne nám hrozí nevyčerpanie približne sto miliónov eur, ktoré sú určené na podporu miestnych akčných skupín. Finančné prostriedky pomáhajú rozvoju obcí, ale aj podnikateľom, ktorí v nich pôsobia. Často sú to práve poľnohospodári. Celé obdobie možného čerpania podpôr pre rozvoj vidieka charakterizuje kumulácia chýb, ktoré v súčasnosti vrcholia čakaním na administráciu žiadostí o platbu. Štefan Škultéty, predseda Národnej siete miestnych akčných skupín hovorí, že celému procesu by pomohla decentralizácia. Prečo máme stále pocit, že najlepšie rozhodovanie je v Bratislave, čo navrhuje organizácia na zrýchlenie finančných tokov a aké bude aktuálne programové obdobie? Pýtali sme sa Štefana Škultétyho a nevyhli sa ani téme úspešných projektov či prínosov pre poľnohospodárov.

Portál poľnoinfo.sk mal záujem pripraviť rozhovor so slovenským ministrom pôdohospodárstva Richardom Takáčom. Keďže naša požiadavka ešte zo záveru marca zostala doteraz bez odpovede, oslovili sme českého ministra Mareka Výborného. Potvrdenie od českého ministerstva s termínom rozhovoru prišla ani nie 24 hodín od zaslania požiadavky. Promptne český agrorezort vypláca aj priame platby. Pri základných schémam sú vyplatení na takmer 100 percent a ekoschémy začali administrovať v závere marca, pričom o tomto termíne boli poľnohospodári za riekou Moravou informovaní od jesene. Českého ministra sme sa pýtali na otázky s presahom na Slovensko. Hovorili sme napríklad o vyhlásení už druhej investičnej výzvy v ČR z aktuálneho programového obdobia, pričom slovenskí poľnohospodári zatiaľ nemajú k dispozícii ani len detaily čerpania týchto zdrojov. Český minister Marek Výborný hovorí aj o téme personálnych nominácií, systéme vyplácania priamych platieb, riešení nezrovnalostí, objeme zahraničného obchodu s agromoditami či o spolupráci so slovenským agroministerstvom.

Ján Jelen, predseda Združenia vlastníkov pôdy a agropodnikateľov Slovenska od polovice januára jasne pomenúva situáciu, ktorá nastala vo vyplácaní priamych platieb. Neschopnosť slovenských úradov nikdy nezakrýval Bruselom a keď členovia organizácie, ktorú vedie protestovali, prišli tam, kde sa rozhoduje – pred ministerstvo pôdohospodárstva. V druhej polovici marca rokovali s najužším vedením agrorezortu štyri hodiny. No múdrejší nie sú. Stále majú obavy, že Slovensko bude vracať stovky miliónov eur nevyplatených podpôr do Bruselu a štát v lepšom prípade vyplatí dotácie zo svojho. V rozhovore sa nevyhýbame ani téme pôdy. Ján Jelen má jasný názor – vlastníctvo pôdy by malo byť nad užívacím vzťahom.

Margita Štefániková je prvá a dosiaľ jediná riaditeľka v dvadsaťročnej histórii Slovenského zväzu prvovýrobcov mlieka. Po rokoch prudkého poklesu počtu chovateľov dojníc sa zdá, že sa v minulom roku situácia upokojila. Mohla tomu pomôcť nepriaznivá situácia v rastlinnej výrobe, ale aj sľúbené podpory v novom programovom období, ktoré si chovatelia dojníc vyargumentovali. Dlhodobým problémom je však investičný dlh. V tretine aktuálneho programového obdobia stále nie sú zrejmé detaily o finančných nástrojoch. Margita Štefániková v rozhovore upozorňuje, že potrebných by bolo až 500 miliónov eur, aby sa súčasných 329 prvovýrobcov mlieka dobudovalo do určitej technologickej úrovne.

Ošípané v Boľkovciach skŕmia viac obilnín, ako dokáže tamojšie družstvo vypestovať. V posledných rokoch sa situácia s ich domácim odbytom zhoršuje a zvieratá končia najmä na zahraničných bitúnkoch. Pred dvoma rokmi ich postihla katastrofa v podobe afrického moru ošípaných. Následne zažili obrovské vábenie, aby zlikvidovaný chov ošípaných už neobnovili. Nepodľahli mu. Dnes postupne obnovujú výrobu a púšťajú sa do veľkej rekonštrukcie objektov živočíšnej výroby. Aj oni však narážajú na nepružné fungovanie Pôdohospodárskej platobnej agentúry. Dnes sa dokonca obávajú, či stihnú svoje investičné zámery dokončiť včas. V ďalšom z pravidelných rozhovorov sme sa rozprávali s Rastislavom Slocíkom, predsedom družstva Agrospol Boľkovce.

Alojz Hlina v posledných týždňoch pravidelne otvára tému priamych platieb. Vypočujte si náš pravidelný podcast, kde sme sa s poslancom Národnej rady SR za opozičnú stranu Sloboda a Solidarita okrem chýbajúcich podpôr rozprávali aj o tom, či jeho farma čerpá priame platby, prečo sa uchyľuje k vizuálnym pomôckam, ako je napríklad snežné delo pred budovou platobnej agentúry, alebo, aká je parlamentná matematika. Neobišli sme ani jeho pohľad na poľnohospodárstvo a možnú legislatívnu aktivitu. 

PD Sokolce sú jedným z najväčších poľnohospodárskych podnikov na Slovensku. Ich dlhoročný predseda Peter Lelkes dokázal udržať v komárňanskom okrese symbiózu rastlinnej a živočíšnej výroby. Ako sa im hospodári v čase, keď sa ceny rastlinných komodít prepadli na 40 až 60 percent ich nedávnej úrovne? Ako vníma, že v rámci strategického plánu sa na Slovensko pozerá ako na jeden unifikovaný celok? A prečo by v rámci ekoschém uprednostnil, aby si každý poľnohospodársky subjekt vypracoval svoj vlastný ekoschémový plán? Nevynechali sme ani tému súčasného postavenia živočíšnej výroby, investícií, zamestnanosti alebo generačnej obmeny.

So Stanislavom Becíkom sme sa rozprávali o slovenskom poľnohospodárstve. Neobišli sme dôvody jeho predčasného konca na pozícii ministra, zaujímalo nás, či nečakal, že po voľbách bude novým šéfom agrorezortu jeho syn, súčasný predseda Nitrianskeho samosprávneho kraja a či je ako bývalý tieňový minister strany SMER-SD spokojný s aktuálnym vedením agrosektora. Stanislav Becík sa rozhovoril aj o tom, že si želá, aby politické strany nevideli v rezorte pôdohospodárstva mešec, ktorý im musí prispievať na iné ciele, ako rozvoj odvetvia. Nevynechali sme ani tému Celoslovenských dní poľa, ktoré deväť rokov spoluorganizoval, strategického plánu alebo billboardu so sloganom „Slovensko 1 v pestovaní buriny“, ktorým vítal predošlého ministra.