Aj o týchto témach v slovenskom zdravotníctve sme sa po dlhšej odmlke opäť rozprávali s exministrom zdravotníctva Rudolfom Zajacom. Pred nástupom Rudolfa Zajaca na ministerstvo zdravotníctva záchranná zdravotná služba nefungovala mierne povedané dobre. Absentovala koordinácia medzi záchrannými službami a neexistovala sieť, rovnako nebolo jasné, kde majú stanice záchrannej zdravotnej služby stáť. Na záchrannú zdravotnú službu neputovalo dostatok peňazí. V najnovšom podcaste hovoríme aj o týchto témach: počas reformy sa definovala sieť záchrannej služby a bola platená jednotným spôsobom cez paušály financovanie záchrannej zdravotnej služby bolo nastavené tak, aby mohlo prebiehať kontinuálne obnovovanie techniky a vozového parku chceli sme, aby sa o licencie na záchranky súťažilo a dražilo, hovorí Zajac súčasné zmeny záchrannej služby sú len návratom k fungovaniu záchraniek počas reformy Rudolfa Zajaca o prešetrovaní Protimonopolného úradu proti nemocniciam Penty a Agelu v roku 2008 vydal PMÚ rozhodnutie o tom, že jedna z poisťovní nemá dominantné postavenie na trhu, keďže podľa PMÚ na Slovensku nefunguje trh Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou nemá nič spoločné s úhradami zdravotných poisťovní a zároveň nie je cenovým kontrolórom  programová vyhláška ráta s ušetrením 400 miliónov eur, je takáto úspora reálna a ak áno, ako?

Vláda schválila najväčšie zmeny v oblasti záchrannej zdravotnej službe za posledných 20 rokov. Stalo sa tak až v marci, i keď reforma bola pripravená už mesiace, no jej schválenie blokoval minister životného prostredia Tomáš Taraba (SNS).. Schválenie vládou je len prvým krokom, teraz musí reformu odobriť parlament. Značná časť opozície túto reformu podporuje, no zároveň sa obáva pozmeňujúcich návrhov, ktoré môžu byť podané individuálne. Podľa oboch hostí, poslanca KDH Františka Majerského a zdravotníckeho analytika ministerstva zdravotníctva Gastona Ivanova je reforma nutná, aby sa zachoval rozsah a zlepšila dostupnosť záchrannej zdravotnej služby na Slovensku. V čom spočívajú hlavné zmeny záchrannej zdravotnej služby a podarí sa jej implementovaním zredukovať zbytočné výjazdy záchraniek? Aký bude prínos novej linky 116117? Koľko bodov záchrannej zdravotnej služby máme v súčasnosti a koľko ich bude v budúcnosti? Aké typy záchrannej zdravotnej služby vzniknú a ako sa bude líšiť po prijatí reformy zloženie posádok? Kto bude dozerať nad výberovými konaniami nových bodov? Prečo by podľa poslanca Majerského mal štát byť prevádzkovateľom záchrannej zdravotnej službe? Prečo je táto reforma nutná a ako súvisí s Plánom obnovy a odolnosti? V čom spočívajú kľúčové zmeny fungovania Operačného strediska záchrannej zdravotnej služby?  

Pred približne rokom sa stala Dajana Petríková výkonnou riaditeľkou Asociácie zdravotných poisťovní. Svoj prvý rozhovor poskytla pre ozdravme. Po roku vo funkcii absolvovala Dajana Petríková svoje prvé nahrávanie podcastu a opäť pre portál ozdravme. V najnovšom podcaste hovoríme s Petríkovou o tom, prečo vznikla programová vyhláška a aké účely by mala plniť, no neplní. Zdravotné poisťovne poznajú potreby svojho kmeňa, ministerstvo zdravotníctva však nie.  Programová vyhláška mala byť pôvodne nástrojom, ako bude štát určovať svoje priority v zdravotnej politike, po niekoľkých rokoch existencie vyhlášky, ktorej vydanie notoricky mešká, vidíme, že štát si ciele nezadefinoval a programová vyhláška je de facto len nástrojom ako centrálne plánovať nákup zdravotnej starostlivosti. Vo videopodcaste hovorí Šimon Jeseňák s Dajanou Petríkovou aj o týchto témach: či by sme mali zrušiť samotnú programovú vyhlášku alebo ju aspoň liberalizovať a nechať zdravotné poisťovne vykonávať funkcie a úlohy, na ktoré boli zriadené má existencia Asociácie zdravotných poisťovní význam sú úspory, ktoré v programovej vyhláške rozpočtujeme, realizovateľné alebo sa riadime heslom papier znesie veľa ako reflektuje Petríková výroky Petra Kotlára

Postavenie komôr na Slovensku je hybridné, čo nie je dobrý stav. Ak nechce štát, aby mali jednotlivé komory samosprávne funkcie, môže ich funkcie zastávať aj on, no bude to drahšie a nefunkčné. Ak majú komory nejaké chyby, tak by sme ich nemali rušiť a spochybňovať, rovnako nespochybňujeme postavenie miest a obcí v prípade, ak má mesto zlého primátora alebo poslancov, rovnako nechceme zrušenie regionálnych „vlád“. Ako sa cítil prezident Slovenskej lekárnickej komory (SLeK) Ondrej Sukeľ na tlačovej besede po boku prezidenta Slovenskej lekárskej komory (SLK), ktorá má medzi svojimi členmi ľudí ako je fašizoidný lekár Lipták, ktorý je členom vedenia regionálnej bunky SLK. Dokážu a chcú si komory poradiť s členmi, ktorí nekonajú na základe evidence based medicine?  Lekárne sú zároveň entitou prvého kontaktu pacientov v prípade zdravotných komplikácií. Svetový trend je jasný, lekárne sú ideálnym miestom s hustou sieťou pobočiek, kde môžu pacienti získať nielen kľúčové rady a lieky, no môžu a mali by byť miestom, kde sa môže pacient zároveň zaočkovať okrem iného proti chrípke či ďalším ochoreniam. Na Slovensku to však stále nie je možné. Kedy sa táto situácia zmení a v lekárni zaočkujeme prvého klienta? Odpovedá prezident Slovenskej lekárnickej komory Ondrej Sukeľ.

Na Slovensku aktuálne v zdravotníctve pôsobí celkovo jedenásť komôr. V zahraničí je bežnejší model menšieho množstva komôr. Počas uplynulých týždňov sme mohli sledovať sériu tlačových besied. Prvú mala strana SaS, ktorá kritizovala jednu z komôr kvôli vyberaniu poplatkov nad rámec zákona. Následne sa konala tlačová beseda Slovenskej lekárskej komory, Slovenskej lekárnickej komory & Slovenskej komory zubných lekárov. Všetky tri komory vyjadrenia Tomáša Szalaya a strany SaS kritizovali. O tom, prečo a či sú komory v 21.storočí stále podstatné, alebo sú relikviou minulosti, sa Šimon Jeseňák rozprával s prezidentom Slovenskej komory zubných lekárov Igorom Moravčíkom. Dokážu a chcú komory zakročiť voči lekárom, ktorí konajú v rozpore s evidence based medicine?

Máme za sebou ďalší týždeň v slovenskom zdravotníctve ktorý spoločne reflektuje Rudolf Zajac & Šimon Jeseňák. Tento týždeň rezonovala prestrelka medzi stranou Sloboda a Solidarita a Slovenskou lekárskou komorou, Slovenskou lekárnickou komorou a Slovenskou komorou zubných lekárov. Majú komory v 21.storočí ešte význam? Dodržiavajú a robia to, na čo boli zriadené? Alebo sú to entity, ktoré si nechcú poradiť s vlastnými problematickými členmi ako je splnomocnenec vlády pre prešetrenie covidu alebo antivaxer a fašizoidný jedine Lipták? Komora nie je bezzubá a môže konať a jej kompetencie sú dostatočné na to, aby takýmto lekárom v prvom stupni odobrala licencie. Rudolf Zajac zrušil povinné členstvo v komorách a ihneď po tom  z komory vystúpil. Všeobecná zdravotná poisťovňa má staronové vedenie a podarilo sa jej dostať z uloženia ozdravného plánu až do zisku približne 8 miliónov €. V zisku skončila aj Dôvera, Union naopak skončil v strate. Aké výhrady má exminister Zajac voči VšZP? Programová vyhláška mešká. No nemala by vôbec existovať, keďže je to etatistický nezmysel. Ministerstvo nedokáže obsiahnuť desať miliardový kolos a rozhodovať o tom, na čo sa finančné prostriedky využijú. A aká je reflexia prvých štyroch mesiacov v kresle ministra zdravotníctva Kamila Šaška očami Rudolfa Zajaca?    

Začiatok roka 2025 je náročný a, žiaľ, bohatý na hackerské útoky. Hneď v prvých dňoch nového roka čelil a neodrazil hackerský útok kataster, ktorý nie je plne funkčný ani po mesiaci od nabúrania systému. Následne čelila bližšie nešpecifikovaným útokom aj Všeobecná zdravotná poisťovňa, ktorá podľa vlastných slov útokom odolala. No o tomto útoku vieme len veľmi málo a čerpáme len z tlačovej besedy, na ktorej sa zúčastnili aj politické špičky. O aké útoky presne šlo, v oboch prípadoch nevieme a informácie sú kusé. Nevieme teda povedať, či a ako sa z nich vieme poučiť. A aké povinnosti majú firmy voči štátu v prípade hackerského útoku a prečo by mali firmy upovedomiť o povahe útokov aj svoju konkurenciu? Slovenské zdravotníctvo trpí investičným dlhom. Vieme to pri nemocniciach, ambulanciách, no menej sa hovorí o tom, že kyberbezpečnosť ambulancií či nemocníc rovnako trpí veľkými investičnými dlhmi a bezpečnosť dát nie je v ideálnom stave. Edukácia zdravotníkov ohľadne kyberbezpečnosti pokrivkáva alebo v horšom prípade neexistuje vôbec. A ako by sa mali zdravotníci brániť proti potenciálnym útokom? O tom hovoria v podcaste Roman Varga (Head of Security ZP Dôvera) a Ivan Makatura (Kompetenčné a certifikačné centrum kybernetickej bezpečnosti, generálny riaditeľ).

Zasadá parlament, a ako sa hovorí, znamená to, že bankové kontá a ľudské práva občana sú v ohrození. Obávať by sa mal v prvom rade pacient, ktorý Memorandom 2.0. opäť nezíska absolútne nič. Naopak, nové Memorandum, ako svojho času povedala Denisa Saková na tlačovke s Petrom Pellegrinim „bude to drahé“ a zaplatia to všetci daňoví nevoľníci.  V parlamente prebieha rozprava k predkladaným zákonom, ktoré chce vládna koalícia schváliť, aby nedošlo k opätovným výpovediam. Opozícia je jednotná minimálne v tom, že nebude vládnej koalícii pomáhať s otvorením schôdze a zatiaľ deklaruje i to, že vládne zákony nepodporí.  S exministrom zdravotníctva Rudolfom Zajacom hovoríme v podcaste o parlamentnej rozprave. Tá demonštruje, že až na výnimku Tomáša Szalaya sú všetci politici na jedno kopyto, sú buď za 18 alebo za 20 bez dvoch. Pripomínajú dieťa, ktoré vie artikulovať, čo chce, vie povedať, len NON a, teda, čo nechce. Demonštruje to ich lesk i biedu. Penta a Agel nastavujú štátu zrkadlo a ukazuje im ako veci v zdravotníctve robiť a etatistom, ktorých je v parlamente drvivá väčšina, sa tento pohľad nepáči.

Peter Stachura z KDH mal dnes tlačovú besedu, v ktorej podrobil kritike nové Memorandum 2.0., ktoré podpísala vláda s Lekárskym odborovým združením. Toto memorandum nie je len drahšie, horšie, ale navyše v ňom vláda vyrokovala v prospech spotrebiteľa zdravotnej starostlivosti len minimum. Vláda navyše doteraz nevyčíslila, koľko nás bude nová dohoda s LOZ stáť. Taktiež vôbec nie je isté, že i keď vláda potrebné zákony schváli, tak ich zároveň parlament odobrí, keďže vládna koalícia má v parlamente len teoretickú väčšinu. Otázne je i to, či by prijatie požadovaných zákonov nespôsobilo hnanie ústavnej zdravotnej starostlivosti ku personálnemu a v prípade nedofinancovania sektora aj kolapsu. Viac v Bielik online hovorí CEO portálu ozdravme.sk Šimon Jeseňák.

Slovensko v roku 2025: trestné oznámenie na Tomáša Szalaya za to, že zaočkoval desiatky tisíc ľudí. Splnomocnencom vlády je naďalej plochozemec, popierač pandémie, ktorý skúma vakcíny pod mikroskopom z dráčika, skrátka „business as usual“ verzia Slovensko. 27. 01. 2025 sa konalo zastupiteľstvo Trenčianskeho samosprávneho kraja (TSK), ktoré rokovalo o vypísaní obchodno-verejnej súťaže, ktorej cieľom je prenájom všetkých troch nemocníc, ktoré TSK prevádzkuje. Počas rokovania zazneli en block všetky klamstvá a mýty o slovenskom zdravotníctve a na zastupiteľstvo dorazili aj poslanci parlamentu, ktorí si s výnimkou poslanca Františka Majerského prišli spraviť poslaneckú agitku. Vládna koalícia sa zmenšuje pomaly každým dňom, čoho dôsledkom môže byť i to, že parlament neschváli zákony, ktoré sú potrebné pre implementáciu Memoranda 2.0., ktoré vláda podpísala s LOZ, ergo organizáciou, ktorú Peter Schutz nazval najantireformnejšou entitou, ktorú Poľana nadájala. Kresťanskodemokratické hnutie zas čelí vábeniu SMERu, ktorý po plyne, „majdanizácií“ a kadečom inom identifikoval, že je urgentne potrebné v Ústave stanoviť, že máme len dve pohlavia a to muža a ženu. Uvidíme, ako zahlasuje pri tomto návrhu ústavného zákona KDH. Opozícia by chcela čím skôr predčasné voľby. Hovorí teda A, no nehovorí B a teda aká je vízia ich Slovenska po potenciálnych predčasných voľbách. S exministrom zdravotníctva Rudolfom Zajacom, ktorý je stálicou našich podcastov, hovoríme opäť o aktuálnom dianí v slovenskom zdravotníctve ale i štáte ako takom. Nuž a tento štát pripomína čoraz viac Džamáhíriju.  

Žilinský samosprávny kraj je spomedzi všetkých samosprávnych krajov najväčším vlastníkom a zároveň aj poskytovateľom zdravotnej starostlivosti. Okrem nemocníc prevádzkuje aj krajské ambulancie. S riaditeľkou zdravotníckeho odboru ŽSK Silviou Pekarčíkovou sme hovorili aj o týchto témach: o prvom stretnutí s novým vedením ministerstva zdravotníctva o snahe ŽSK otvárať nové ambulancie ŽSK otvoril v poslednom období 32 nových ambulantných poskytovateľov koľko výpovedí zaznamenali nemocnice, ktoré zriaďuje ŽSK a ktorá nemocnica mala najviac výpovedí a prečo? dosiahli sme Memorandom 2.0 sociálny zmier alebo sme vykopali vojnovú sekeru? prečo ŽSK podpísali s lekármi dodatky, i keď nemuseli a to napriek tomu, že zvýšenie platov nie je rozpočtovo kryté nemocniciam ANS chýba v rozpočte viac ako 160 miliónov € Slováci sa radi venujú medicínskemu turizmu a dochádza k plytvaniu ako doľahne transakčná daň na nemocnice ŽSK nemocnice ŽSK sa musia správať zodpovedne a netvoriť dlhy budú niektoré nemocnice ŽSK podporené z dodatočných financií z Plánu obnovy a odolnosti ŽSK má ambíciu poskytovať 98% zdravotnej starostlivosti na svojom území

Kolektív autorov publikoval vo vedeckom časopise International Journal of Public Health článok „Rola COVID-19 v nadmernej úmrtnosti na Slovensku v rokoch 2020-2022“.  Jedná sa už v poradí o tretiu publikáciu, ktorá sa venuje dopadu covidu-19 na slovenské zdravotníctvo. Prvou publikáciou je Slovenské zdravotníctvo v post–covidovej ére 2020 – 2025 – 2030, druhou Nadúmrtnosť na COVID-19 v kontexte rozhodnutí zdravotnej politiky (roky 2020 – 2022) a v januári 2025 predstavil tím 13 autorov najnovšiu publikáciu. Práve o najnovšej publikácii „Rola COVID-19 v nadmernej úmrtnosti na Slovensku v rokoch 2020-2022“ sme sa rozprávali so spoluautorom tejto i predošlých dvoch publikácií a spoluautorom reformy zdravotníctva počas druhej vlády Mikuláša Dzurindu Petrom Pažitným. V podcaste nehovoríme len o covide, ale aj o stave slovenského zdravotníctva dvadsať rokov po prijatí reformy zdravotníctva a šiestich reformných zákonov Rudolfa Zajaca a Petra Pažitného. V podcaste hovoríme aj o týchto témach: v čom je metodika publikácie unikátna o vplyve covidu-19 na nadúmrtnosť na Slovensku v súvislosti s covidom umrelo na Slovensku viac ako 35 000 ľudí metodika je replikovateľná aj v iných krajinách aké poučenie si môžeme zobrať do budúcna z najnovšej publikácie „Rola COVID-19 v nadmernej úmrtnosti na Slovensku v rokoch 2020-2022“ vďaka analýzam môžeme lepšie ochrániť počas budúcej pandémie tých najzraniteľnejších akým spôsobom sa dá metodicky kvalitne pracovať s dátami o tom, ako Peter Pažitný vypovedal o štúdii o nadúmrtnosti na covid-19 a o tom, čo sa následne (ne)dialo diskutovať s Kotlárom o vede by bolo gýčové a netreba mu venovať pozornosť a má nulovú relevanciu pred dvadsiatimi rokmi Zajac & Pažitný zreformovali sektor, no následne neprišiel nikto, kto by reformu aspoň pochopil, nieto na ňu nadviazal politici po prijatí reformy sa snažia napchať VHS kazetu do DVD prehrávača politici nerozumejú tomu, že stredom vesmíru v zdravotníctve je pacient štát zlyháva a namiesto tvorby pravidiel chce byť hráč a kriví podmienky hry vo svoj prospech štát nemá mať ani poisťovňu, nemocnice alebo záchranky čo sa musí stať, aby sa slovenské zdravotníctvo zlepšilo v slovenskom zdravotníctve dookola robíme tie isté chyby

Asociácia nemocníc Slovenska na svojej tlačovej besede, ktorá sa konala 15. 01.2025, formulovala svoje námietky voči memorandu, ktoré vláda koncom minulého roka 2024 podpísala s Lekárskym odborovým združením Memorandum 2.0. je ešte drahšie, ako bolo to predošlé. Nemocnice, ktoré sú združené v ANS, deklarujú, že súčasný rozpočet nie je dostatočný a len nemocniciam v tejto asociácii bude chýbať približne 160 miliónov eur. Tieto finančné prostriedky je potrebné vynaložiť na zvýšené platy lekárov, transakčnú daň alebo športové poukazy.  Z 81 nemocníc združených v ANS podpísalo dodatky s lekármi len 11 z nich. Jedná sa o nemocnice, ktorých zriaďovateľom je štát. Tieto nemocnice museli nevýhodné dodatky s lekármi podpísať na priamy príkaz ministra zdravotníctva. Dodatky však podpísali aj nemocnice, ktorých zriaďovateľom sú vyššie územné celky. Avšak aj medzi nemocnicami, ktorých zriaďovateľom je vyšší samosprávny kraj, sa našli nemocnice, ktoré dodatky nepodpísali.  Počas rokovania s ministrom zdravotníctva Kamilom Šaškom chcela ANS zistiť, aký bude reálny rozpočet pre rok 2025 a rovnako od ministra ANS požaduje, aby sa transakčná daň netýkala poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Schválená transakčná daň totiž otvorene pozitívne diskriminuje nemocnice, ktorých zriaďovateľom je štát a ktoré sú jeho príspevkovými organizáciami. Akciové spoločnosti v štátnom portfóliu však transakčné dane platiť budú.

Cyklus podcastov s exministrom zdravotníctva Rudolfom Zajacom pokračuje aj v roku 2025. Začal sa síce nový rok, no čelíme tým istým problémom a nanešťastie aj medzinárodným blamážam.   V najnovšom podcaste hovoríme aj o týchto témach: pokračovanie pochybných aktivít splnomocnenca vlády pre vyšetrovanie pandémie covidu-19 Petra Kotlára o publikácii Rola COVID-19 v nadmernej úmrtnosti na Slovensku v rokoch 2020-2022 o tom, že LOZ si kladie ultimátne požiadavky o tom, kde má stáť nová koncová nemocnica o tom, že sektor má na súčasný počet nemocníc nedostatok finančných prostriedkov máme málo lekárov a sestier alebo priveľa nemocníc? o „výletníkoch“ do Moskvy

Tak ešte raz a tentokrát už naozaj naposledy v roku 2024. Napriek tomu, že sme posledné dni trávili vo Vianočnej atmosfére, kríza ohľadne nie je definitívne zažehnaná. L Lekárske odborové združenie (LOZ) tlačí skrz ministerstvo zdravotníctva aj na tie nemocnice, ktoré nie sú v zriaďovateľskej pôsobnosti štátu, aby en block akceptovali stiahnutie výpovedí. Avšak podľa našich informácií minimálne Penta Hospitals a AGEL tento krok neplánujú. Uvidíme teda, či budú platiť slová odborárskeho predáka Petra Visolajského o tom, že „ak sa toto nevyrieši, môže byť problém zabezpečiť zdravotnú starostlivosť“. Aj o týchto témach diskutujeme v pravidelnom podcaste s exministrom zdravotníctva Rudolfom Zajacom: štát nemôže rozhodovať o tom, koho vezmú súkromní poskytovatelia späť do zamestnania vláda nemôže zasahovať do neštátnych pracovno-právnych kontraktov neštátnych nemocníc ako pôrody v Bratislave demonštrujú, že konkurencia je v prospech pacienta o tom, že Memorandum 2.0. je ešte drahšie ako malo byť pôvodné navýšenie platov lekárov LOZ bojuje koncentrovanejšie a viac konsolidovane ako vláda aká je politická budúcnosť Kamila Šaška kedy zakotvíme vedúcu úlohu LOZ v zákone o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti aký bol rok 2024 pre slovenské zdravotníctvo z pohľadu Rudolfa Zajaca prečo je škoda, aby Michal Štofko pôsobil v súčasnej vláde chaos v zdravotníctve bude pokračovať aj v roku 2025 rok 2025 bude v zdravotníctve horší ako rok 2024, no lepší ako sa bojíme, že bude  

Jeden z prvých krokov dnes už exministersky zdravotníctva vedením Zuzany Dolinkovej bolo predloženie legislatívy, ktorou posunuli účinnosť zákona o tzv. čakacích listinách, ktoré sú prepojené s procesom optimalizácie siete nemocníc (OSN). Tento krok bol nutný kvôli tomu, že sme koncom roku 2023 nemali k dispozícií dáta o tom, koľko sa čaká na jednotlivé medicínske služby. Analytička IZA Petra Ištokovičová sa na tvorení čakacích listín, zbere dát a ich vyhodnocovaniu intenzívne venovala počas celého roku 2024. Výsledkom je, že čakacie listiny sú na svete a od 01.01.2025 sa proces implementácie čakacích listín rozbehne na plno. Tento podcast je pokračovaním predošlého podcastu, ktorý sme spoločne s Petrou Ištokovičovou, Mariánom Faktorom (Dôvera) a Petrom Smolíkom (UNION), ktorý sme publikovali 21.02.2024.. prečo bolo potrebné počas roku 2024 nastaviť procesy tvorby čakacích listín aká je cesta pacienta od návrhu na vykonanie medicínskeho úkonu, po jeho zaradenie do čakacích listín až po povinnosť zdravotnej poisťovne preplatiť liečbu aj u iných ako zmluvných poskytovateľov čo sú to čakacie listiny ako sú definované medicínske služby ako sa čakacie listiny líšia medzi poskytovateľmi a krajmi aká bola spolupráca s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti a zdravotnými poisťovňami čakačky sa tvorili v spolupráci s medicínskymi odborníkmi nie pri všetkých diagnózach je definovaný termín časovej dostupnosti kto bude zodpovedať za to, aby sa pacient dostal k medicínskej službe včas poisťovne pošlú klientom zoznam alternatívnych poskytovateľov v prípade, ak by pacient nebol operovaný načas sú čakačky kryté rozpočtom? cieľom je čakačky postupne skracovať

Dominancia Lekárskeho odborového združenia pokračuje a ich vplyv bez akéjkoľvek zodpovednosti za sektor sa len posilnil. Ani v ďalšej dohode medzi vládou a LOZ sme si nekúpili nič v prospech pacienta. spor medzi LOZ a vládou bol o memorande a o tom, že do neho zasiahlo ministerstvo financií a Robert Fico v spore jednoznačne uspelo LOZ, no zdravotníctvu to určite nepomôže LOZ sa stáva mocenskou štruktúrou bez akéjkoľvek zodpovednosti dohoda nezlepší slovenské zdravotníctvo, skôr naopak LOZ robí všetko preto, aby sa slovenské zdravotníctvo nepozviechalo a nepostavilo na nohy masové výpovede sa s vysokou pravdepodobnosťou zopakujú opäť minister sa stáva vykonávateľom príkazom LOZ riaditelia nemocníc sú priamo podriadený ministrovi a nemajú autonómiu a závisia od svojvôle ministra odvolať ich 

Len tento týždeň prebehlo viacero kôl oficiálnych ale aj neoficiálnych rokovaní. Z 19 ďalších bodov, ktoré LOZ požaduje od vlády, je podľa slov ministra zdravotníctva Kamila Šaška splnených štrnásť. Štyri body budú splnené, no je potrebný dlhší časový úsek pre ich prípravu. Navyše s požiadavkami LOZ nesúhlasí ani zďaleka celý sektor. V najnovšom podcaste s Rudolfom Zajacom hovoríme aj o týchto témach: lekári pritvrdili a dali výpovede aj z nadčasov o tom, že nás čaká v januári 2025 zrejme mimoriadny stav pre Fica je výhodné držať sa stranou čo (ne)má pacient z memoranda i ďalších bodov, ktoré LOZ silou pretláčajú pri výpovediach ide o všetko, len nie o pacienta táto vláda je už takmer podobne chaotická ako vláda Igora Matoviča LOZ zasahuje do riadenia zdravotníctva tak, že je to na demisiu ministra Šaško má šťastie, že má Michala Štofka  

Rokovania medzi ministerstvom zdravotníctva na čele s ministrom Kamilom Šaškom pokračujú. Atmosféra počas odvetvovej tripartity bola vypätá, búrlivá, no podľa prezidenta Asociácie nemocníc Slovenska Mariána Petka zároveň konštruktívna. V čom sa ANS názorovo zhoduje a v čom naopak rozchádza s požiadavkami, ktoré LOZ položilo na stôl, odpovedá Marián Petko.  

Inštitút INEKO realizoval už desiaty ročník hodnotenia nemocníc podľa vybraných ukazovateľov kvality poskytovanej zdravotnej starostlivosti, operačných skúseností lekárov, náročnosti diagnóz, spokojnosti pacientov, hospodárenia a transparentnosti za posudzované obdobie uplynulých 4 rokov. Tomuto rebríčku dlhodobo v oboch kategóriách dominujú dve nemocnice. Jedna z nich obhájila prvenstvo už v šiestich ročníkoch za sebou. Dušan Zachar v podcaste hovorí o najúspešnejších nemocniciach ale aj o tých, ktoré dopadli v rebríčkoch najhoršie. V prieskume nebola hodnotená Nemocnica Bory z portfólia Penta Hospitals, keďže na trhu nepôsobila počas celého minulého roku 2023. Kompletné výsledky hodnotenia INEKO môžete nájsť na portáli kdesaliecit.sk ale aj na stránke ozdravme. V rozhovore s Dušanom Zacharom hovoríme aj o týchto témach: o najúspešnejších a najmenej úspešných nemocniciach v hodnotení INEKO v oboch kategóriách aká bola metodika vyhodnocovania nemocníc platový automat prináša viac negatív ako pozitív a je demotivačný riaditelia a primári nemocníc nemajú financie na to, aby motivovali tých najlepších zdravotníkov za excelentnosť musíme si začať hovoriť pravdu a tá je, že nemáme financie na to, aby sme všetkým platili všetko koniec populistov v zdravotníctve nastane, no až po tom, čo sa systém ešte zhorší. Táto vláda žiadnu reformu nebude realizovať ako hodnotí Dušan Zachar rok 2024 v slovenskom zdravotníctve dobrá správa je, že sa začalo pracovať na nemocniciach v Banskej Bystrici, Martine a Prešove DNA tejto vlády nie je v súlade s možnou transformáciou na akciové spoločnosti dlhy nemocníc stúpajú každý deň prečo v rebríčku všeobecných nemocníc dominujú v prvej desiatke tri nemocnice Žilinského samosprávneho kraja a tri zo siete AGEL ktorá nemocnica je skokanom desaťročia v hodnotení nemocníc INEKO