Šéfredaktorka časopisu Slniečko Kristína Soboň a jeho redaktorka Soňa Púček Balážová vám predstavia knihy, ktoré by si rady prečítali, keby dnes boli deťmi. Popri tipoch do bunkra, či na zahnanie nudy sa s vami podelia o vzácne poznatky z detských knižných besied. Smiech a nadšenie z detskej literatúry v tomto podcaste rozhodne chýbať nebudú.
Zoznam diel uvedených v podcaste:
Barbora Kardošová: Traja kamoši (Fakticky fantastický bunker) (Slovart)
Maja Nerádová: Brlôžky (Meda)
Oliver Jeffers: Tu sme (Stonožka)
Benji Davies: Búrka a Veľryba (Albatros)
Jana H. Hoffstäder, Boris Beluš: Dotkni sa abecedy (E.J. Publishing)
Dušan Taragel: Rozprávky pre neposlušné deti (Slovart)
Annie M.G. Schmidt a Fiep Westendorp: Špinuška (Verbarium)
Art studio Agrafka: Vojna, ktorá zmenila Rondo (BRAK)
Aleksandra Mizielińska, Daniel Mizieliński: Mapy (Slovart)
Aleksandra Mizielińska Daniel Mizieliński Michał Figura: Vlky (Slovart)
Mária Nerádová: Poďme objavovať Slovensko (Meda)
Timothée de Fombelle: Vango (Monokel)
Pavol Dobšinský: Rozprávky Pavla Dobšinského (Ikar)
Jean-Claude Mourlevat: Rieka, čo tečie naopak (Artforum)
Luke Pearson: Hilda (Slovart/Albatros)
Zuzana Lišková: Temnotvor (Bublina print)
Soňa Púček Balážová: Na dobrú noc (E.J. Publishing)
Dušan Šuster: Vesmírna plavba Pterodactyla Kôstku (Literárna bašta)
Agrafka: Odkiaľ a kam (Monokel)
Jess Bradley, Mike Barfield: Preži deň ako hovienko, sopka a panda (Albatros)
Maja Säfström: Ilustrované atlasy unikátnych faktov (Albatros)
Ewald Arenz: Veľké leto (Literárna bašta)
Wolfgang Herrndorf: Čik (Absynt)
Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.
Literatúra sa delí na vysokú a nízku. Vysoká má vyššie umelecké ambície. Nízka, alebo populárna či žánrová, má čitateľa skôr pobaviť, poskytnúť mu rozptýlenie. A čo literatúra stredného prúdu? Existuje? Ako vyzerá v praxi? Spája vysokú s nízkou? Je u nás dopyt po takejto literatúre? Na tieto a podobné otázky odpovie literárny vedec Peter Darovec a Stanislava Peštová, autorka knihy „Medzi umeleckou a populárnou prózou“.
„Nemáme tu literatúru, ktorá by bola kvalitná a zároveň by oslovovala dostatočný počet ľudí mimo komunity a nemyslím si, že je tu dopyt po strednom prúde v literatúre,“ myslí si Peter Darovec. V rozhovore sa dotkne aj témy, do akej miery žijú Slováci kultúrou, ako je to v Českej republike, a aj súčasného trendu ženských autoriek.
Babička© je kniha s umeleckou ambíciou. Patrí do stredného prúdu? „Ivana Gibová sa stala populárnou na úrovni jazyka. Preto je jej dielo blízke čitateľovi. Nebojí sa použiť vulgarizmy, jej jazyk je hovorový a prirodzene plynie,“ vysvetľuje Stanislava Peštová a dodáva: „To sa Gibovej podarilo. Jej jazyk je poctivý a vysedený.“
Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.
Nová kniha Zuzany Mojžišovej s názvom Kristus a iné miniatúry (Artforum, 2024) je zbierkou 40tich krátkych poviedok. Ide o texty absurdné, existenciálne, spoločensky kritické, s posolstvom a niekedy aj celkom bez záveru. Autorka v rozhovore priblíži, ako texty vznikali, kde nachádzala inšpiráciu a prečo zvolila krátke útvary: „Krátky rozsah mi dovoľoval hnať sa kamkoľvek, miniatúra je ring voľný. Dlhšia poviedka sa ohlási so svojimi nárokmi, miniatúra to nepotrebuje.“
„V nejakom zmysle je to reflektovanie jedného roka môjho života,“ opisuje svoju najnovšiu knihu a vracia sa k jej forme: „Je úžasné môcť písať niečo také krátke, takmer jedným dychom, je to nespútané. Nedá sa to uzamknúť do pevných literárnych pravidiel.“ Tvrdí, že chôdza, ktorú často praktikuje, jej pomáha všímať si detaily okolo seba. Počas rozhovoru zaznejú aj dve ukážky z knihy a v závere sa dozviete, či Zuzana Mojžišová napíše aj detektívku.
Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.
Dobrodruh a expert na Brazíliu, Peter Suchanský, patrí medzi najpopulárnejších slovenských autorov prvej polovice 20. storočia. V kníhkupectvách už jeho knihy nenájdete, ale nájdete tam monografiu o jeho tvorbe. Zostavil ju literárny vedec Tomáš Horváth a volá sa Brazília Petra Suchanského (VEDA, 2025). Spisovateľ' spracovával tému Brazílie na pomedzí cestopisu a exotického dobrodružného románu. Práve na túto oblasť sa zameral autor monografie a respondent, Tomáš Horváth: „Peter Suchanský odišiel v roku 1926 do Brazílie ako vysťahovalec za prácou,“ hovorí a objasňuje, ako skúmal jeho tvorbu. Zároveň priznáva, že z jeho textov nedokáže rozlíšiť, čo skutočne zažil a čo si vymyslel.
Odpovedá aj na otázku, prečo vypadol z povedomia čitateľov, keď bol vo svojej dobe populárny: „Peter Suchanský bol pre komunistický režim personou non grata. Napísal jednu z prvých próz o boľševickom terore. Ukazuje v nej, ako táto doba priala psychopatom, ktorí mohli beztrestne prejavovať svoje sadistické sklony.“
V podcaste zaznejú aj ukážky z tvorby Petra Suchanského.
Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.
Barbora Hrínová, nositeľka ceny Anasoft litera 2021 za poviedkový debut prichádza s knihou Plachý dom (Artforum, 2025). Hlavným hrdinom je 67 ročný muž, Ambróz. Dej sa odohráva v Bratislave, ale i v dedine na Spiši. „Chcela som napísať román o postave, ktorej život nie je na prvý pohľad príliš dramatický. Nemá rada, také to tvrdenie, že keď niekto veľa zažije, je to na román. Nemyslím si, že je to vždy nevyhnutne tak. Román je pre mňa možnosťou zobraziť tému do hĺbky a komplexne. Nezaujíma ma príliš rozsah deja, ale vnútorná intenzita, ponor do témy, zobrazenie postavy z mnohých perspektív a strán,“ vysvetľuje autorka. „Ambróz je postava, ktorá žije hlavne vnútorný život, snažila som sa načrieť doňho hlbšie. Jeho záľuba v jedle je možno kompenzáciou nenaplnených túžob po hlbšom spojení s ľuďmi.“
V knihe spoznáme aj Ambrózovú dcéru: „Súčasťou rozprávania je aj dospelá dcéra, ktorá žije v jednom byte s rodičmi. Išlo mi o to vyjadriť psychickú blízkosť, možno až naviazanosť na rodičov, ktorá nie je až natoľko obvyklá vo veku 37 rokov.“ Spisovateľka v rozhovore objasňuje aj vlastnosti svojej literárnej postavy: „Snažila som sa Ambróza ukázať vo vzťahu k rôznym ľuďom a v čo najširších súvislostiach, ktoré ilustrujú jeho základné črty a jednou z nich je empatia, napríklad aj k ľuďom bez domova, alebo k Rómom.“
Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.
Je významnou postavou slovenskej poézie. Básnik a prekladateľ Ján Buzássy oslávil v apríli 90 rokov. Napísal viac ako 20 básnických zbierok. Jeho tvorba zahŕňa aj preklady a redakčnú činnosť. „Nečítam a nepíšem každý deň. Usadil som sa do staroby,“ približuje svoje aktuálne obdobie. „Ochorel som, nejedol som a schudol som 12 kíl. Učil som sa nanovo jesť a chodiť.“ V rozhovore objasňuje, v čom je čaro tvorby: „Keď niečo nejde a potom to zrazu ide. Keď spájaš hrubé s tenkým. To ma baví.“ Tvrdí, že báseň vysvetľuje tajomstvo, ale neprezradí ho celé, nechá niečo pre čitateľa.
Na otázku, či ešte stále tvorí, odpovedá: „Píšem, ale neberiem to vážne, beriem to tak, že sa venujem sám sebe.“ Dozvieme sa ako vníma dianie v súčasnej kultúre, čo si myslí o umelej inteligencii a aké sú podľa neho najkrajšie slová, aké Kristus povedal. Prezradí, čo číta a akú literatúru obľubuje: „Červenák mňa a manželku baví, pretože sa zaoberá Slovenskom a blízkym okolím. Čítame aj detektívky, to je opak bežného života, lebo tam sa nejaká vec musí vyriešiť. Teraz čítam Jána Vilikovského - Shakespeare u nás.“
Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.
Opäť jeden z reportážnych podcastov. Pozrieme sa do Múzea mesta Bratislavy na výstavu HANA, o živote a tvorbe spisovateľky Hany Gregorovej. Hosťami podcastu sú Daniel Hupko, jeden z trojice autorov výstavy a Jana Cviková, literárna vedkyňa, spoluautorka diela „Hana Gregorová - Slovenka pri knihe“.
„Umožnili ste ľuďom, aby ju spoznali ako Hanu, človeka z mäsa a kostí. Vykonávala nielen veľké činy, ale aj chybila,“ chváli spoluautora výstavy Jana Cviková. Hana sa návštevníkom múzea prihovára svojim hlasom. Spoznáme jej osud, literárne diela, aj rodinný dom, v ktorom viedla salón. Mala veľký zmysel pre humor a považovala za dôležité spoznávať svet. Z čoho mala traumu a ako ju vnímalo okolie? V rozhovore sa dozvieme aj o vzťahu Jozefa Gregora Tajovského a Hany Gregorovej z pohľadu literárnej vedy. „Stereotypný spôsob prezentácie pred rokom 1989 z literatúry prenikol aj do múzejnej zbierky,“ vraví jeden z respondentov. Hana Gregorová nebola iba manželkou, bola bojovníčkou za práva žien, za nové témy v literatúre a za lepšiu tvorbu pre deti. „Zjavne pociťovala nedostatok literatúry, ktorú by chcela dopriať svojej dcére“ odpovedá Daniel Hupko na otázku, prečo písala aj detské knihy. Výstava HANA v Apponyiho paláci potrvá až do 31.8.2025.
Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.
Hosťom podcastu sú Barbara Vojtašáková, vedúca organizačného tímu Medziriadkov a Milan Děžinský, básnik, prekladateľ a pedagóg. Medziriadky sú literárno-vzdelávací projekt, ktorý je zameraný na podporu tvorivého písania a literárneho rozvoja mladých autorov. Respondenti prezradia, v čom je mágia tohto výnimočného projektu a prečo je prínosný aj pre vydavateľov. „Vďaka Medziriadkom sa aj vydavatelia môžu dozvedieť, aké sú trendy a čo píšu mladí ľudia,“ vraví Barbara. „Nebyť Medziriadkov tak moja znalosť a schopnosť písať poéziu a venovať sa literatúre z rôznych strán by bola omnoho slabšia. Medziriadky mi dali kritickú spätnú väzbu a veľa kontaktov.“ Myslí si, že Medziriadky suplujú priestor pre vzdelávanie ľuďom, ktorí majú o písanie hlbší záujem. „Nie každý umelec je aj dobrý pedagóg,“ vysvetľuje a dodáva, aké kritériá by mali spĺňať vedúci tvorivých workshopov.
Dlhoročný porotca Medziriadkov Milan Děžinský zdôrazňuje, že sa snaží o interaktívny prínos. Zodpovie aj na otázku, či vďaka tomuto projektu uvažuje nad literatúrou inak a či sa mu mení aj pohľad na vlastnú tvorbu. „Fascinuje ma, koľko bohemizmov sa nachádza v jazyku mladých ľudí na Slovensku,“ hovorí oceňovaný český básnik.
Prihláste sa do literárnej súťaže Medziriadky, spojenej s letnou literárnou školou. Vaše práce môžete zasielať do 13. apríla. Viac informácií nájdete na: www.medziriadky.sk
Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.
Nicol Hochholczerová je autorkou knihy Táto izba sa nedá zjesť (KK Bagala, 2021). Debutová novela o toxickom vzťahu päťdesiatročného učiteľa a dvanásťročnej žiačky jej priniesla nevídaný úspech - množstvo prekladov, tri divadelné inscenácie a pripravuje sa aj celovečerný film. „Vedela som, že je to dobrý text, keď to vychádzalo, ale predsa len, ten veľký záujem o knihu ma prekvapil.“ Spisovateľka sa chystá na anglické turné a v podcaste prezradí aj svoj recept na koncentráciu: „Pomáhajú mi každodenné dlhé prechádzky.“
Literárna obec i čitatelia už netrpezlivo čakajú na jej druhú knihu: „Samozrejme, že cítim tlaky. Beriem to tak, že čokoľvek napíšem aj tak budú ľudia, ktorí programovo budú tvrdiť, že to už nie je také dobré ako prvá kniha. Snažím sa nahovoriť si, že to je vlastne super, lebo tým pádom môžem napísať čokoľvek.“ V rozhovore zaznejú autorkine tipy na knihy a podcasty a s poslucháčmi sa podelí aj o to, čo pri písaní považuje za svoju najväčšiu devízu.
Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.
Kvet Nguyen sa narodila na Slovensku. Je autorkou knihy Všetko, čo nás spája, s podtitulom Príbeh slovenskej Vietnamky (2024, N Press). Zameriava sa v nej na nevypovedané príbehy o inakosti. Píše aj o svojom detstve a priznáva, že s otázkou identity sa vyrovnávala odjakživa. Pre Slovensko bola príliš exotická, pre Vietnam príliš západná. Vietnamské rodiny sú súdržné, napriek tomu, že žijú ďaleko od seba: „Diaľka je to, čo nás spája,“ hovorí respondentka.
V podcaste prezradí, čo majú naše dva národy spoločné a odpovie aj na otázku, čo Vietnamcov charakterizuje: „Vietnamci sú spirituálni a poverčiví. Vzhliadajú k prvkom Budhizmu naznačujúcim, ktorým smerom ísť, kedy sa modliť, kedy presúvať nábytok. Môže nám to pripadať banálne, ale je to niečo, čo prepája vnútro s vierou.“
Autorka na záver vysvetlí, čo je skutočným odkazom jej knihy: „Patríme k sebe, nechcela som, aby som pôsobila, že my sme tí Vietnamci, ktorí sú tu a že sme na okraji, ale že už sa všetci cítime súčasťou tejto spoločnosti. Máme to prežité spolu. Sme súčasťou slovenských dejín.“
Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.
Hosťami podcastu sú literárny vedec Radoslav Passia a básnik Viliam Nádaskay. Predstavíme knihu Literárne krajiny Bratislavy, Obraz mesta po roku 1918 (Veda, 2023). Kolektívna monografia obsahuje výsledky výskumu literárneho obrazu Bratislavy počas jedného storočia, v ktorom naše hlavné mesto prešlo zásadnými politickými, etnickými a kultúrnymi zmenami. Kniha získala najprestížnejšie vedecké ocenenie na domácej pôde, cenu Slovenskej akadémie vied. Respondenti odpovedajú, či má literatúra schopnosť určovať podobu mesta a vysvetľujú, ako sa literatúra do nášho hlavného mesta vpísala.
S hosťami nesedíme v podcastovom štúdiu, ale kráčame ulicami Bratislavy. Navštívime Laurinskú ulicu, literárny ostrovček v centre mesta. „Keď ste v 70-tich a 80-tich rokoch niečo v Bratislave znamenali v súvislosti s literatúrou, tak ste sa pravdepodobne stretli s kolegami a kolegyňami tu, na Laurinskej ulici,“ hovorí Rado Passia. Presunieme sa aj na Hviezdoslavovo námestie, či na Ondrejský cintorín. Viliam Nádaskay pri pietnom meste odpovedá na to, ako Bratislava ovplyvňuje jeho tvorbu. „Pri tretej knihe som si uvedomil, že to, čo píšem je mestská poézia,“ tvrdí básnik. Zamyslí sa nad špecifickými ruchmi v rôznych častiach slovenskej metropoly. Pred Ondrejským cintorínom prečíta svoju báseň, ktorá sa viaže priamo na toto miesto.
Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.
Debutujúci autor Pavol Kuspan napísal knihu Duchamornoť (Marenčin PT, 2024). Ide o poviedky zo súčasnosti, v ktorých sa venuje vzťahom, osamelosti, kríze stredného veku aj vyhoreniu. Vážne témy podáva s nadhľadom a vtipne. „Ja si nemyslím, že existuje veľa tém, o ktorých by sa nemalo vtipkovať. A práve v umení by tá hranica mala byť posunutá ešte viac, pokiaľ ide o humor. Jednou z možností, ktoré má umenie k dispozícii a literatúra ešte viac, je možnosť šokovať. Humor patrí aj do vážnych tém,“ tvrdí autor.
V knihe opisuje aj ženy v baroch a ich premrhané životy. V poviedkach stretávame nahnevané, smiešne a utárané postavy. „Žiadny chlap na svete nemôže povedať, že pozná ženy,“ hovorí spisovateľ.
Respondent sa v rozhovore vyjadrí aj k mačkám, ktorými je hlavný hrdina knihy obklopený: „Milujem všetky zvieratá, ale mačky preferujem z viacerých dôvodov. Sú viac samostatnejšie a sú asi na úrovni človeka štyridsiatnika, majú to úplne na háku. Žiadna dráma, chce prísť, príde, chce odísť, odíde. Nič nerieši.“
Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.
Partnerom podcastu je Audiolibrix, najlepšie audioknihy na stiahnutie ihneď, kdekoľvek a kedykoľvek.
Najnovšia kniha Etely Farkašovej má názov „O písaní/nepísaní“. Spisovateľka v podcaste hovorí nielen o svojich knihách, ale aj o tom, kam sa rúti tento svet a čo by nám mohlo pomôcť. Zamýšľa sa nad pomalosťou, samotou, chôdzou a nad vnútorným svetlom. Zaspomína si aj na detstvo: „V detstve som mala šancu zažívať vôňu vyrúbaných stromov. Teta bývala oproti píle pri Hrone. Voda, spílené stromy, večer je to nezabudnuteľná vôňa vlhkého dreva.“
Respondentka v sebe nezaprie filozofku: „Čo všetko môže dať životu zmysel? Nemusí to byť len to, čo je viditeľné zvonka, čo je hmatateľné.“ V podcaste zaznejú aj krátke ukážky z knihy, prečíta ich samotná autorka. S Etelou Farkašovou sa zhovárala poetka Dana Podracká. Prosím ospravedlňte mierne zhoršenie kvality zvuku, ide o záznam z verejného podujatia.
Kniha „O písaní/nepísaní“ vychádza v limitovanom počte a vydáva ju Slovenské literárne centrum. Môžete si ju objednať tu: https://www.litcentrum.sk/dielo/o-pisani-nepisani
Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.
Partnerom podcastu je Audiolibrix, najlepšie audioknihy na stiahnutie ihneď, kdekoľvek a kedykoľvek.
Spisovateľka a prekladateľka Ivana Dobrakovová napísala knihu o sebe, o tom, aké je to písať s bipolárnou poruchou. Bibliofília s názvom „A čo sa vám stalo?“ vychádza v týchto dňoch. Autorka v podcaste prezrádza, aké je to žiť s duševnými chorobami. „Cez písanie si neriešim psychohygienu,“ tvrdí. „Práve naopak, ak o niečom píšem, zhorší sa to, úzkosti sa prehĺbia.“
Jej odvaha hovoriť o tabuizovaných témach je nevšedná. „Musím sa priznať, že o vlastných psychických poruchách hovorím na Slovensku bez problémov preto, lebo moja dcéra žije v Taliansku.“ V rozhovore prezradí aj to, ako ju zmenilo materstvo, ako jej pomáhajú prechádzky a plávanie a ako bojuje so svojimi vnútornými démonmi: „Niektoré veci sa nedajú vyriešiť, treba ich len akceptovať.“
Kniha „A čo sa vám stalo?“ vychádza v limitovanom počte a vydáva ju Slovenské literárne centrum. Môžete si ju objednať tu: https://www.litcentrum.sk/dielo/co-sa-vam-stalo
Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.
Partnerom podcastu je Audiolibrix, najlepšie audioknihy na stiahnutie ihneď, kdekoľvek a kedykoľvek.
V apríli tohto roku nás po chorobe opustila Dominika Madro vo veku 33 rokov. Debutovala výnimočným románom Svätyne (2019, KK Bagala) a potom napísala knihu Dediči posmrtnej ríše (2022, Artis Omnis). Hostkami podcastu sú poetka Dana Podracká, vydavateľka Andrea Harmanová a prekladateľka Lucia Halová.
Budú hovoriť o tom, ako sa im s Dominikou spolupracovalo. Prezradia, ako na nich zapôsobila po tej ľudskej, ale i po profesionálnej stránke. V rozhovore sa zamerajú a podrobnejšie rozoberú aj dve knižky, ktoré napísala. Vydavateľka Andrea Harmanová vysvetlí, v čom bola jej tvorba nevšedná v porovnaní s ostatnými slovenskými autormi fantastiky
„Čo ju robilo výnimočnou bol jej charakter a jej myslenie,“ hovorí Dana Podracká a dopĺňa: „Jej myslenie bolo mýtické.“
Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.
Partnerom podcastu je Audiolibrix, najlepšie audioknihy na stiahnutie ihneď, kdekoľvek a kedykoľvek.
Zamestnanci Slovenského literárneho centra majú raz do týždňa odporúčanú prácu z domu, ideálne na to, aby čítali knihy. V podcaste vám predstavia svoje obľúbené knižky, vhodné (nielen) pod stromček. Zaznejú odporúčania na rôzne žánre od slovenských i zahraničných spisovateľov. Vypočujete si aj to najlepšie zo sveta detských kníh.
Zoznam diel uvedených v podcaste:
Simona Smatana: Kým dopadne šálka
Dávid Dziak: Zápisník jedného chlapca
Lenka Šafranová: Prečo je tma čierna
Iboja Wandall-Holm: Večerný kôň
Denisa Fulmeková: My pôjdeme inokedy
Michal Tallo: Všetko je v poriadku, všade je láska
Alexandra Salmela: 56, či?
Maya Angelou: Viem, prečo vtáčik v klietke spieva
Kiran Millwood Hargrave: Ženy z Vardø
Silvester Lavrík: Predpoveď na zajtra
Annie Ernaux - Marc Marie: L´ussage de la photo / The use of photography
Miroslav Mišák: Denníky domorodcov
Rotraut Susanne Berner: Potulky jeseňou
Ján Gavura a Marta Součková: Slovník diel slovenskej literatúry po roku 1989
Dominika Sakmárová: Biele mesto
Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.
Partnerom podcastu je Audiolibrix, najlepšie audioknihy na stiahnutie ihneď, kdekoľvek a kedykoľvek.
Hosťami podcastu sú Juraj Buzalka a René Bílik. Juraj Buzalka je sociálny antropológ, autor bestselleru Postsedliaci, v ktorom sa nemilosrdne pozerá na Slovákov a vecne i kriticky komentuje naše ilúzie o sebe. Univerzitný profesor a a literárny vedec René Bílik je autorom publikácie Mýty a slovenská literatúra alebo od Pišťanka ku Kalinčiakovi (a späť). Predstavuje v nej široké spektrum znalostí o slovenskej literatúre v diskurze so súčasnosťou.
V rozhovore nebudú hovoriť len o svojich knihách, ale prezradia aj to, s akým konceptom pracovali pri mýtoch a čo pre nich mýty znamenajú. Podľa Reného Bílika odvodil Štúr etické vlastnosti Slovákov od prírodných dominánt: vysokých hôr a veľkých riek. Vznikali tak prvé formulácie dobrých vlastností Slovákov o tomže sú odolní, čistí a nepoškvrnení. Hostia prezradia, ktoré mýty sú dodnes prítomné a ako my Slováci vidíme samých seba. V závere podcastu nebude chýbať humor. Respondenti sa zamýšľajú na tým, aké by mohlo byť slovenské národné zviera. Koza. Zožerie všetko, vydrží všetko.
Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.
Partnerom podcastu je Audiolibrix, najlepšie audioknihy na stiahnutie ihneď, kdekoľvek a kedykoľvek.
Jakub Juhás sa s knihou PS (vydavateľstvo Rubato) dostal minulý rok do finálnej päťky Anasoft litera. V podcaste vysvetľuje, ako vníma Sándora Petőfiho, o ktorom premýšľa vo svojom autobiograficko-reportážnom diele: „Páči sa mi jeho kočovnícky spôsob života. Život medzi tulákom, povaľačom a človekom bez domova. Píše na ceste a dobre pozná región, o ktorom píše. Vie detailne vystihnúť prostredie, v ktorom sa pohybuje ale aj postavy, ktoré sú častokrát prehliadané a pohybujú sa na periférii spoločnosti.“
V rozhovore opisuje, ako jeho putovanie vyzeralo: „Vedel som si predstaviť prostredie, kde sa Sándor Petőfi pohyboval, ale akonáhle som sa v tomto prostredí ocitol tak to všetko do seba zapadlo.“ Jakub Juhás hovorí aj o Banskej Štiavnici i o tom, ako zaznamenáva dianie okolo seba: „Radšej ako oči, zapájam uši. Najradšej počúvam, ale rád som aj tichým pozorovateľom.“ Zodpovie aj na otázku, či mladí ľudia vedia, kto bol Sándor Petőfi a prezradí, o čom bude jeho ďalšia kniha.
Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.
Partnerom podcastu je Audiolibrix, najlepšie audioknihy na stiahnutie ihneď, kdekoľvek a kedykoľvek.
Tento rok si pripomíname sto rokov od úmrtia Franza Kafku, jedného z najvýznamnejších prozaikov svetovej literatúry 20. storočia. Hosťom podcastu je dramatik, básnik, prekladateľ Milan Richter a spisovateľ Pavol Rankov.
„Kafka pre mňa veľa znamená aj tým, aký bol osud jeho rodiny. Jeho najmladšia sestra bola v koncentračnom tábore, kde bola v tom čase väznená aj moja mama. Viackrát som si predstavoval, že sa tam mohli stretnúť, " vysvetľuje Richter.
„Na Kafku som vôbec nebol pripravený. Mal som 16 rokov, keď som ho čítal prvýkrát. Otvorilo mi to dvere a pochopil som, že k literatúre sa dá pristupovať aj inak,“ objasňuje Rankov.
Respondenti sa zamýšľajú aj nad tým, akým spôsobom vedel Kafka tematizovať byrokratizmus. „Kafkovou témou je podľa mňa jednotlivec verzus okolie. Žil v jednom z najbyrokratickejších štátov všetkých čias,“ hovorí Rankov.
Milan Richter napísal dva dramatické texty o Kafkovi, v rozhovore prezrádza, čo ho viedlo k tomu, aby o Kafkovi písal hry a aj to, ako sa mu Kafka prekladal: „Prekladať Kafku je zaujímavé, najmä jeho zrelé prózy, pretože sa pohyboval na básnickej úrovni podobenstiev, metafor a obrazov. Nenájdete u neho, s výnimkou prvých poviedok, že by opisoval spoločenské záležitosti. Jeho hrdina je ten, ktorý trpí a je utláčaný.“ Richter ďalej dopĺňa: „Kafka nemal veľa priestoru na písanie. Potreboval absolútne ticho. V rodine to nemohol dosiahnuť, otec bol robustný, hlučný človek, ktorému záležalo na tom, aby sa dodržiavali všetky rodinné zvyklosti. Kafka mal čas na písanie od polnoci do tretej rána alebo niekedy krátko poobede.“ Myslí si, že gro Kafkovho diela je o beznádeji. „Čo je esencia Kafku?“ reaguje Rankov. „Prečítajte si prvé štyri vety z knihy List otcovi.“
Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.
Partnerom podcastu je Audiolibrix, najlepšie audioknihy na stiahnutie ihneď, kdekoľvek a kedykoľvek.
Richard Pupala napísal knihu „Druhý čierny zošit“, jeho strašidelné príbehy nás zavedú do bratislavskej Petržalky, ale aj na vidiek, či do temného lesa. Kniha vyšla vo vydavateľstve Lindeni, získala literárne nominácie a podmanila si odbornú i širokú verejnosť.
„Dal som sa hospitalizovať na protialkoholické liečenie, zbieral som materiál, strávil som tam veľmi zaujímavý týždeň,“ hovorí spisovateľ v podcaste. „Som z alkoholickej rodiny. Pomohlo mi to lepšie pochopiť, čo sa deje v hlave človeka, ktorý ma delírium.“
V rozhovore prezradí, prečo ľudí tak priťahujú strašidelné príbehy a čo mu v slovenskej literatúre chýba: „Bol by som rád, keby v hororovom žánri vychádzalo viac kníh.“ Richard Pupala sa s poslucháčmi podelí aj o dojmy z Petržalky, práve tam sa odohráva väčšina jeho poviedok. „Petržalku vnímam absolútne pozitívne, kto pozná Petržalku, vie, o čo hovorím. Je v nej toľko stromov ako nikde inde, je to veľmi dobré miesto na život.“
Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.
Partnerom podcastu sú Audioknihy, najlepšie knihy na stiahnutie ihneď, kdekoľvek a kedykoľvek.
