Spisovateľ a literárny vedec Peter Zajac napísal monografiu Sondy do slovenskej prózy (Modrý Peter, 2025). V podcaste prezrádza, ako k jednotlivým dielam pristupoval: „Na čítaní literatúry ma zaujíma najmä to, ako texty čítať inak, než sa čítali tradične. Hľadám k nim kľúč, ktorým by sa mohli čitateľovi otvoriť,“ hovorí a dodáva: „Keď texty budeme čítať inak, dospejeme k iným výsledkom. A práve to je na tom vzrušujúce.“
K výberu hodnotených kníh poznamenáva: „Vybral som len tie texty, pri ktorých som mal pocit, že ich viem prečítať iným spôsobom. Ak v mojej sonde chýbajú niektorí autori, je to aj preto, že ich oveľa lepšie prečítali moji kolegovia či kolegyne.“
V závere rozhovoru sa vyznáva k svojmu vzťahu k literatúre: „Slovenská literatúra je rovnako hodnotná ako texty iných európskych literatúr. Jej obrovskú silu vidím v tom, že umožňuje vnútornú hygienu spoločenstva. Na rozdiel od slovenskej politiky, ktorá sa k ničomu nepriznáva, jej literatúra neúnavne pripomína dôležité veci. Aj keď ju číta málo ľudí, zostáva svedectvom o všetkom, čo sa tu odohráva.“
Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.
Kniha Páv, Kripel a Predseda (FAMA art, 2024) od Martina Hlavatého bola vo finálovej päťke Anasoft litery a súťaží aj o Cenu René. Autor a hosť podcastu v nej opísal osudy niekoľkých obyvateľov východoslovenskej dediny. Hodnota jeho prózy je najmä v presvedčivom zobrazení vidieka. „Do dedinského prostredia som sa dostal až v dospelom veku. Dedina mi prirástla k srdcu a bolo pre mňa prirodzené, že som čerpal z tohto prostredia a inšpiroval sa postavami, ktoré som tam stretával.“ objasňuje spisovateľ a dodáva: „Na dedine intenzívne vnímať problém alkoholizmu a ja som sa na to zameral, keďže som videl Pávov, Kriplov a Predsedov postávať pred obchodom už ráno o šiestej.“
„Bolo pre mňa dôležité písať o pandémii a hoaxoch, ktoré sa s ňou spájali práve v dedinskom prostredí,“ hovorí autor. Hosť v podcaste prezradí, či chystá pokračovanie knihy a rozhovorí sa aj o tom, ako došlo k tomu, že v minulosti dostal za poviedku výpoveď v práci. Martin Hlavatý založil a vedie centrum nezávislej kultúry CHYŽA. O neľahkej situácii v kultúre hovorí: „Mohol by som míňať energiu na to, že by som nadával, vypisoval statusy a hromžil, že čo a ako sa nedá, ale toto je naša odpoveď, že robíme, snažíme sa a ide to.“
Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.
V knihe Dedo Lužko (KK Bagala, 2024) vystupujú ako ústredné postavy dedo a vnuk. Dedov príbeh sa odohráva počas 20. storočia, prevažne v období komunistického režimu. Vnuk je rozvedený, pracuje ako redaktor a píše o práve prebiehajúcom brexite. Román veľmi realisticky zachytáva pocity prázdnoty, osamelosti a starnutia. Rozhodne mu však nechýba humor. Autor knihy v podcaste hovorí aj o procese svojej tvorby: „Píše sa mi dobre kedykoľvek, ale najlepšie sa mi píše večer, ba až v noci.“ A dodáva: „Písanie ma tak či tak neživí. Píšem bez ohľadu na to, či dostanem štipendium, alebo nie.“
„Dnešná doba ponúka kategorické úsudky a predsudky a to pri hodnotení literatúry nie je úplne na mieste,“ myslí si spisovateľ. Na otázku, či mu niečo v slovenskej literatúre chýba, odpovedá: „Slovenská literatúra by mohla byť viac otvorená, extrovertná, odrážajúca svet okolo nás. Sme zahľadení do nášho mikrosveta, ale svet ponúka množstvo otázok, na ktoré by som si vedel predstaviť odpovede aj v slovenskej literatúre.“ V závere rozhovoru prezradí, alebo skôr neprezradí, čo plánuje: „Mám napísaný úplne iný text, než je tento typ próz, ale to si už nechávam ako prekvapenie.“
Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.
Hostkou v štúdiu je spisovateľka žijúca vo Fínsku Alexandra Salmela. Knihu 56, či? (Aspekt, 2024) napísala vo fínčine a sama ju preložila. Táto zbierka poviedok sa dostala do tohtoročnej finálovej päťky Anasoft litera a je nominovaná aj na Cenu René. „Problémom mojich protagonistiek je, že žiaden vzťah nemajú,“ vysvetľuje autorka. „Texty sú o zrútení mnohých vzťahov a najmä drobenia sa vzťahu k sebe samej, k vlastnému vnútru.“
V podcaste hovorí aj o fínskej literárnej scéne: „Ekologická kríza je obrovskou témou vo fínskej literatúre pre mladých.“ Porovnáva ju aj so Slovenskom: „To, čo je na Slovensku fakt skvelé, sú festivaly. Stále sa tu niečo deje.“ Na otázku, v ktorom jazyku má väčšiu istotu, reaguje: „Niekedy sa cítim doma vo fínčine, inokedy v slovenčine. Niekedy mám pocit, že prepadám medzi dve stoličky a nesedím ani na jednej.“
Na dotaz, s ktorou známou osobnosťou by chcela ísť na pivo a čo by si sa jej opýtala, odpovedá: „Spýtala by som sa diktátora, čo ho viedlo k strate ideálov. Čo sa v ňom zlomilo, že sa jeho ideály zmenili na čistý marazmus.“
Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.
Hosťami epizódy sú Tomáš Forró, novinár a autor reportážnych kníh a Andrzej Jagodziński, etablovaný poľský prekladateľ, ktorý do poľštiny prekladá knihu Spev sirén. „Pracujem na preklade tejto knihy už niekoľko mesiacov a psychicky to veľmi zle znášam. Cítim tú knihu. Je to veľmi depresívne,“ priznáva Andrzej Jagodziński.
„Chcem, aby ľudia po prečítaní mojej knihy začali o tomto konflikte rozmýšľať inak,“ hovorí Tomáš Forró. „Zmyslom mojej práce je rozpovedať osudy tak, že delenie na dobrých a zlých prestáva byť relevantné.“
„Ukrajina má čoraz väčšie problémy na bojisku a je dôležité o tom hovoriť, lebo to nie je iba prevahou Ruska,“ myslí si novinár. Na otázku, ako reaguje na negatívne komentáre, odpovedá: „Dostal som niekoľko vyhrážok e-mailom, opravil som v nich gramatické chyby a poslal som ich späť odosielateľom.“
Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.
Hosťami podcastu sú Juraj Buzalka a René Bílik. Juraj Buzalka je sociálny antropológ, autor bestselleru „Postsedliaci“, v ktorom sa nemilosrdne pozerá na Slovákov a vecne i kriticky komentuje naše ilúzie o sebe. Univerzitný profesor a literárny vedec René Bílik je autorom publikácie „Mýty a slovenská literatúra alebo od Pišťanka ku Kalinčiakovi (a späť)“. Predstavuje v nej široké spektrum znalostí o slovenskej literatúre v diskurze so súčasnosťou.
V rozhovore nebudú hovoriť len o svojich knihách, ale prezradia aj to, s akým konceptom pracovali pri mýtoch a čo pre nich mýty znamenajú. Podľa Reného Bílika odvodil Štúr etické vlastnosti Slovákov od prírodných dominánt: vysokých hôr a veľkých riek. Vznikali tak prvé formulácie dobrých vlastností Slovákov o tom, že sú odolní, čistí a nepoškvrnení. Hostia prezradia, ktoré mýty sú dodnes prítomné a ako my Slováci vidíme samých seba. Respondenti sa zamýšľajú aj nad tým, aké by mohlo byť slovenské národné zviera – koza, lebo zožerie všetko a vydrží všetko.
Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.
Okrem tisícročných vajec ochutnal surové sršne, larvy aj bambusové chrobáky. „Boli až prekvapivo sladké,“ tvrdí. „Cikády sú mi vyslovene odporné.“ Zároveň zdôrazňuje, že tieto jedlá sú exotikou aj pre samotných Číňanov, sú to špeciality odľahlých horských regiónov.
Laureát Ceny René Pavel Dvořák ml. hovorí v podcaste nielen o víťaznej knihe Moja čínska dekáda (Rak, 2022), ale aj o svojej druhej knihe Ťažké časy v Číne (Rak, 2024). V rozhovore prezradí aj to, ako v Čine funguje doprava, zdravotníctvo, či školstvo. Spisovateľ objasňuje, ako čínska vláda rozbíja mraky a akým spôsobom sa v Číne kontroluje, či obmedzuje obsah v médiách. Témou bude aj knižný trh: „Kníhkupectvá v Číne sú dnes už skôr turistickým miestom. Sú nádherné, dizajnové a vyšperkované. Fungujú ako atrakcia, na ktorú si musíte kúpiť vstupenku. Ľudia si tam dajú drink, odfotia sa. Máloktoré kníhkupectvo dnes už funguje na predaj kníh. Tie sú na internete oveľa lacnejšie.“
Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.
Dominika Moravčíková a Michal Tallo po básnických zbierkach uspeli aj s debutovými prózami. Reč bude o dielach: Dom pre jeleňa (KK Bagala) a Všetko je v poriadku, všade je láska (Literárna bašta). Hostia vysvetlia, akým výzvam čelili pri písaní prózy a porovnajú proces tvorby medzi dvoma žánrami. „Poéziu neviem ovládnuť, môže navždy odísť, nemám to pod kontrolou. Prózu možno pod kontrolou mám v tom zmysle, že si viem povedať, že idem tvoriť,“ hovorí Moravčíková. Tallo dodáva: „Momentálne sa cítim viac ako prozaik. Ten dôvod je jednoduchý a mierne ezoterický. Poézia ku mne prestala prichádzať. Nemôžem robiť nič, aby som ju donútil vrátiť sa, môžem len čakať.“ Autor prezradí aj to, že si polievkou oblial notebook, v ktorom mal uložený rukopis – a ten sa mu nezálohoval. „Ľutoval som sa asi tri mesiace,“ poznamenáva úsmevne. Hosť rozkrýva aj protagonistov svojich poviedok: „Viaceré z mojich silných ženských postáv v knihe sú založené na mojej matke.“
Okrem rituálov, zvyklostí a tradícii je v diele Moravčíkovej silne zastúpená aj príroda. „Mediálne živený strach z medveďov je veľmi zlý pre náš vzťah s prírodou. Tento diskurz treba nejako opraviť a zasadiť do reálnych faktov a dát,“ myslí si autorka.
Obaja si zaspomínajú aj na Dominiku Madro: „Už v čase keď tu s nami bola a vychádzali jej knihy, bola pre mňa príkladom autorky, ktorá v mnohých ohľadoch tak presahuje to, čo sa na Slovensku robí, až sa to tu nedokáže stretnúť s pochopením,“ tvrdí Tallo.
Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.
Spisovateľka Vanda Rozenbergová hovorí o jej najnovšom románe Mágovia vedia viac (Slovart, 2024). Je to príbeh o Diane, vyrastajúcej v detskom domove. „Dostala som otázku, či som z domova,“ vraví autorka, ktorej sa podarilo vierohodne opísať denné rutiny a bežný život v detskom domove so všetkými vtipnými i dramatickými situáciami. Jej hrdinovia musia v knihe čeliť mnohým prekážkam, ktoré ich zoceľujú. A čo zoceľuje Vandu Rozenbergovú? „Zoceľujem sa sama, nič iné mi neostáva.“
„Pokiaľ dej nemám uzavretý v hlave, do ničoho sa nepúšťam,“ približuje proces svojej tvorby. „Veľa si píšem do zošita, vláčim si ho všade so sebou. Laptop vo vlaku neotváram. Popísané strany si potom prepíšem do počítača.“ Spisovateľka hovorí aj o svojej veľkej záľube – o maľovaní. „Maľovanie je pre mňa všetkým. Uvedomila som si, že v detstve bolo maľovanie náplňou mojich dní, teraz to opäť robím veľmi intenzívne. Na dennej báze tretí rok. Pri maľovaní nevnímam čas.“
Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.
Šéfredaktorka časopisu Slniečko Kristína Soboň a jeho redaktorka Soňa Púček Balážová vám predstavia knihy, ktoré by si rady prečítali, keby dnes boli deťmi. Popri tipoch do bunkra, či na zahnanie nudy sa s vami podelia o vzácne poznatky z detských knižných besied. Smiech a nadšenie z detskej literatúry v tomto podcaste rozhodne chýbať nebudú.
Zoznam diel uvedených v podcaste:
Barbora Kardošová: Traja kamoši (Fakticky fantastický bunker) (Slovart)
Maja Nerádová: Brlôžky (Meda)
Oliver Jeffers: Tu sme (Stonožka)
Benji Davies: Búrka a Veľryba (Albatros)
Jana H. Hoffstäder, Boris Beluš: Dotkni sa abecedy (E.J. Publishing)
Dušan Taragel: Rozprávky pre neposlušné deti (Slovart)
Annie M.G. Schmidt a Fiep Westendorp: Špinuška (Verbarium)
Art studio Agrafka: Vojna, ktorá zmenila Rondo (BRAK)
Aleksandra Mizielińska, Daniel Mizieliński: Mapy (Slovart)
Aleksandra Mizielińska Daniel Mizieliński Michał Figura: Vlky (Slovart)
Mária Nerádová: Poďme objavovať Slovensko (Meda)
Timothée de Fombelle: Vango (Monokel)
Pavol Dobšinský: Rozprávky Pavla Dobšinského (Ikar)
Jean-Claude Mourlevat: Rieka, čo tečie naopak (Artforum)
Luke Pearson: Hilda (Slovart/Albatros)
Zuzana Lišková: Temnotvor (Bublina print)
Soňa Púček Balážová: Na dobrú noc (E.J. Publishing)
Dušan Šuster: Vesmírna plavba Pterodactyla Kôstku (Literárna bašta)
Agrafka: Odkiaľ a kam (Monokel)
Jess Bradley, Mike Barfield: Preži deň ako hovienko, sopka a panda (Albatros)
Maja Säfström: Ilustrované atlasy unikátnych faktov (Albatros)
Ewald Arenz: Veľké leto (Literárna bašta)
Wolfgang Herrndorf: Čik (Absynt)
Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.
Literatúra sa delí na vysokú a nízku. Vysoká má vyššie umelecké ambície. Nízka, alebo populárna či žánrová, má čitateľa skôr pobaviť, poskytnúť mu rozptýlenie. A čo literatúra stredného prúdu? Existuje? Ako vyzerá v praxi? Spája vysokú s nízkou? Je u nás dopyt po takejto literatúre? Na tieto a podobné otázky odpovie literárny vedec Peter Darovec a Stanislava Peštová, autorka knihy „Medzi umeleckou a populárnou prózou“.
„Nemáme tu literatúru, ktorá by bola kvalitná a zároveň by oslovovala dostatočný počet ľudí mimo komunity a nemyslím si, že je tu dopyt po strednom prúde v literatúre,“ myslí si Peter Darovec. V rozhovore sa dotkne aj témy, do akej miery žijú Slováci kultúrou, ako je to v Českej republike, a aj súčasného trendu ženských autoriek.
Babička© je kniha s umeleckou ambíciou. Patrí do stredného prúdu? „Ivana Gibová sa stala populárnou na úrovni jazyka. Preto je jej dielo blízke čitateľovi. Nebojí sa použiť vulgarizmy, jej jazyk je hovorový a prirodzene plynie,“ vysvetľuje Stanislava Peštová a dodáva: „To sa Gibovej podarilo. Jej jazyk je poctivý a vysedený.“
Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.
Nová kniha Zuzany Mojžišovej s názvom Kristus a iné miniatúry (Artforum, 2024) je zbierkou 40tich krátkych poviedok. Ide o texty absurdné, existenciálne, spoločensky kritické, s posolstvom a niekedy aj celkom bez záveru. Autorka v rozhovore priblíži, ako texty vznikali, kde nachádzala inšpiráciu a prečo zvolila krátke útvary: „Krátky rozsah mi dovoľoval hnať sa kamkoľvek, miniatúra je ring voľný. Dlhšia poviedka sa ohlási so svojimi nárokmi, miniatúra to nepotrebuje.“
„V nejakom zmysle je to reflektovanie jedného roka môjho života,“ opisuje svoju najnovšiu knihu a vracia sa k jej forme: „Je úžasné môcť písať niečo také krátke, takmer jedným dychom, je to nespútané. Nedá sa to uzamknúť do pevných literárnych pravidiel.“ Tvrdí, že chôdza, ktorú často praktikuje, jej pomáha všímať si detaily okolo seba. Počas rozhovoru zaznejú aj dve ukážky z knihy a v závere sa dozviete, či Zuzana Mojžišová napíše aj detektívku.
Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.
Dobrodruh a expert na Brazíliu, Peter Suchanský, patrí medzi najpopulárnejších slovenských autorov prvej polovice 20. storočia. V kníhkupectvách už jeho knihy nenájdete, ale nájdete tam monografiu o jeho tvorbe. Zostavil ju literárny vedec Tomáš Horváth a volá sa Brazília Petra Suchanského (VEDA, 2025). Spisovateľ' spracovával tému Brazílie na pomedzí cestopisu a exotického dobrodružného románu. Práve na túto oblasť sa zameral autor monografie a respondent, Tomáš Horváth: „Peter Suchanský odišiel v roku 1926 do Brazílie ako vysťahovalec za prácou,“ hovorí a objasňuje, ako skúmal jeho tvorbu. Zároveň priznáva, že z jeho textov nedokáže rozlíšiť, čo skutočne zažil a čo si vymyslel.
Odpovedá aj na otázku, prečo vypadol z povedomia čitateľov, keď bol vo svojej dobe populárny: „Peter Suchanský bol pre komunistický režim personou non grata. Napísal jednu z prvých próz o boľševickom terore. Ukazuje v nej, ako táto doba priala psychopatom, ktorí mohli beztrestne prejavovať svoje sadistické sklony.“
V podcaste zaznejú aj ukážky z tvorby Petra Suchanského.
Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.
Barbora Hrínová, nositeľka ceny Anasoft litera 2021 za poviedkový debut prichádza s knihou Plachý dom (Artforum, 2025). Hlavným hrdinom je 67 ročný muž, Ambróz. Dej sa odohráva v Bratislave, ale i v dedine na Spiši. „Chcela som napísať román o postave, ktorej život nie je na prvý pohľad príliš dramatický. Nemá rada, také to tvrdenie, že keď niekto veľa zažije, je to na román. Nemyslím si, že je to vždy nevyhnutne tak. Román je pre mňa možnosťou zobraziť tému do hĺbky a komplexne. Nezaujíma ma príliš rozsah deja, ale vnútorná intenzita, ponor do témy, zobrazenie postavy z mnohých perspektív a strán,“ vysvetľuje autorka. „Ambróz je postava, ktorá žije hlavne vnútorný život, snažila som sa načrieť doňho hlbšie. Jeho záľuba v jedle je možno kompenzáciou nenaplnených túžob po hlbšom spojení s ľuďmi.“
V knihe spoznáme aj Ambrózovú dcéru: „Súčasťou rozprávania je aj dospelá dcéra, ktorá žije v jednom byte s rodičmi. Išlo mi o to vyjadriť psychickú blízkosť, možno až naviazanosť na rodičov, ktorá nie je až natoľko obvyklá vo veku 37 rokov.“ Spisovateľka v rozhovore objasňuje aj vlastnosti svojej literárnej postavy: „Snažila som sa Ambróza ukázať vo vzťahu k rôznym ľuďom a v čo najširších súvislostiach, ktoré ilustrujú jeho základné črty a jednou z nich je empatia, napríklad aj k ľuďom bez domova, alebo k Rómom.“
Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.
Je významnou postavou slovenskej poézie. Básnik a prekladateľ Ján Buzássy oslávil v apríli 90 rokov. Napísal viac ako 20 básnických zbierok. Jeho tvorba zahŕňa aj preklady a redakčnú činnosť. „Nečítam a nepíšem každý deň. Usadil som sa do staroby,“ približuje svoje aktuálne obdobie. „Ochorel som, nejedol som a schudol som 12 kíl. Učil som sa nanovo jesť a chodiť.“ V rozhovore objasňuje, v čom je čaro tvorby: „Keď niečo nejde a potom to zrazu ide. Keď spájaš hrubé s tenkým. To ma baví.“ Tvrdí, že báseň vysvetľuje tajomstvo, ale neprezradí ho celé, nechá niečo pre čitateľa.
Na otázku, či ešte stále tvorí, odpovedá: „Píšem, ale neberiem to vážne, beriem to tak, že sa venujem sám sebe.“ Dozvieme sa ako vníma dianie v súčasnej kultúre, čo si myslí o umelej inteligencii a aké sú podľa neho najkrajšie slová, aké Kristus povedal. Prezradí, čo číta a akú literatúru obľubuje: „Červenák mňa a manželku baví, pretože sa zaoberá Slovenskom a blízkym okolím. Čítame aj detektívky, to je opak bežného života, lebo tam sa nejaká vec musí vyriešiť. Teraz čítam Jána Vilikovského - Shakespeare u nás.“
Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.
Opäť jeden z reportážnych podcastov. Pozrieme sa do Múzea mesta Bratislavy na výstavu HANA, o živote a tvorbe spisovateľky Hany Gregorovej. Hosťami podcastu sú Daniel Hupko, jeden z trojice autorov výstavy a Jana Cviková, literárna vedkyňa, spoluautorka diela „Hana Gregorová - Slovenka pri knihe“.
„Umožnili ste ľuďom, aby ju spoznali ako Hanu, človeka z mäsa a kostí. Vykonávala nielen veľké činy, ale aj chybila,“ chváli spoluautora výstavy Jana Cviková. Hana sa návštevníkom múzea prihovára svojim hlasom. Spoznáme jej osud, literárne diela, aj rodinný dom, v ktorom viedla salón. Mala veľký zmysel pre humor a považovala za dôležité spoznávať svet. Z čoho mala traumu a ako ju vnímalo okolie? V rozhovore sa dozvieme aj o vzťahu Jozefa Gregora Tajovského a Hany Gregorovej z pohľadu literárnej vedy. „Stereotypný spôsob prezentácie pred rokom 1989 z literatúry prenikol aj do múzejnej zbierky,“ vraví jeden z respondentov. Hana Gregorová nebola iba manželkou, bola bojovníčkou za práva žien, za nové témy v literatúre a za lepšiu tvorbu pre deti. „Zjavne pociťovala nedostatok literatúry, ktorú by chcela dopriať svojej dcére“ odpovedá Daniel Hupko na otázku, prečo písala aj detské knihy. Výstava HANA v Apponyiho paláci potrvá až do 31.8.2025.
Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.
Hosťom podcastu sú Barbara Vojtašáková, vedúca organizačného tímu Medziriadkov a Milan Děžinský, básnik, prekladateľ a pedagóg. Medziriadky sú literárno-vzdelávací projekt, ktorý je zameraný na podporu tvorivého písania a literárneho rozvoja mladých autorov. Respondenti prezradia, v čom je mágia tohto výnimočného projektu a prečo je prínosný aj pre vydavateľov. „Vďaka Medziriadkom sa aj vydavatelia môžu dozvedieť, aké sú trendy a čo píšu mladí ľudia,“ vraví Barbara. „Nebyť Medziriadkov tak moja znalosť a schopnosť písať poéziu a venovať sa literatúre z rôznych strán by bola omnoho slabšia. Medziriadky mi dali kritickú spätnú väzbu a veľa kontaktov.“ Myslí si, že Medziriadky suplujú priestor pre vzdelávanie ľuďom, ktorí majú o písanie hlbší záujem. „Nie každý umelec je aj dobrý pedagóg,“ vysvetľuje a dodáva, aké kritériá by mali spĺňať vedúci tvorivých workshopov.
Dlhoročný porotca Medziriadkov Milan Děžinský zdôrazňuje, že sa snaží o interaktívny prínos. Zodpovie aj na otázku, či vďaka tomuto projektu uvažuje nad literatúrou inak a či sa mu mení aj pohľad na vlastnú tvorbu. „Fascinuje ma, koľko bohemizmov sa nachádza v jazyku mladých ľudí na Slovensku,“ hovorí oceňovaný český básnik.
Prihláste sa do literárnej súťaže Medziriadky, spojenej s letnou literárnou školou. Vaše práce môžete zasielať do 13. apríla. Viac informácií nájdete na: www.medziriadky.sk
Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.
Nicol Hochholczerová je autorkou knihy Táto izba sa nedá zjesť (KK Bagala, 2021). Debutová novela o toxickom vzťahu päťdesiatročného učiteľa a dvanásťročnej žiačky jej priniesla nevídaný úspech - množstvo prekladov, tri divadelné inscenácie a pripravuje sa aj celovečerný film. „Vedela som, že je to dobrý text, keď to vychádzalo, ale predsa len, ten veľký záujem o knihu ma prekvapil.“ Spisovateľka sa chystá na anglické turné a v podcaste prezradí aj svoj recept na koncentráciu: „Pomáhajú mi každodenné dlhé prechádzky.“
Literárna obec i čitatelia už netrpezlivo čakajú na jej druhú knihu: „Samozrejme, že cítim tlaky. Beriem to tak, že čokoľvek napíšem aj tak budú ľudia, ktorí programovo budú tvrdiť, že to už nie je také dobré ako prvá kniha. Snažím sa nahovoriť si, že to je vlastne super, lebo tým pádom môžem napísať čokoľvek.“ V rozhovore zaznejú autorkine tipy na knihy a podcasty a s poslucháčmi sa podelí aj o to, čo pri písaní považuje za svoju najväčšiu devízu.
Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.
Kvet Nguyen sa narodila na Slovensku. Je autorkou knihy Všetko, čo nás spája, s podtitulom Príbeh slovenskej Vietnamky (2024, N Press). Zameriava sa v nej na nevypovedané príbehy o inakosti. Píše aj o svojom detstve a priznáva, že s otázkou identity sa vyrovnávala odjakživa. Pre Slovensko bola príliš exotická, pre Vietnam príliš západná. Vietnamské rodiny sú súdržné, napriek tomu, že žijú ďaleko od seba: „Diaľka je to, čo nás spája,“ hovorí respondentka.
V podcaste prezradí, čo majú naše dva národy spoločné a odpovie aj na otázku, čo Vietnamcov charakterizuje: „Vietnamci sú spirituálni a poverčiví. Vzhliadajú k prvkom Budhizmu naznačujúcim, ktorým smerom ísť, kedy sa modliť, kedy presúvať nábytok. Môže nám to pripadať banálne, ale je to niečo, čo prepája vnútro s vierou.“
Autorka na záver vysvetlí, čo je skutočným odkazom jej knihy: „Patríme k sebe, nechcela som, aby som pôsobila, že my sme tí Vietnamci, ktorí sú tu a že sme na okraji, ale že už sa všetci cítime súčasťou tejto spoločnosti. Máme to prežité spolu. Sme súčasťou slovenských dejín.“
Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.
Hosťami podcastu sú literárny vedec Radoslav Passia a básnik Viliam Nádaskay. Predstavíme knihu Literárne krajiny Bratislavy, Obraz mesta po roku 1918 (Veda, 2023). Kolektívna monografia obsahuje výsledky výskumu literárneho obrazu Bratislavy počas jedného storočia, v ktorom naše hlavné mesto prešlo zásadnými politickými, etnickými a kultúrnymi zmenami. Kniha získala najprestížnejšie vedecké ocenenie na domácej pôde, cenu Slovenskej akadémie vied. Respondenti odpovedajú, či má literatúra schopnosť určovať podobu mesta a vysvetľujú, ako sa literatúra do nášho hlavného mesta vpísala.
S hosťami nesedíme v podcastovom štúdiu, ale kráčame ulicami Bratislavy. Navštívime Laurinskú ulicu, literárny ostrovček v centre mesta. „Keď ste v 70-tich a 80-tich rokoch niečo v Bratislave znamenali v súvislosti s literatúrou, tak ste sa pravdepodobne stretli s kolegami a kolegyňami tu, na Laurinskej ulici,“ hovorí Rado Passia. Presunieme sa aj na Hviezdoslavovo námestie, či na Ondrejský cintorín. Viliam Nádaskay pri pietnom meste odpovedá na to, ako Bratislava ovplyvňuje jeho tvorbu. „Pri tretej knihe som si uvedomil, že to, čo píšem je mestská poézia,“ tvrdí básnik. Zamyslí sa nad špecifickými ruchmi v rôznych častiach slovenskej metropoly. Pred Ondrejským cintorínom prečíta svoju báseň, ktorá sa viaže priamo na toto miesto.
Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.