Väčšina z nás používa satelitné mapy len na orientáciu: keď hľadáme cestu, plánujeme trasu alebo si chceme pozrieť, ako vyzerá miesto, ktoré sa chystáme navštíviť. Pre vedcov sú však satelitné zábery zdrojom omnoho väčšieho množstva informácií. Z dát dokážu zistiť, ako sa mení naša krajina, kde miznú lúky či pribúdajú nové stavby. Čo hovoria dáta o Slovensku?

Pasienkové lesy boli súčasťou aj našej krajiny už od stredoveku. Ich súčasťou boli mohutné niekoľko sto rokov staré buky a pasúce sa kravy. Na Slovensku sa prvý takýto typ lesa podarilo obnoviť. Vrátili sa doň hospodárske zvieratá, obnovila sa biodiverzita a trojnásobne vzrástla početnosť divo žijúcich včiel.

Slovensko sa mení. Kým kedysi sme boli krajinou veľkých rodín a mladého obyvateľstva, dnes čelíme trendu nízkej pôrodnosti a rýchleho starnutia. Koľko nás bude o 50 rokov? Ako sa zmení veková pyramída Slovenska a čo to znamená pre naše rodiny, školy, nemocnice či dôchodky? Odpovie popredný demograf a odborník na populačný vývoj a reprodukčné správanie, Branislav Šprocha.

Slovenská akadémia vied tento mesiac zverejnila podrobnú analýzu mRNA vakcín proti ochoreniu COVID-19. Výsledky potvrdzujú, že zvyšková DNA je v nich pod stanoveným limitom a vakcíny neobsahujú ani grafén. Ako vedci a odborníci analýzu vykonávali? Koľko metód na ich overenie použili? A hovoria nám výrobcovia o ich zložení pravdu?

Teploty v Európe dosiahli uplynulé leto extrémne rekordy. V Turecku namerali vyše 50 stupňov Celzia, ostatné krajiny sa borili so štyridsiatkami. To malo za následok výrazné sucho, lesné požiare a nedostatok pitnej vody. Pribúdajú silné búrky, lejaky a pomaly zanikajú na Slovebsku ranné hmly. O extrémoch letného počasia sa budeme rozprávať s klimatológom Pavlom Faškom zo SHMÚ.

Dostávajú sa nám do tela dýchaním, cez pokožku, alebo stravou. Niektorým sa nevieme vôbec vyhnúť, iné vieme obmedziť a sú aj také, ktoré sa nám hromadia celý život v tele. Reč bude o toxických látkach, ktoré majú vplyv na ľudské bunky. Ako pôsobia v našom organizme a prečo niektoré bunky pri ochrannom mechanizme radšej zvolia programovanú smrť?

Podľa Medzinárodnej diabetologickej federácie trpí cukrovkou celosvetovo každý deviaty človek. Aj keď sa toto ochorenie podarí udržať pod kontrolou, dlhodobo zvýšený cukor v krvi môže pacientom spôsobiť viaceré zdravotné komplikácie. Nádejou pre nich môže byť slovenský objav – látka schopná tieto komplikácie výrazne spomaliť alebo dokonca zastaviť.

20. máj je Svetovým dňom metrológie, pripomínajúcim výročie podpísania Metrickej konvencie z roku 1875, ktorá poskytuje základ pre celosvetový jednotný merací systém, o ktorý sa opierajú vedecké objavy a inovácie, priemyselná výroba a medzinárodný obchod.

Prekonávajú obrovské vzdialenosti, preletia niekoľko kontinentov a bez prestávky sa presúvajú aj týždne. Dnešnou témou budú sťahovavé vtáky a ich fascinujúce cesty počas migrovania. Ako vedia, kedy majú vyraziť a prečo jesenná cesta do tej istej destinácie trvá podstatne kratšie ako tá jarná?

Za dva roky vybudovali Nebeský palác vo vesmíre, majú nepretržite astronautov na palube, podobne ako NASA na Medzinárodnej vesmírnej stanici. Nedávno sa zapísali do histórie. Uskutočnili totiž najdlhší výstup do otvoreného vesmíru, trvajúci viac ako 9 hodín. Zamerali sa aj na Mesiac, kde sa ako prvý dostali na jeho odvrátenú stranu. Reč bude o čínskom vesmírnom programe.

21. marca sa potvrdili na Slovensku prvé pozitívne prípady slintačky a krívačky na Slovensku. Ide o vysoko nákazlivú, vírusovú chorobu hospodárskych zvierat. Odvtedy štát prijal významné opatrenia, aby zabránili jej šíreniu na celé územie krajiny. Farmári a chovatelia už museli dať v tejto súvislosti utratiť niekoľko tisíc zvierat. Posledný prípad sa objavil 30 marca v okrese Malacky.

Slovenským arachnológom sa podarilo po prvýkrát zaznamenať na našom území výskyt pavúka rodu Latrodectus, známeho tiež ako čierna vdova. Pavúky sú neslávne známe vďaka svojmu jedu, ktorý môže byť nebezpečný aj pre človeka. Ako sa na naše územie dostávajú a dokážu prežiť napríklad v Ružomberku, kde ich našli? Vraj sú veľmi odolné a bez stravy a vody prežijú aj 9 mesiacov.

Slovensko trápi sucho. A to nielen v lete, ale aj v zime. Zrážok je málo a vidíme to nielen na horách v lyžiarskych strediskách, ale aj vo vodných nádržiach. Ako hodnotia uplynulú zimu klimatológovia a ako extrémy počasia ovplyvňujú hydrologickú situáciu na Slovensku?

Do popredia sa posledné roky dostávajú jazykové modely umelej inteligencie, ktoré nám pomáhajú odpovedať na bežné otázky. Hlboké neurónové siete dostávajú veľký priestor aj v medicíne. Znamená to, že v budúcnosti stanoví našu diagnózu umelá inteligencia namiesto lekára? Ako náročné je naučiť ju analyzovať obrazové snímky z MRI?

Konzumujete výrobky z nepasterizovaného ovčieho a kozieho mlieka na farmách a salašoch? Tak potom je veľká šanca, že sa nakazíte vírusom kliešťovej encefalitídy. Najnovšia štúdia potvrdila vysokú rôznorodosť vírusu na Slovensku. Protilátky našli vedci vo viac ako desiatich percentách z kontrolovaných zvierat, najmä u oviec.

Predstavte si svet, kde počítače riešia problémy, o ktorých sa nám dnes ešte ani nesníva a kde senzory dokážu detegovať aj to najmenej predstaviteľné. Vitajte vo svete kvantových technológií, ktoré sú postavené na poznatkoch z fyziky nízkych teplôt.

Najprv ich znečistil rozmach priemyslu v druhej polovici minulého storočia, teraz na ne vplýva klimatická zmena. Biologická obnova je spomalená a bezstavovce na ich dne ohrozujú rastúce teploty. Reč bude o ekosystémoch tatranských plies, ktoré skúmajú vedci z Technickej univerzity vo Zvolene.