Ako sa slávi Veľká noc v Bulharsku a Rumunsku? V tejto sviatočnej epizóde sa s doktorkou Gabrielou Fatkovou z Katedry antropologie FF ZČU v Plzni rozprávame o tom, ako vyzerá pravoslávna Veľká noc na Balkáne. Dozvieme sa prečo sa napríklad vajíčka farbia práve na červeno? A mnoho mnoho ďalšieho. Dotkneme sa nielen religióznych tradícií, ale aj kulinárskych špecialít, ľudových zvykov a kultúrnych rozdielov medzi československým a balkánskym priestorom. Pripravte sa na sviatočný mix histórie, etnografie a osobných zážitkov z juhovýchodnej Európy!

Kam až v dejinách siaha srbsko-albánsky spor o Kosovo? Čo je to Metohija? A je možné Kosovo považovať za "kolísku" srbskej štátnosti? Aj tieto témy prináša dňešný diel Balcastu, v ktorom nás svojou prítomnosťou poctil doc. PhDr. Václav Štěpánek, Ph.D. (vedúci Ústavu slavistiky FF MU v Brne) a autor jednej z kľúčových publikácií o Kosove v našom prostredí - Jugoslávie – Srbsko – Kosovo. Kosovská otázka ve 20. století.

V najnovšej epizóde Balcastu sa pozrieme na fascinujúcu históriu krajiny nám tak blízkej a síce Chorvátska. Od formovania prvých štátnych útvarov, cez obdobie osmanskej expanzie, až po turbulentné 20. storočie. Akú úlohu zohrávalo v prvej a druhej Juhoslávii, akým spôsobom do jeho dejín zasiahla druhá svetová vojna? Aké sú rozdiely medzi jednotlivými regiónmi krajiny? Poďte s nami objavovať kľúčové momenty a osobnosti, ktoré formovali históriu tejto balkánskej krajiny spoločne s Mgr. Petrom Stehlíkom, Ph.D. z Ústavu slavistiky FF MU v Brne.

Prečo sa vlastne Macedónsko volá Severné Macedónsko, ako sa počas dlhých rokov ocitlo na „periférii“ Juhoslávie, Balkánu i Osmanskej ríše? Nie len odpovede na tieto dôležité otázky, ale i oveľa viac sa dozviete v dnešnom diele podcastu, ktorého hosťom bol PhDr. Miroslav Kouba, Ph.D..

Tretí diel Balcastu má nie nadarmo prívlastok "špeciál", jeho hosťom bol totiž chorvátsky futbalista Karlo Miljanič, ktorý aktuálne pôsobí v klube FC Košice. Táto epizóda tak ponúka pohľad na Balkán, a najmä teda na Chorvátsko, z úplne iného súdka. Tak smelo do počúvania.

Hosťom druhej epizódy Balcastu je odborník na moderné dejiny Bosny a Hercegoviny PhDr. Ondřej Žíla, Ph.D. z Katedry ruských a východoeurópskych štúdií FSV Univerzity Karlovej v Prahe. Touto epizódou sa teda bude niesť ruch Sarajeva, šum Neretvy, či vlny Jadrunu pri Neume, ale tiež rinčanie zbraní a nárek mnohých obetí. Od úplných začiatkov štátnosti BaH sa dostaneme hlavne do 90. rokov 20. storočia a vysvetlíme si, prečo došlo práve v Bosne k tak vyhrotenému konfliktu, aké je súčasné spolužitie všetkých národov BaH a aké sú výhľady na budúcnosť. 

Juhovýchodná Európa je podmanivý región s čarovnou kultúrou, či skôr kultúrami, nádhernou prírodou, pulzujúcimi emóciami a pozoruhodnou históriou. Hoci práve dejiny Balkánu sú do veľkej miery dejinami vojny a krvi. Zároveň ide o región, ktorý je slovenskej spoločnosti v mnohom blízky a predsa dosť vzdialený. Nový projekt, ktorý vzniká v spolupráci HistoryLab a nášho kolegu dr. Maroša Melichárka z Katedry Histórie UPJŠ v Košiciach chce pútavou formou priblížiť rôzne odtiene a chute (nielen) z histórie tohto pôvabného kúska zeme.  

Nedemokratický režim pod taktovkou Hlinkovej slovenskej ľudovej strany vo svojej podstate nemal dlhé trvanie. Už veľmi skoro po jeho nastolení sa dostávali na povrch prvé náznaky odporu voči režimu a dochádzalo k formovaniu odboja. K vyvrcholeniu aktivít zameraných proti ľudáckemu režimu a nacizácii došlo 29. augusta 1944 vypuknutím Slovenského národného povstania. Akú štruktúru mal odboj na Slovensku? Ako sa tento odboj aktivizoval a spolupracoval? Dozviete sa v najnovšom rozhovore s historikom Róbertom Arpášom. Podcast vznikol v spolupráci s Katedrou histórie FF UKF a Mediálnym centrom FF UKF v Nitre, zároveň vďaka podpore projektu APVV-19-0358 “Dejiny Hlinkovej slovenskej ľudovej strany v domácich a európskych dimenziách (1905-1945)”. Autori: Viktória Rigová, Róbert Arpáš Technická spolupráca: Viktória Rigová, Martin Kabíček Použitá hudba: František Krištof Veselý – Keď sa raz zídeme Záznam piesne v podaní Vladimíra Strmeňa: https://www.youtube.com/watch?v=bM_MCQ5HN30&ab_channel=Stando

S dejinami Hlinkovej slovenskej ľudovej strany i s dejinami slovenského štátu sa spája aj jedna z najkrutejších kapitol slovenských dejín – holokaust. O pôvode, prejavoch a dôsledkoch antisemitizmu na Slovensku, rovnako tak aj o pracovnom a koncentračnom tábore v Seredi sme sa v najnovšom podcaste rozprávali s historikom, pracovníkom Múzea holokaustu v Seredi Matejom Beránekom. Podcast vznikol v spolupráci s Katedrou histórie FF UKF a Mediálnym centrom FF UKF v Nitre, zároveň vďaka podpore projektu APVV-19-0358 “Dejiny Hlinkovej slovenskej ľudovej strany v domácich a európskych dimenziách (1905-1945)”. Autori: Viktória Rigová, Matej Beránek Technická spolupráca: Viktória Rigová, Martin Kabíček Použitý prejav Alexandra Macha: https://senxskutocnost.sng.sk/chapters/1-na-polceste-k-slovenskemu-statu Použitá hudba: https://www.youtube.com/watch?v=mNKNypH1Juo&ab_channel=240252 https://www.youtube.com/watch?v=IAP7PbOZmOU&ab_channel=DanielHoffman  

Andrej Hlinka, Jozef Tiso, Vojtech Tuka či Alexander Mach – všetko známe mená členov Hlinkovej slovenskej ľudovej strany. Stretávame sa s nimi v učebniciach dejepisu, v knihách i popularizačných článkoch. No čo všetko o nich vieme? Ľudová strana bola prirodzene tvorená množstvom ďalších straníkov, ktorí pokrývali jej jednotlivé štruktúry. Ktoré ďalšie mená sa podieľali na politike ľudovej strany a spoluvytvárali režim slovenského štátu? Kto sú neznáme postavy HSĽS? Nielen na tieto otázky v našom najnovšom podcaste odpovedal historik Anton Hruboň z Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici.   Podcast vznikol v spolupráci s Katedrou histórie FF UKF a Mediálnym centrom FF UKF v Nitre, zároveň vďaka podpore projektu APVV-19-0358 “Dejiny Hlinkovej slovenskej ľudovej strany v domácich a európskych dimenziách (1905-1945)”.   Autori: Viktória Rigová, Anton Hruboň Technická spolupráca: Viktória Rigová, Martin Kabíček Použitá hudba: František Krištof Veselý – Keď sa raz zídeme

Dnes vám prinášame poslednú časť špeciálnej série podcastov venovanej dejinám Hlinkovej slovenskej ľudovej strany. V centre pozornosti je obdobie rokov 1939 – 1945 a snaha ľudovej strany skoncovať s jedným zo závažných socioekonomických problémov, a to nezamestnanosťou. Aké mechanizmy podnikla Slovenská republika (1939 – 1945) v snahe znížiť nezamestnanosť? Akú úlohu v tom smere zohrávali slovenskí robotníci odchádzajúci za prácou do Ríše? Podarilo sa nezamestnanosť eliminovať? Dozviete sa v rozhovore s historikom Petrom Mičkom.   Autori: Viktória Rigová, Peter Mičko Použitá hudba: Gejza Dusík – Dve oči neverné

Po prvých dvoch častiach špeciálnej série podcastov, ktoré boli venované 1. ČSR a obdobiu autonómie, dnes plynule nadviažeme a pokračujeme do obdobia Slovenskej republiky (1939 – 1945). V dnešnom diely si nenechajte ujsť rozhovor s historičkou Evou Škorvankovou na veľmi zaujímavú tému – ženy verzus politika Hlinkovej slovenskej ľudovej strany. Aké miesto mali ženy v politike HSĽS? Čo znamenalo slovné spojenie „nová žena? Aká bola úloha Ženských odborov HSĽS? Odpovede na tieto otázky a ešte omnoho viac sa dozviete v najnovšom podcaste.   Autori: Eva Škorvánková, Viktória Rigová Technická spolupráca: Viktória Rigová Hudba a zvuky: František Krištof Veselý – Haló dobrý večer slečna

V prvej časti špeciálnej série podcastov sme sa s historikom Róbertom Arpášom rozprávali o dejinách Hlinkovej slovenskej ľudovej strany v období prvej Československej republiky, o jej boji za dosiahnutie autonómie Slovenska. Druhý diel na tieto udalosti plynule nadväzuje. Aj keď obdobie autonómie (október 1938 – marec 1939) netrvalo dlho, z hľadiska dejín HSĽS i samotného územia Slovenska ide o významný časový úsek. Navyše sa odohrávalo v celosvetovo búrlivom období konca 30. rokov. Práve od októbra 1938 dochádzalo k postupnej demontáži demokracie a pluralitného systému pod taktovkou ľudovej strany. Akým spôsobom tieto zmeny prebiehali a aké boli postoje HSĽS k menšinám v tomto období? Nielen na tieto otázky v najnovšom podcaste odpovedala historička Alena Mikulášová.   Podcast vznikol v rámci spolupráce Katedry histórie FF UKF v Nitre s Historywebom a Mediálnym centrom FF UKF, zároveň vďaka podpore projektu APVV-19-0358 "Dejiny Hlinkovej slovenskej ľudovej strany v domácich a európskych dimenziách (1905-1945)".   Autori: Alena Mikulášová, Viktória Rigová (Katedra histórie FF UKF v Nitre) Technická spolupráca: Viktória Rigová, Martin Kabíček Hudba a zvuky: František Krištof Veselý – Keď sa raz zídeme

Hlinkova slovenská ľudová strana sa mnohým spája predovšetkým s dejinami vojnového Slovenska, ale jej počiatky siahajú ešte do obdobia pred prvou svetovou vojnou. HSĽS, pôvodne (do roku 1925) Slovenská ľudová strana, bola aktívnou politickou stranou aj v období demokratickej prvej Československej republiky, dokonca bola súčasťou vládnucej tzv. panskej koalície. Ciele ľudovej strany na čele s Andrejom Hlinkom sa však veľmi skoro po vzniku ČSR začali sústreďovať na dosiahnutie autonómie Slovenska. Aké miesto mala HSĽS v politickom vývoji Československa? Aká bola jej cesta k dosiahnutiu autonómie? Vypočujte si prvý diel špeciálnej série podcastov k dejinám HSĽS a dozviete sa viac o týchto otázkach, ale i o celkovom pôsobení HSĽS v rokoch 1918 až 1938.   Podcast vznikol v rámci spolupráce Katedry histórie FF UKF v Nitre s HistoryWeb.sk a Mediálnym centrom FF UKF, zároveň vďaka podpore projektu APVV-19-0358 "Dejiny Hlinkovej slovenskej ľudovej strany v domácich a európskych dimenziách (1905-1945)".   Autori: Róbert Arpáš, Viktória Rigová Technická spolupráca: Viktória Rigová, Martin Kabíček

Operácia Anthropoid a zabitie Heydricha je dobre známou kapitolou československých dejín. Heydrich však nebol jediný, o ktorého odstránenie sa československý odboj pokúsil. Existoval i plán na odstránenie prezidenta slovenského štátu Jozefa Tisa.   Autor textu: Martin Posch Nahovorila: Viktória Rigová Technická a odborná spolupráca: Vladimír Koppan Technická spolupráca: Peter Mézeš Editor: Branislav Kovár   Zvučka: Red Baron's Theme by Alexander Nakarada (www.serpentsoundstudios.com)Licensed under Creative Commons: By Attribution 4.0 License Prechody: Mozart - Requiem in D minor Hudba: Tatar Folk Music - Cicha & Pałyga - Tatarska / Tatar Album Podcast je dostupný aj na iTunes, Spotify, Google Podcast a PodBean.

Koncom decembra slávime vianočné sviatky v podobe, akú im určil historický vývoj a kultúrna tradícia kresťanstva. Nie je tajomstvom, že oslavy narodenia Ježiša Krista do výraznej miery splynuli so staršími predkresťanskými slávnosťami zimného slnovratu. Menej známe sú však archaické folklórne vzory, ktoré majú pôvod až v temných storočiach včasného stredoveku. Pritom ide o vzory výrazne ovplyvňujúce dnes už sprofanované postavy Santa Clausa a Mikuláša. S tým rozdielom, že prívetivý starší pán bol spočiatku krutým božstvom alebo rohatou démonickou bytosťou, deti skôr desil a unášal, než obdarúval, a namiesto sobov jazdil na capovi.   Autor textu: Matej Harvát Nahovorila: Viktória Rigová Technická a odborná spolupráca: Vladimír Koppan Technická spolupráca: Peter Mézeš Editor: Branislav Kovár   Zvučka: Red Baron's Theme by Alexander Nakarada (www.serpentsoundstudios.com)Licensed under Creative Commons: By Attribution 4.0 License Prechody: Mozart - Requiem in D minor Hudba: Tatar Folk Music - Cicha & Pałyga - Tatarska / Tatar Album Podcast je dostupný aj na iTunes, Spotify, Google Podcast a PodBean.

Na pohraničí dnešného Poľska, Litvy a Bieloruska sídli síce nepočetná, ale kultúrne výrazne vyhranená menšina Tatárov, zvaných Lipkovia. Príslušníci tohto etnika sa hlásia k sunnitskému islamu, čo je v danej geografickej polohe absolútne nezvyčajné, no pre miestnych úplne normálne. Lipkovia (podľa tatárskeho názvu Litvy – Lipka) tu žili stáročia a postupne sa usádzali, nikdy však úplne nesplynuli so svojím okolím. Ich divoká krv a typická lojalita spôsobila, že Lipkovia prelievali krv za svoju novonadobudnutú domovinu v rôznych vojenských konfliktoch takmer až do súčasnosti. Ako sa sem enkláva tohto pôvodne stepného kočovníckeho elementu dostala a aký mala vplyv na stredovekú a včasnonovovekú históriu regiónu strednej a východnej Európy?   Autor textu: Michal Holeščák Nahovorila: Viktória Rigová Technická a odborná spolupráca: Vladimír Koppan Technická spolupráca: Peter Mézeš Editor: Branislav Kovár   Zvučka: Red Baron's Theme by Alexander Nakarada (www.serpentsoundstudios.com)Licensed under Creative Commons: By Attribution 4.0 License Prechody: Mozart - Requiem in D minor Hudba: Tatar Folk Music - Cicha & Pałyga - Tatarska / Tatar Album Podcast je dostupný aj na iTunes, Spotify, Google Podcast a PodBean.

Vikingovia sa preslávili dobyvačnými a pirátskymi výpravami, ktoré znamenali pohromu pre veľkú časť stredovekej Európy. Zároveň však boli schopnými moreplavcami, ktorí pre vtedajších Európanov objavili neznáme krajiny, hlavne v oblasti severného Atlantiku. Usadili sa na Orknejach a Faerských ostrovoch. Ich pozornosti neušiel ani ostrov Island a svoje osady založili aj v Grónsku, odkiaľ sa dostali až do Severnej Ameriky... Ich osídlenie v Grónsku však skolabovalo – prečo sa to stalo?   Autor textu: Branislav Kovár Nahovorila: Viktória Rigová Technická a odborná spolupráca: Vladimír Koppan Technická spolupráca: Peter Mézeš Editor: Branislav Kovár   Zvučka: Red Baron's Theme by Alexander Nakarada (www.serpentsoundstudios.com)Licensed under Creative Commons: By Attribution 4.0 License Prechody: Mozart - Requiem in D minor Podcast je dostupný aj na iTunes, Spotify, Google Podcast a PodBean.

Americký útok na Argonský les mal pomôcť ukončiť Veľkú vojnu. Ofenzíva sa však nevyvíjala podľa plánov. Nemci kládli húževnatý odpor a vyrážali do lokálnych protiútokov. Pri jednom z nich sa im dokonca podarilo obkľúčiť skupinu amerických vojakov. Päť dní Američania odolávali nemeckým útokom, aby boli nakoniec zachránení v poslednej chvíli. Novinári ich pomenovali Stratený prápor.   Autor textu: Vladimír Koppan Nahovorila: Viktória Rigová Technická a odborná spolupráca: Vladimír Koppan Technická spolupráca: Peter Mézeš Editor: Branislav Kovár   Zvučka: Red Baron's Theme by Alexander Nakarada (www.serpentsoundstudios.com)Licensed under Creative Commons: By Attribution 4.0 License Prechody: Mozart - Requiem in D minor Podcast je dostupný aj na iTunes, Spotify, Google Podcast a PodBean.

Výskum britských archeológov, vychádzajúci aj nálezov zo Slovenska, odhalil, že praveké ženy v strednej Európe mali ramenné kosti výrazne silnejšie ako špičkové veslárky.   Autor textu: Dušan Valent Nahovorila: Viktória Rigová Technická a odborná spolupráca: Vladimír Koppan Technická spolupráca: Peter Mézeš Editor: Branislav Kovár   Zvučka: Red Baron's Theme by Alexander Nakarada (www.serpentsoundstudios.com)Licensed under Creative Commons: By Attribution 4.0 License Prechody: Mozart - Requiem in D minor Podcast je dostupný aj na iTunes, Spotify, Google Podcast a PodBean.