Funkcionalistická architektúra na Slovensku má jeden zo svojich skvostov v liečebnom dome Machnáč v Trenčianskych Tepliciach. Navrhol ho významný architekt a urbanista Jaromír Krejcar a základný kameň bol položený v roku 1930. Veľkolepá stavba v sebe niesla všetky radikálne inovácie modernej architektúry tej doby, Krejcar sledoval trendy a inšpiroval sa Le Corbusierom aj Walterom Gropiom. Veľkorysá, invenčne navrhnutá stavba, je dnes národnou kultúrnou pamiatkou, o ktorej záchranu sa dlhodobo (zatiaľ stále neúspešne) bojuje. Napriek devastácii stále môžeme vidieť jej veľkoleposť. O všetkých pozoruhodných architektonických riešeniach liečebného domu Machnáč bude v rozhovore s Marianou Jaremkovou v cykle Fenomény hovoriť teoretička architektúry Henrieta Moravčíková. Vo štvrtok 6. novembra o 20.00 a v repríze 8. novembra o 8.05.

Najnovšie Fenomény so Zuzanou Golianovou budú venované maliarovi, ktorý takmer celý život prežil v neslobode. Žil naplno ponorený vo svojej tvorbe a pre rodinu. Obdivoval veľkých majstrov, reagoval na to, čo sa okolo deje, a i keď svojimi maľbami nekričal, jeho výpoveď je silná. Napriek tomu všetkému bol žiaľ prehliadaný domácou umenovedou a tak akoby sme ho dnes, v roku 2025, nanovo objavovali. Aj o tom všetkom bude reč.Budete počuť kurátorku a historičku umenia Ninu Gažovičovú aj syna Jozefa Srnu, tiež výtvarníka, Jozefa Srnu mladšieho.

Ľubomír Longauer, výrazná osobnosť grafického dizajnu a súčasne skúmateľ jeho histórie na Slovensku, odišiel 6. septembra. Výtvarník, kurátor, autor publikácií o dejinách slovenského grafického dizajnu, spoluzakladateľ Slovenského múzea dizajnu, zostáva prítomný svojimi dielami v rámci užitej grafiky - pre vydavateľstvá, galérie či divadlá, realizoval stovky knižných obálok, plagátov a značiek - a tiež svojou voľnou tvorobou. A potom je tu ešte Longauer - pedagóg. Nemenej legendárny. Tak ako celý ateliér. Rozprávanie trojice jeho bývalých študentov, ktorých nazýval “machríci” ho v cykle Fenomény priblíži ako výrazne formatívnu osobnosť nielen v oblasti umenia. Na Ľubomíra Longauera budú v cykle Fenomény spomínať Palo Čejka, Peter Hajdin a Martin Shooty Šútovec. A bude to veselé spomínanie. K počúvaniu vás pozýva Mariana Jaremková.

Dnešné Fenomény so Zuzanou Golianovou budú stretnutím s krásou. Zamerala sa na pozitívny vzťah k ručným prácam, tradičným remeslám, k ľudovo-umeleckej tvorbe, jednoducho na paličkovanú čipku. Slovensko je v tejto téme fenomén – má až 17 regiónov čipky. V relácii budete počuť Jarmilu Rybánsku - majsterku ľudovo-umeleckej výroby v odvetví paličkovaná čipka, spoluzakladateľku občianskeho združenia Paličkovaná čipka Slovenska a lektorku v Škole remesiel v ÚĽUV-e, Oľgu Sedláčkovú, Rozália Ďurčatová z Klubu paličkovanej čipky Priadky pri regionálnom centre remesiel ÚĽUV Bratislava a Sylviu Ciulysovú, ktorá sa venuje dizajnu inšpirovanému tradičným ľudovým remeslom, tradičnou slovenskou ornamentikou, slovenskými tradíciami.

Wolfgang von Kempelen, prešporský polyhistor a vynálezca, sa preslávil najmä šachovým automatom nazvaným Turek, ale tento “bratislavský da Vinci” je autorom množstva iných svetových prvenstiev, medzi ktoré patrí napr. patent na parnú turbínu, alebo vynálezy s humanistickým rozmerom ako stroj imitujúci ľudskú reč, zariadenie na tlač textu pre nevidiacich, prototypy umelých končatín a ďalšie. Napriek týmto významným (a užitočnejším) vynálezom sa jeho meno spája najmä so strojom určeným na zábavu, ktorý vytvoril pre Máriu Teréziu. Objavte v cykle Fenomény skutočného génia Wolfganga von Kempelena spolu s Marianou Jaremkovou a Andrejom Grollom z občianskeho združenia Kempelenopolis.

Fenomén - The New Yorker. Dôkazom, že aj medzi časopismi sa nájdu legendy a fenomény, je americký časopis The New Yorker. Založili ho v roku 1925 manželia Harold Ross a Jane Grantová. Tohto roku, v 2025, oslavuje sto rokov existencie. Nie je síce najstarší, ale má výnimočný punc. Stojí za ním kvalita, osvedčená tradícia a skvelé mená spolupracovníkov/spolupracovníčok, či už ide o textovú alebo vizuálnu časť. Autorka Zuzana Golianová o tomto najznámejšom „Newyorčanovi“ hovorila s prekladateľkou, vydavateľkou Aňou Ostrihoňovou a výtvarníkmi Lacom Terenom a Jozefom Gertli Danglárom.

Volmanova vila stojaca neďaleko Prahy je priekopníckou stavbou českého funkcionalizmu, ktorá nesie prvky umeleckej avantgardy tej doby tak v interiéri ako aj v exteriéri. Vila - socha. Na rozdiel od brnianskej vily Tugendhat ju navrhli dvaja mladí začínajúci architekti, Karel Janu a Jiří Štursa, pod vplyvom Le Corbusiera, Bauhausu i Karla Teigeho, ktorý ich vyzýval k väčšej expresivite - „emocionálnemu funkcionalizmu“. Prejdite sa týmto architektonickým skvostom v cykle Fenomény spolu s Marianou Jaremkovou a kurátorkou vily Volman Zuzanou Kadlečkovou.

Na konci februára tohto roku sa verejnosť dozvedela správu, že mramorová busta, ktorá je od roku 1975 v zbierkach Spišského múzea v Levoči, je z dielne významného renesančného majstra Donatella a že ide o podobizeň Cecílie Gonzagy. Zuzana Golianová venovala najnovšie Fenomény dvom príbehom – príbehu samotnej busty a príbehu Cecílie Gonzagy z významného rodu z talianskej Mantovy, pričom oba sa prelínajú. Hostkou relácie je Marta Herucová, historička umenia zo Slovenskej akadémie vied, ktorá pracuje aj pre Spišské múzeum Levoča, kde skúma fond 19. storočia, autorka objavu. Premiéru odvysielame vo štvrtok 19. júna o 20.00, reprízu v sobotu 21. júna, ráno, po ôsmej hodine. Reláciu môžete sledovať aj na podcastových platformách.

Chrliče a chiméry majú mnoho podôb a sú fascinujúcou súčasťou najmä gotickej architektúry. Okrem praktickej funkcie odvádzať dažďovú vodu sa im prisudzovali rôzne mýtické, ochranné a neskôr už iba zábavné a dekoratívne funkcie. Draci, zvieratá, bájne obludy, postavy napoly zvieracie a napoly ľudské. Desivé, odpudzujúce, aj zábavné, poukazujúce na ľudské neresti. Tie najznámejšie sú na parížskej Notre Dame, ale sú pôsobivou súčasťou všetkých gotických katedrál a kostolov. Objavte v cykle Fenomény ich históriu a estetiku naprieč Európou spolu s Marianou Jaremkovou a jej hosťami - Veronikou Pichaničovou a Petrom Budayom z katedry Dejín umenia Filozofickej fakulty Univerzity Komenského.

Kto by ju nepoznal?! Budovu s nápisom YMCA, situovanú na rohu rušnej Šancovej a Karpatskej ulice v Bratislave. Prvá budova Združenia mladých kresťanských mužov na európskom kontinente. Stojí tam viac ako 120 rokov, a za túto dobu musela neraz za seba zabojovať. Otvárali ju v decembri 1923 a pred dvadsiatimi rokmi (2005) sa stala Národnou kultúrnou pamiatkou. O jej minulosti, vleku spoločensko-politických zmien, hodnotách a otvorenosti, tiež o palácovej architektúre Alojza Balána, bude Zuzana Golianová hovoriť vo Fenoménoch so svojimi hosťami. Pozvanie prijali: Magdaléna Kvasnicová z Katedry architektúry Stavebnej fakulty STU Lukáš Krajčír z Historického ústavu SAV Rado Jančula – riaditeľ budovy Lucia Škyrtová, ktorá pracuje v správe budovy YMCA ako facility manažérka.

O tisícročia starší ako pyramídy či dokonca Stonehenge. Göbekli Tepe - kolíska civilizácie. Najstarší chrám ľudstva, ktorému dominujú megality v tvare T, postavili pred takmer 12 000 rokmi lovci a zberači a bol súčasťou rozsiahleho komplexu, z ktorého bolo dodnes odkrytých iba desať percent. Göbekli Tepe sa stalo pred niekoľkými rokmi archeologickou senzáciou, prinieslo novú perspektívu do výskumu vývoja ľudstva, je to najstaršie trvalé sídlo na úsvite neolitu, a megality v ňom najstaršími prejavmi monumentálnej architektúry na svete. Celý komplex je stavaný podľa hviezd, abstraktné symboly, záhadné piktogramy, sochárske reliéfy zvierat. Mohlo to byť observatórium? Je to bájna stratená Atlantída? Postavili ho mimozemšťania? Göbekli Tepe je fascinujúce miesto, ktoré priťahuje archeológov aj konšpirátorov. Vyberte sa s nami v cykle Fenomény do kolísky civilizácie spolu s Marianou Jaremkovou a archeológom Pavlom Jelínkom.

Bol tam ani nie tri roky a to, čo vytvoril, urobilo z moravského mesta Luhačovice kúpeľné mesto európskeho významu. Stavby výnimočného slovenského architekta, dizajnéra, etnografa a vizionára Dušana Samuela Jurkoviča, ktoré vytvoril v rokoch 1902 a 1903, spájajú motívy regionálnej karpatskej ľudovej tvorby s dekoratívnymi princípmi secesie a vplyvmi hnutia Arts and Crafts do novej, originálnej architektonickej podoby. Vila Chaloupka, Sluneční lázně, Vila Jestřabí a Jurkovičův dům ... a to nie je všetko.Nové Fenomény, ktoré pripravuje Zuzana Golianová, budú práve o spojení Dušana Samuela Jurkoviča s týmto malebným mestom. Kúpele v ňom mali ľuďom vrátiť nielen zdravie, ale aj radosť zo života.V relácii budete počuť významného českého architekta Petra Všetečku, sprievodkyňu Slunečních lázní Lenku Jančovú, architekta a urbanistu Petra Žalmana a nebude chýbať ani hudba Leoša Janáčka, ktorý chodieval do Luhačovíc pravidelne, viac ako dvadsať rokov.

Jeden revolver a päť indivíduí zavretých v miestnosti. Na koho to slovo padne, pôvodne študentská inscenácia, ktorá si našla domovské javisko v Divadle Astorka Korzo '90, má za sebou viac ako 550 repríz a stala sa už dávno fenoménom. Marián Miezga a.k.a mafián z Leopoldova, Lukáš Latinák v roli národovca z Repkoviec, Juraj Kemka alias urečnený bonzák so zápalom močového mechúra, Vladimír Kobielsky sťa Urodzený aristokrat a Róbert Jakab ako Intelektuál sa už takmer tridsať rokov v grotesknom, trpko-smiešnom príbehu stretávajú na scéne a stále ich to neskutočne baví. Tak ako divákov. Hra Gábora Görgeya (aj) o tom, ako moc perfektne odkrýva ľudské charaktery, je stále aktuálna, a v každej dobe ešte o niečo a v niečom viac. V cykle Fenomény sa Mariana Jaremková o tejto legendárnej inscenácii rozprávala s Lukášom Latinákom, Jurajom Kemkom, Vladimírom Kobielskym a dramaturgom (a tajným hereckým žolíkom) Petrom Pavlacom.

V premiérovej publicistickej relácii Mariany Jaremkovej Fenomény rozprával Ján Klíma o jazzovej klaviristke Jutte Hipp, ktorá sa do jazzu zamilovala počas 2. svetovej vojny. Prežila ju v Lipsku. Nacistický režim jazzovú hudbu neschvaľoval, a tak ju počúvala na zakázaných rozhlasových staniciach v krytoch počas bombových náletov a na tajných stretnutiach. A nielen počúvala, ale aj prepisovala jazzové melódie. Paradoxne utečenkyňou sa stala až po vojne, v roku 1946 po okupácii Lipska Ruskom sa presťahovala do západnej časti Nemecka a potom emigrovala do Ameriky. Tam ju prijal vtedy takmer výlučne mužský jazzový svet.

Medzi Fenomény sme už zaradili niekoľko osobností, diel, prúdov, javov i vecí. Tentokrát to bude československá bankovka, obľúbená desaťkorunáčka, ktorá bola v obehu takmer 30 rokov (1961 – 1988). Dodnes si ju spájame s ikonickou maľbou slovenskej maliarky z Oravy Márie Medveckej. Vstúpila na našu výtvarnú scénu po roku 1948 ako nádejná, mladá, aktívna, výtvarníčka, slovenská žena, ktorá tvorila v zmysle novej doby, z lásky k ľudu a pre ľud. O tomto diele sa rozprávala autorka relácie Zuzana Golianová s kurátorkou, ktorá donedávna pôsobila v Slovenskej národnej galérii, Evou Kotlárikovou. V relácii zaznejú aj hlasy Marty Cisárikovej a Margity Hlaváčikovej – v danom čase desaťročné školáčky z Tvrdošína, ktoré maliarka portrétovala ako Mičurinky.

Nejedny Fenomény sme venovali dizajnu. Tentokrát to bude ikona talianskeho dizajnu. Takmer osemdesiatročné spojenie krásy, dizajnu, motorizmu. Životný štýl, fascinácia filmárov, priamy svedok povojnového rozvoja krajiny, ekonomického boomu a v nasledujúcich desaťročiach symbol slobody, nezávislosti. Vespa – slovo, ktoré poznajú na celom svete, i keď nerozumejú po taliansky. Zuzana Golianová sa nechala inšpirovať výstavou VESPA, ktorá je v čase premiéry relácie – na jar 2025 – na Bratislavskom hrade, ako úvod 18. ročníka Talianskeho festivalu na Slovensku Dolce Vitaj v gescii Talianskeho kultúrneho inštitútu. Budete počuť zberateľa legendárnych skútrov Marca Fumagalliho, kurátora výstavy Rina Droga a Maroša Schmidta, riaditeľa Slovenského centra dizajnu, absolventa štúdia automobilového dizajnu na VŠVU, ktorý sa venuje histórii dizajnu.

Fotografka Francesca Woodman, umelkyňa, ktorá spoludefinovala fotografiu v 70. rokoch, teda v dobe, kedy len získavala náležitý status vo svete umenia. Inovátorka, ktorej tvorba sa uzavrela príliš skoro, mala iba 22 rokov. Woodman tak vytvorila svoje dielo, ktoré dnes patrí ku kľúčovým a otvorilo cestu fotografkám ako Nan Goldin a Cindy Sherman rovnako sa zaoberajúcim témou identity, v priebehu iba osemročnej tvorivej fázy. No aj napriek tomu môžeme sledovať kreatívny vývoj umelkyne, ktorá testovala možnosti fotografie a do centra svojich diel dala ženské telo, vlastné telo. Jej tvorba je intímna, Woodman vytvára imaginárnu, často surreálnu, realitu, no presne inscenovanú, performatívneho charakteru a s množstvom významových aj metaforických vrstiev. Mariana Jaremková si na rozhovor o Francesce Woodman pozvala rektorku VŠVU Bohunku Koklesovú.

“Fenomén” David Lynch mal byť pôvodne spojený s rozsiahlou výstavou, ktorá sa pripravuje v pražskom DOX-e. Napokon sa jeho odchodom pridala aj iná perspektíva. Vráťte sa s nami do svetov, aké dokázal vytvoriť iba on. Nielen obrazmi, ale aj zvukmi a hudbou. Režisér, ktorý myslel ako maliar. Abstraktný v narácii, s ľahkosťou miešajúci vysoké s nízkym, realitu, podvedomie a sny, sebaironizujúci, ohmatávajúci to temné v človeku, ale bez toho, aby bral nádej. Zo svetla do tmy a späť. Pre mnohých boli jeho filmy iniciačným zážitkom. Mariana Jaremková si na rozhovor o Lynchovej filmovej tvorbe pozvala teoretika popkultúry Juraja Malíčka.

Takto pred týždňom sme avizovali premiéru Fenoménov venovaných spisovateľke, intelektuálke, organizátorke kultúrneho života, bojovníčke za práva žien, Hane Gregorovej. Keďže ide o mnohovrstevnatú osobnosť s presahom do našej prítomnosti, rozhodla som sa tému rozdeliť do dvoch častí a tak diskusia bude po týždni pokračovať. V čom bola Hana Gregorová originál, prečo by bolo dobré, keby bola súčasťou mainstreamu, význam ženskej tradície v kultúre a manželstvo s Tajovským – aj o tom budeme dnes hovoriť spolu s hostkami:Takto pred týždňom sme avizovali premiéru Fenoménov venovaných spisovateľke, intelektuálke, organizátorke kultúrneho života, bojovníčke za práva žien, Hane Gregorovej. Keďže ide o mnohovrstevnatú osobnosť s presahom do našej prítomnosti, rozhodla som sa tému rozdeliť do dvoch častí a tak diskusia bude po týždni pokračovať. V čom bola Hana Gregorová originál, prečo by bolo dobré, keby bola súčasťou mainstreamu, význam ženskej tradície v kultúre a manželstvo s Tajovským – aj o tom budeme dnes hovoriť spolu s hostkami:Janou Cvikovou, literárnou vedkyňou, prekladateľkou, spoluzakladateľkou časopisu Aspekt a rovnomennej organizácie, vedeckou pracovníčkou Ústavu svetovej literatúry Slovenskej akadémie vied,Monikou Kaprálikovou, historičkou, kulturologičkou a jednou z kurátoriek aktuálnej výstavy Hana v Múzeu mesta Bratislavy,Alžbetou Vrzgulou, režisérkou, dramatičkou a spoluzakladateľkou divadelného zoskupenia Uhol_92.Reláciou vás sprevádza Zuzana Golianová.

Spisovateľka, intelektuálka, organizátorka kultúrneho života, žena, ktorá prirodzene prekračovala hranice súkromnej a verejnej sféry, bojovníčka za práva žien, feministka, Tajovského manželka – Hana Gregorová – sa narodila pred 140 rokmi a dnes sa môžeme zhodnúť minimálne na jednom, pomohla pochopiť, aký je význam ženskej tradície v kultúre. A to nie len nám, ale už aj svojej generácii. Hovorila o peknoduchých ženách a sama takou bola. Viac v nových Fenoménoch, ktoré budú mať tentokrát diskusný charakter. Pozvanie autorky relácie Zuzany Golianovej prijali: Jana Cviková, literárna vedkyňa, prekladateľka, spoluzakladateľka časopisu Aspekt a rovnomennej organizácie, vedecká pracovníčka Ústavu svetovej literatúry Slovenskej akadémie vied, Monika Kapráliková, historička, kulturologička a jedna z kurátoriek aktuálnej výstavy Hana v Múzeu mesta Bratislavy a Alžbeta Vrzgula, režisérka, dramatička a spoluzakladateľka divadelného zoskupenia Uhol_92. Hana Gregorová prináša so sebou toľko vrstiev, že Fenomény, jej venované, budú mať dve časti. Prvá je naplánovaná na štvrtok 27. februára o 20.00, druhú odvysielame v rovnakom čase 6. marca 2025, nasledujúc soboty, pár minút po ôsmej prídu na rad reprízy.