Od januára 2024 sa v prízemných priestoroch Mirbachovho paláca nachádza samoobslužný ateliér Sochárske laboratórium venovaný objavovaniu umenia vo verejnom priestore v Bratislave a v jej okolí. Okrem voľne dostupnej databázy umeleckých diel zmapovaných kurátormi a teoretikmi umenia (Umenie mesta), tu široká verejnosť má možnosť tráviť voľný čas v interaktívnom centre, ktoré má slúžiť ako inšpiračný zdroj a materiál pre ďalšie aktivity rozvíjajúce sochárske myslenie. Za jeho realizáciou stojí vedúca oddelenia galerijnej pedagogiky Vendy Kováčová v spolupráci so sochárom a architektom priestoru Matejom Gavulom. Nový diel Oči Dokorán priblíži aktivity viazané na tento priestor, ale aj úlohu galerijnej pedagogiky v prostredí galérie.

Objektová inštalácia inšpirovaná legendou o pôvode Vietnamu. Podľa nej sa zrodil zo 100 vajec, ktoré vznikli spojením dvoch mýtických bytostí — horskej víly Âu Cơ a dračieho vládcu morí Lạca Longa Quâna. Nguyễn smeruje apropriáciou mýtu k novodobej kapitole dejín, ktorá však vyžaduje starostlivú rekonštrukciu nedávnej histórie a jej zabudnutých či neznámych protagonistov. Pomocou dôkladného štúdia archívnych a komunitných materiálov a diasporickej korešpondencie pátra po identite chrastavských detí a vzpiera sa autorite oficiálnej histórie, ktorá determinuje, kto a čo je hodné pomenovania a zapamätania.

Monika Pascoe Mikyšková v rozhovore so Zojou Droppovou o diele Jána Kordoša Kvet I. z roku 1980.

Dielo Číslovaná zbierka Gabriela Hošovského vystavené v rámci výstavy Sedimenty sveta v Pálffyho paláci Galérie mesta Bratislavy.

Natália Trejbalová v podzemných priestoroch Pálffyho paláca predstavuje novú miestošpecifickú videoinštaláciu a sériu objektov Never Ground. Dielo je súčasťou série videí, na ktorej Trejbalová pracuje od roku 2020 a ktorej ústrednou témou je vnímanie našej planéty ako fyzickej entity v neustálom vývoji a transformácii.

O výstave a tvorbe sa Monika Pascoe Mikyšková rozprávala s autorkou Natáliou Trejbalovou.

Miroslav Cipár, dizajnér, maliar, typograf, kaligraf a v neposlednom rade ilustrátor, výrazne ovplyvnil vizuálne vnímanie niekoľkých generácií cez množstvo kníh a magazíny venované deťom. O jeho ilustrátorskej tvorbe zo 60. rokov rozpráva teoretik Ján Královič, ktorý sa dlhodobo venuje histórii knižného umenia na Slovensku.

https://gmb.sk/detail/oci-dokoran-pre-miroslava-cipara

Obraz dievčiny sediacej na pódiu s oponou a so surrealistickými rekvizitami sa stal ikonickým dielom autorovej neskoršej tvorby, aj po tom, čo bolo spracované do formy poštovej známky v roku 1991. O tvorbe a diele Ladislava Gudernu rozpráva kurátorka a teoretička Žofia Kiss-Széman.

https://gmb.sk/detail/oci-dokoran-pre-ladislava-gudernu

Normalizácia v Juhoslávii bola úplne odlišná ako v Československu, hovorí v podcaste Oči dokorán kurátor Daniel Grúň. Hlavnou témou rozhovoru je dielo Vzťah noha-chlieb.

https://gmb.sk/detail/oci-dokoran-pre-hapticku-ozvenu

Pred 20 rokmi Matej Krén daroval Galérii mesta Bratislava inštaláciu, ktorá sa stala najnavštevovanejším dielom. "Zaujímalo ma, aká bude reakcia ľudí, keď to tam zostane po veľmi dlhú dobu," hovorí v rozhovore.

https://gmb.sk/detail/oci-dokoran-pre-mateja-krena

František Demeter hovorí o fascinácii rôznymi médiami a ich spájaní vo svojej tvorbe.

Výstava (Ne)plánovaná Bratislava sumarizuje plánovanie a výstavbu mesta v priebehu jedného storočia. O mestskom urbanizme sme sa porozprávali s Henrietou Moravčíkovou, kurátorkou a jednou z autoriek rovnomennej knihy.

https://gmb.sk/detail/oci-dokoran-pre-ne-planovanu-bratislavu

Výnimočná fotografka Milota Havránková hovorí v podcaste Oči dokorán o cykle Nová miera, v ktorom pracovala s archívom rodinných fotografií, ale aj o tom, prečo sa jej retrospektívna výstava volá Modrá strecha. 

https://gmb.sk/detail/oci-dokoran-pre-fotografiu-otca-zo-serie-nova-miera

Témou tohto vydania sú barokové diela, ktoré Galéria mesta Bratislavy získala pred sto rokmi. O takmer ich príbehu rozpráva reštaurátor Robert Szemzo.

https://gmb.sk/detail/oci-dokoran-pre-subor-barokovych-soch

Táto výstava je vyrobená pre ľudské telo a nie pre ľudskú myseľ, hovorí Lucia Tkáčová o spoločnom projekte s Katarínou Hruškovou.

https://www.gmb.sk/detail/oci-dokoran-pre-hlt-koze

Autori dnešného projektu Umenie mesta v Bratislave by s maliarmi 19. storočia našli spoločnú reč, tvrdí teoretička a kurátorka Dominika Zbončáková. V rozhovore hovorí o kultúrnom živote v starom Pressburgu aj o tvorbe maliara Sebastiana Majscha.

https://www.gmb.sk/detail/oci-dokoran-pre-petrzalsky-park

Sústredený muž na čiernobielej fotografii pozoruje čisté plátno a motúz visiaci cez jeho hranu. Vidíme len ruky a hlavu so sklopenými očami, v pozadí sú pootvorené dvere. To je portrét konceptuálneho umelca Petra Bartoša, zhotovil ho jeho brat Juraj Bartoš.

https://gmb.sk/detail/oci-dokoran-pre-portret-petra-bartosa

Pri starých dielach si často neuvedomujeme, že za to, že ich môžeme obdivovať, väčšinou vďačíme tímu odborníkov, ktorí sa o tieto diela starajú a udržujú ich pre ďalšie generácie. Je to náročná a pre širokú verejnosť často neviditeľná práca, bez ktorej by sme mnohé diela duchovného dedičstva už dávno stratili. 

https://gmb.sk/detail/oci-dokoran-pre-sprievod-marie-terezie-ku-korunovacnemu-pahorku-v-bratislave

Maliarka Klaudia Kosziba v rozhovore vysvetľuje prečo čerpá z mytológie aj z filozofie.

https://www.gmb.sk/detail/oci-dokoran-pre-narcisa

Neviem fotiť niečo, čo nemám odžité, vraví Karin Golisová, ktorá dokumentuje alternatívny spôsob života mladej generácie a vydáva autorské ziny.

https://gmb.sk/detail/oci-dokoran-pre-fotografie-kariny-golisovej

Rozhovor s intermediálnym umelcom Jaroslavom Kyšom o jeho nenápadnej intervencii na výstave, ktorá nanovo prehodnocuje vzťah človeka k prírode.

https://www.gmb.sk/detail/oci-dokoran-pre-degrowth