Ak štát nevie definovať, čo má pacient dostať, nemôže vedieť, čo má platiť. Slovenské zdravotníctvo nepadá pre nedostatok peňazí, ale pre prebytok nevedomostí a politického egoizmu. Reforma sa zmenila na deformu, kde kvalita ustupuje populizmu. V poslednom týždni sa kdekto vyjadruje k tomu, či sa má pri záchrankách súťažiť aj cenou. Argumentuje sa tým, že odmena pre prevádzkovateľov sanitiek je pevná a v pseudotendri o ne sa nesúťaží cenou. To má byť dôkazom toho, že v zdravotníctve nie je trh. Istá časť politického spektra je otvorene antitrhová a volá rovno po zoštátnení. Pre začiatok len záchraniek.  Rudolf Zajac v podcaste hovorí o tom, kde je trh a cenová konkurencia žiadúca a kde naopak nie a prečo. Rudolf Zajac v rozhovore upozorňuje, že záchranná služba nemôže fungovať na princípe trhu, pretože dopyt je nepredvídateľný. „Pre mňa by bolo ideálne, aby bol nulový dopyt. Napriek tomu tam za tých 250 miliónov musia byť.“ Podľa Rudolfa Zajaca je kľúčové garantovať kvalitu a dostupnosť, nie súťažiť o najnižšiu cenu. V ambulantnom sektore však trh existuje, no je deformovaný nedostatkom ponuky. Zajac tvrdí, že lekári vyberajú poplatky nie preto, že sú elitní, ale preto, že systém ich k tomu tlačí. Regulácia poplatkov by mala byť jasne definovaná zákonom a pacient má vedieť, na čo má nárok, no ten by musel byť najskôr jasne definovaný a redefinovaný či revidovaný. Politici podľa Zajaca nerozumejú funkcii štátu v zdravotníctve. Namiesto tvorby pravidiel sa snažia systém riadiť. „U nás štát nič nerobí, len píše voloviny do tých noviel jednu väčšiu za druhou.“ Reforma podľa neho nefunguje, lebo sa deformuje politickými zásahmi, ktoré ignorujú odborné a ekonomické kritériá. V podcaste hovoríme o týchto témach: Záchranná služba ako verejná služba: Nemá fungovať na princípe trhu, ale na garantovanej kvalite a dostupnosti. Konkurencia v zdravotníctve: Funguje len tam, kde je vyrovnaný pomer ponuky a dopytu – najmä v ambulanciách a lekárňach. Poplatky v ambulanciách: Vyberajú sa kvôli nedostatku financovania a pracovnej sily, nie kvôli elitárstvu lekárov. Politické zásahy do systému: Reformy sú deformované neodbornými rozhodnutiami a centrálnym plánovaním. Úloha štátu: Nemá poskytovať služby, ale vytvárať a vymáhať pravidlá hry – kvalitné zákony a indikátory kvality.