Ľudské telo má vraj potenciál dožiť sa až 120 rokov – no podstatné je, aby sme žili zdravo a vitálne. Lekár a odborník na výživu Boris Bajer v rozhovore hovorí o piatich pilieroch dlhovekosti. Pripomína, že denne by sme mali zjesť aspoň pol kila ovocia a zeleniny, no robí to len 9 % ľudí. Vysvetľuje, ako si udržať svalovú silu aj vo vyššom veku, prečo športovanie v prírode prospieva telu aj psychike a čo nás môžu naučiť „zóny dlhovekosti“, kde ľudia žijú pomalšie, viac spolu a v súlade s prostredím. Dlhovekosť tak nie je len osobná, ale aj ekologická téma – dlhší život znamená aj dlhšiu ekologickú stopu.

Mravenisko nie je chaos, ale dokonale organizovaný mikrosvet. Hoci ich vnímame ako neúnavných robotníkov, niekedy aj pol dňa presedia vo svojich komôrkach. Na jar sa vyhrievajú na slnku a teplo si nosia dovnútra. Sú tu už 140 miliónov rokov, zlepšujú pôdu, regulujú škodcov a chránia svoje „dojnice“ – vošky. S Adriánom Purkartom, entomológom a popularizátorom vedy z Katedry zoológie Prírodovedeckej fakulty UK sme sa rozprávali aj o tom, prečo sú mravce systémoví ekoinžinieri a ako veľmi zasahujú do života v záhradách a lesoch.

Aj digitálna slušnosť niečo stojí. Znie to nevinne, ale každé „ďakujem“ a každé „prosím“ v AI chate, každý zbytočný e‑mail či generovaná odpoveď zanecháva neviditeľnú stopu. Energetickú, dátovú aj ekologickú. S Miroslavou Šáchovou z Asociácie AI (ASAI) sme sa rozprávali o tom, ako môže byť umelá inteligencia nástrojom udržateľnosti, a kedy sa naopak stáva záťažou pre planétu.

Aj keď každý z nás vyprodukoval za ostatný rok v priemere až 472 kg odpadu, triedime lepšie než kedykoľvek predtým. S generálnou riaditeľkou OZV ENVI - PAK Hanou Novákovou sme sa rozprávali o tom, čo sa v triedení zlepšilo, čo stále nevieme a čo všetko prinesie nová legislatíva o obaloch. Zistíte, prečo plast nie je nepriateľ, a ako znečistený papier môže znehodnotiť celý obsah kontajneru.

Ak si myslíte, že ručné umývanie riadu je ekologickejšie, zrejme vás prekvapí pravý opak. V tejto epizóde sme sa rozprávali s Romanom Kýrom zo spoločnosti Henkel o tom, ako naša každodenná starostlivosť o domácnosť vplýva na životné prostredie. Zistíte, prečo už predpieranie bielizne nemá zmysel, ako správne dávkovať prací prášok, prečo sú dlhé programy v skutočnosti ekologickejšou voľbou a čo všetko môžete spraviť pre udržateľnejšiu domácnosť.

Lifbee Academy je jedinečný vzdelávací program, ktorý spája vedcov, marketérov a podnikateľov, aby spolu hľadali riešenia v oblasti biotechnológií a envirotechnológií. Je to priestor, kde sa nápady menia na reálne produkty a inovácie. V podcaste sa dozviete, ako funguje Lifbee Academy, čo účastníkov motivuje a aké úspešné projekty už vznikli. Hovoriť budeme aj o EnviroTech Labe, ktorý sa zameriava na udržateľnosť a znižovanie odpadu pomocou technologických inovácií, a tiež o výzvach, ktoré Lifbee Academy ešte len čakajú.

Kvety nás sprevádzajú v každom ročnom období a prinášajú radosť do našich domovov. No zamysleli ste sa niekedy nad tým, odkiaľ pochádzajú? Dovážané kvety precestujú tisíce kilometrov, čo má výrazný dopad na životné prostredie. Alternatívou sú lokálne pestované kvety, ktoré sú nielen čerstvejšie, ale aj udržateľnejšie. Práve otejto téme sme sa rozprávali s Nikou Krechnyákovou, ktorá na svojej kvetinovej farme Poľný kvet pestuje tisícky kvetov. V rozhovore nám prezradila aj to, či cukor vo vode pomáha, či aj kvety podliehajú módnym trendom, a ako sa správne starať o rezané kvety, aby zostali krásne čo najdlhšie.

Andrea Zahurancová, cestovateľka a digitálna nomádka, každoročne trávi Vianoce so svojimi rodičmi a bratom mimo Slovenska. Vždy si vyberú nové miesto, na ktorom ešte neboli, a na ktorom strávia spolu intentívne 2-3 týždne. Dôležitejší ako darčeky je pre nich kvalitne strávený spoločný čas. Ako a kde strávia tohtoročné Vianoce? Aj to sa dozviete z dnešného podcastu.

Ako vplýva to, čo jeme na životné prostredie? Je ekologickejšie prestať jesť mäso a stať sa vegetariánmi? Odpoveď nie je taká jednoznačná. Dôležité je predovšetkým vyberať si lokálne, kvalitné a sezónne potraviny v ich najjednoduchšej podobe a nájsť si čas na jedlo. Anetta Vaculíková, zakladateľka programu Skutočne zdravá škola, nám prezradila, ako si môžeme upraviť stravovacie návyky tak, aby sme jedli nielen zdravšie, ale aj ekologickejšie.  

Sklo je supermateriál, ktorý je stopercentne recyklovateľný a dá sa recyklovať donekonečna bez zmeny kvality. Sklo vyrobené z recyklátu je zároveň ľahšie vyrobiteľné, jeho výroba je úspornejšia, šetrí nielen suroviny, ale aj energie a znižuje uhlíkovú stopu. Na Slovensku sa recyklácii skla venuje skláreň Vetropack Nemšová, kde vyrábajú obalové sklo. S ich výrobkami sa stretávame bežne v potravinách - sú to obaly od nápojov, zaváraninové poháre či fľaše od kečupu. Juraj Golej, environmentálny inžinier Vetropacku nám v rozhovore prezradil aj to, koľko skla dokážu ročne zrecyklovať, aj aká je cesta skla z kontajnera až po hotový výrobok.

Na Slovensku prevláda automobilová doprava. Zatiaľ čo v roku 2002 tu bolo približne 200 áut na 1000 obyvateľov, dnes je to už 500 - 600 áut. Potenciál pre cyklistickú dopravu tu je , chýby však infraštruktúra. Michal Ďurta, ktorý sa aktívne podieľa na zavádzaní udržateľných dopravných riešení v Trnave, sa s nami podelil o svoje skúsenosti s udržateľnou mobilitou doma aj v zahraničí, ale aj výzvami a víziami do budúcnosti.

Upracme Slovensko začínalo v roku 2018 s 500 dobrovoľníkmi, dnes sa k nim pripája v priebehu roka až 100 000 ľudí. Počas upratovania našli v prírode už všeličo - oblečenie, práčky, zavárané fľaše zakopané v zemi aj maľované hrnčeky. S Líviou Gočovou sme sa porozprávali o tom, ako môžeme zapojením sa do upratovcích akcií prispieť k čistejšiemu Slovensku, v ktorých regiónoch sú dobrovoľníci najaktívnejší, a prečo niektorí ľudia ešte aj dnes odhadujú odpadky na zem. 

Ľudia dnes pri zelených strechách zohľadňujú nielen estetiku, ale aj ich funkčnosť - v prvom rade slúžia na chladenie interiéru, ale aj okolitého priestoru. S Branislavom Siklienkom zo spoločnosti Rufusen sme sa rozprávali o výhodách a prínosoch zelených striech, ale aj o tom, aké typy zelených striech poznáme, kde všade sa môžu inštalovať, a prečo by mali byť súčasťou modernej architektúry.   

Veronika Cyprichová založila hubové laboratórium Drž hubu!, v ktorom experimentuje s hubami. Zameriava sa na drevokazné huby, ktoré rozkladajú celulózu a rastú na dreve. Pestuje aj niektoré druhy hlív a reishi, ktoré rastú v okolí Bratislavy, a má aj exotické huby pochádzajúce z Ázie. Jej snom je jedného dňa zmapovať všetky huby v Bratislave, ktoré sú jedlé a rastú v našej blízkosti. Spolu sme sa rozprávali nielen o vlastnostiach húb, ale aj o tom, ako sa im darí v laboratórnych podmienkach, a aké je ich ďalšie využitie.

Symbolom udržateľnosti tohtoročných olympijských hier je plavecké centrum, pri ktorého výstavbe sa zohľadnili viaceré inovatívne technologické prvky, použili sa recyklované materiály, znížilo sa množstvo stavebného materiálu aj množstvo vody. Veľmi obľúbeným zeleným opatrením sú medzi športovcami kartónové postele, ktoré sa prvýkrát použili na olympijských hrách v Tokiu, a ktoré budú po skončení parížskej olympiády venované ľuďom bez domova. O dopade športov na zmenu klímy, ale aj o možnostiach riešenia tohto problému sa s nami rozprával Igor Kováč zo Slovenského olympijského a športového výboru.

Za jeden let vyprodukuje jeden cestujúci v priemere 1,4 kg odpadu. Na kratších letoch sa ho, logicky, vytvorí menej. Letecké spoločnosti si tento problém uvedomujú, ale za ostatných desať rokov sa toho zmenilo len veľmi málo. Najznámejší travel bloger Milan Bez Mapy sa tentokrát s nami nerozprával o cestovaní, ale o odpade, ktorý na palube lietadla vzniká počas letov.

O čistotu na Pohode sa stará približne 130 upratovačov a ďalších 70 dobrovoľníkov pomáha pri triedení odpadu v separačných miestach. V kempoch dobrovoľníci rozdávajú ľuďom vrecká na odpad, aby udržiavali čistotu okolo svojich stanov. Manažér produkcie festivalu Pohoda Ondrej Poláček sa s nami rozprával nielen o odpadoch a triedení, ale aj o ďalších zelených riešeniach, ktoré Pohoda podporuje. 

Produkcia komunálneho odpadu klesla v ostatnom medziročnom porovnaní o 20 kíl na osobu. Takisto kontinuálne klesá množstvo odpadu, ktoré končí na skládkach. Generálna riaditeľka OZV ENVI - PAK Hana Nováková sa s nami rozprávala o situácii s triedením odpadu na Slovensku, o tom akým smerom sa triedenie vyvíja a aj o tom, aké novinky a zmeny nás v najbližšom období čakajú.

Po slovenských cestách jazdí už viac ako 10 tisíc elektromobilov, len minulý rok sa ich na Slovensku predalo viac ako 2 300. Dojazd na jedno nabitie je približne 400 – 500 km. Elektromobily však stále nie sú pre každého. Niektorí ho berú ako spoločenskú zodpovednosť, iní ako komfortnejšiu voľbu. Samuel Kováčik, zakladateľ Vedátora, nám vysvetlil, ako elektromobil funguje, aké typy batérií sa v elektromobiloch využívajú, aj kedy sa jazdenie na elektrinu oplatí a či sú elektromobily skutočne ekologické.

Za viac ako dva roky fungovania zálohového systému sme na Slovensku vyzbierali viac ako dve miliardy vratných obalov - PET fliaš a plechoviek. Odberná sieť je pomerne dobre rozmiestnená, máme až 3 300 odberných miest. Do zálohomatov nepatria obaly zakúpené v zahraničí, ale tiež obaly od mlieka, sirupov, octu, oleja či nápoje s obsahom alkoholu viac ako 15 percent. Monika Farka zo spoločnosti Správca zálohového systému nám porozprávala nielen o tom, čo všetko sa v zálohovaní od jeho spustenia zmenilo, ale aj o ďalších plánoch a tiež častých otázkach, ktoré v súvislosti so zálohovaním trápia spotrebiteľov.