Ilona Preslová je psychologička. Okrem iného pracuje s drogovo závislými matkami a ich deťmi. Presné štatistiky neexistujú, ale práve užívanie drog rodičmi a následné nezvládnutie starostlivosti o dieťa, patrí medzi jeden z najčastejších dôvodov odobratia detí z pôvodných rodín. Neskôr sú deti umiestňované do ústavov, do starostlivosti babičiek, k pestúnom alebo do adopcie. Môže byť jednoduché tieto mamy odsúdiť, ale podľa niekoľkoročnej praxe Ilony Preslovej nie je nič čiernobiele. Za každou z týchto žien stojí väčšinou veľmi ťažký životný príbeh.
Príbeh Každá matka užívajúca drogy si nesie ťažký životný príbeh z e-booku Bez domova do domova nájdete voľne dostupný na www.eduma.sk/e-booky. Príbeh číta študentka Košického konzervatória Barbora Porčogošová, ktorá bola v detstve zaradená komunitným centrom do projektu Schopné deti.
Mária Široká predstavuje prácu Divých makov a vysvetľuje, komu svojím programom pomáhajú. Vysvetľuje, prečo niektoré rodiny potrebujú podporu pre svoje deti. V druhej časti vám moderátorka Darina Mikolášová predstaví Barboru Čurejovú, talentovanú študentku herectva z Košického konzervatória. Barbora pochádza zo Starej Ľubovne, z časti Podsadek, kde žije v 16-člennej rodine v jednom domčeku.
Alena je sociálna pracovníčka. Dvanásť rokov pomáhala ohrozeným deťom a ich rodinám. „Rodičia v týchto rodinách sami väčšinou zažili v detstve rôzne problémy. A to im potom bráni dobre sa starať o svoje deti,” vysvetľuje. Alena sa sama stala aj náhradnou mamou, keď sa nedokázala zmieriť s existenciou dojčenských ústavov a rozhodla sa adoptovať si štvormesačné dievčatko.
Príbeh Snažíme sa, aby mohli deti vyrastať vo svojej rodine z e-booku Bez domova do domova nájdete voľne dostupný na www.eduma.sk/e-booky. Príbeh číta študentka Košického konzervatória Barbora Porčogošová, ktorá bola v detstve zaradená komunitným centrom do projektu Schopné deti.
„Vo vzťahu k Rómom sa kombinujú dve veci, etnicita a chudoba, ktoré sa často zamieňajú. Život v chudobe považujeme za prejav etnickej kultúry, a to nám bráni využívať efektívne nástroje na rozvoj a podporu, lebo zvykneme povedať - u Rómov je to tak,” vysvetľuje Zuzana Kumanová, etnografka a romistka. Vďaka rozhovoru s ňou osvetlíme viaceré kultúrne a historické súvislosti a nahliadneme aj do rodinného života Rómov.
Magda v živote prešla mimoriadne trpkou skúsenosťou. V detskom domove sa ocitla spolu so súrodencami náhle a nečakane. Keď dospela, zradila ju vlastná sestra, ktorá ju nahradila v úlohe matky a partnerky. Magda sa ocitla na ulici, kde zažila ďalšie sklamania i znásilnenie. Napokon sa šťastie na ňu usmialo a dnes sa teší najmä zo svojich detí a súčasného partnera.
Príbeh Moja minulosť bolí, chutí ako zrada a opustenie z e-booku Bez domova do domova nájdete voľne dostupný na www.eduma.sk/e-booky. Príbeh číta študentka Košického konzervatória Barbora Porčogošová, ktorá bola v detstve zaradená komunitným centrom do projektu Schopné deti.
Martina je právom hrdá na svojich chlapcov, ktorých spolu s manželom prijali do rodiny bez strachu z predsudkov. Ako rodičia sa naladili na potreby svojich detí a ani tínedžerský vek nie je prekážkou, aby sa vedeli o všetkom porozprávať. Martina navyše s deťmi v náhradnej starostlivosti pracovala aj profesionálne, ako vychovávateľka v detskom domove. Dnes pracuje priamo v rodinách ako sociálna pracovníčka. Jej skúsenosti môžu byť inšpiráciou pre tých, ktorí sa boja takzvaných rómskych génov.
Natália sa dostala do detského domova už ako bábätko. Celé detstvo túžila spoznať svojich rodičov a súrodencov, no tento sen sa jej splnil až v dospelosti. Aké bolo ich stretnutie? Ako vníma domovákov? Čo bolo pre ňu pri odchode z náhradného domova v reedukačnom centre najťažšie?
Príbeh Stále som sa pýtala, prečo práve ja z e-booku Bez domova do domova nájdete voľne dostupný na www.eduma.sk/e-booky. Príbeh číta študentka Košického konzervatória Barbora Porčogošová, ktorá bola v detstve zaradená komunitným centrom do projektu Schopné deti.
„Mama je len jedna. Tá, ktorá ma vychovala,” hovorí Štefan Šarközy o svojej skúsenosti z detstva v náhradnej rodine. Štefan sa dnes profesionálne venuje sociálnemu poradenstvu a má skúsenosti aj z krízovej intervencie v rodinách. V rozhovore s ním sa dozviete, čomu je lepšie sa vo výchove osvojených rómskych detí vyvarovať, a naopak, čoho sa obávať nemusíte.
V Pavlovej rodine sa vyskytli vážne problémy, keď rodičia nedokázali splácať hypotéku. Jedného dňa ku nim nečakane prišla sociálna pracovníčka a Pavla s jeho bratom odviezli do diagnostického ústavu. I keď sa Pavol mohol neskôr domov vrátiť, rozhodol sa, že bude lepšie, keď zostane v detskom domove.
Príbeh V detskom domove na vlastnú žiadosť z e-booku Bez domova do domova nájdete voľne dostupný na www.eduma.sk/e-booky. Príbeh číta Branislav Piskor - talent z Divých makov.
Byť dieťaťom zo vzdelanej rómskej rodiny nezabránilo skúsenostiam s predsudkami počas detstva Jany Horváthovej. Pani Horváthová je v súčasnosti riaditeľkou Múzea rómskej kultúry v Brne. Vysvetľuje, aké je dôležité, aby sa deti už v škole učili objektívne fakty o rómskej histórii a kultúre. Ako hovorí, predsudky vznikajú z nevedomosti, a tento rozhovor prináša mnoho faktov, ale aj autentické zdieľanie osobných skúseností.
Ondrej vyrastal ako jedináčik. Všetka pozornosť rodičov sa vždy upriamovala na neho. Ich rozvod však veľa zmenil aj v Ondrejovom živote. Jeho otec si založil novú rodinu a mama tiež. Navyše, mama priniesla jedného dňa Ondrejovi sestru. Cudzie dievčatko, ktoré nepoznalo Ondrejove bolesti, minulosť a nevedelo, ako ho trápia spomienky. „Nenávidel som ju, posielal som ju preč,“ spomína si na toto obdobie. Dnes, keď je dospelý, pochopil, že dostal najväčší dar. Sestra sa pre neho stala všetkým a nedal by ju za nič na svete. Príbeh z e-booku Bez domova do domova, ktorý nájdete voľne dostupný na www.eduma.sk, číta Branislav Piskor.
Adopcie rómskeho dieťaťa sa nemusíte báť, dozviete sa v rozhovore s Janou Chrappovou, ktorá spolu s manželom Štefanom vychováva dnes už osemročnú Miriam. Keď sa manželia rozhodli pre adopciu, nechceli na dieťa dlho čakať a na farbe pleti im nezáležalo. Jana hovorí, ako ich rodina prijíma genetickú výbavu Miriam a že Miriam je hrdá na svoje rómstvo. Vysvetľuje, u koho našli podporu, keď sa stretli s rodičovskými problémami alebo keď nastúpila únava z rodičovstva. Inšpirujte sa príbehom reálnej rodiny s rómskym dieťaťom v nerómskom prostredí.
Žiadna mama neprinesie na svet svoje dieťa s tým, že sa ho chce vopred vzdať. Mnohé prechádzajú ťažkou situáciou. Mnohé odovzdávajú len toľko, koľko samé dostali. V tomto príbehu si vypočujete rozprávanie Viliama, ktorý po dvanástich rokoch práce v detských domovoch (dnešných Centrách pre deti a rodiny) opisuje, ako prežívajú odlúčenie samotné deti, aké je to nikam nepatriť a ktoré mýty o živote v detskom domove vnímajú obzvlášť bolestivo. Príbeh z e-booku Bez domova do domova, ktorý nájdete voľne dostupný na www.eduma.sk, číta Branislav Piskor.
Rómsku kultúru poznáme z médií len v extrémoch, a zvyčajne ide o negatívne informácie, čo pochopiteľne zväčšuje náš strach. Prečo je dôležité, aby rodičia pracovali so svojím strachom?
V rozhovore s Magdou Biznárovou, psychologičkou organizácie Úsmev ako dar, sa dozviete, čo zvyčajne trápi rodičov adoptovaných rómskych detí, čo znamená konkrétne myslenie alebo ako pripraviť rómske deti v náhradnej starostlivosti na posmešky.
Autorka knihy Cigánka Janette Motlová otvorene hovorí o reakciách svojho okolia, s ktorými sa stretla, keď sa rozhodla pre osvojenie dieťaťa. Opisuje, ako nad možnou adopciou uvažovala spolu s vtedajším manželom Štefanom, s akými strachmi vnútorne bojovala a čím si ich srdcia získalo ich druhé dieťa. Tento príbeh môže byť inšpiráciou najmä pre tých, ktorí nad osvojením len začínajú uvažovať a chcú sa pripraviť na to, čo ich čaká. Úryvok z knihy Cigánka číta Dominika Maziniová.
Dominika Maziniová je adoptované rómske dieťa, ktoré dnes už z pohľadu dospelej ženy a matky hovorí o svojom živote v náhradnej rodine. Dominika si spomína na svoje detstvo a opisuje radosti i ťažkosti súrodeneckého vzťahu s bratom Marekom, ktorý bol v rodine prvorodené, biologické dieťa.
Dotkne sa aj témy etnicity a jej spomienok na šikanu, ktorú zažila na strednej škole. Akým človekom je Dominika dnes a akou mamou pre svoje dcéry si želá byť? To sa dozviete v tejto časti EDUMA podcastu Mozaika.
Peter ako chlapec dospel príliš skoro. Vždy túžil po láske rodičov, ktorej sa mu nedostalo. Rodičia sa o Petra a jeho súrodencov nevedeli postarať. Spočiatku mu bol najbližším jeho strýko, neskôr spolu so sestrami vyrastal u babičky. Jeho ďalšie sestry vyrastali v detskom domove. Petrovo detstvo nebolo plné hier a radosti, ktoré boli samozrejmé pre mnohých jeho rovesníkov. Babka ho viedla k zmyslu pre povinnosť, najskôr musel mať hotové povinnosti, až keď mu zvýšil čas, mohol sa venovať záľubám. Napriek ťažkostiam sa však nepoddal a našiel si spôsob, ako sa vysporiadať s rôznymi životnými okolnosťami. Príbeh z e-booku Bez domova do domova, ktorý nájdete voľne dostupný na www.eduma.sk, číta Branislav Piskor.
Magdaléna Kováčová s úsmevom hovorí, že ani raz nerodila a predsa sa ich domom ozýva smiech troch úžasných detí. Magduška, Timi a Mášenka sú dokonca biologickými súrodencami a Magdaléna ich vychováva so svojím manželom Julom. Aké kritéria zvažovali pri úvahách o adopcii? Z čoho majú obavy a čo ich naopak vôbec netrápi? Inšpirujte sa Trochu inou rodinou.
Poďte si zažiť kúsok víkendového pobytu, kde sa stretli náhradné nerómske rodiny, ich rómske deti, dobrovoľní poradcovia a Rómovia. Ako svoje rómstvo žijú a cítia deti v bežnom živote? Aké pre ne bolo byť na pobyte s inými rómskymi deťmi a ostatnými Rómami? Ako prežívajú náhradní nerómski rodičia rodičovstvo svojich rómskych detí? Akú úlohu hrá rómstvo v ich životoch?
Zdenka a Miroslav Balážovci v podcaste zdieľajú radosti a starosti života veľkej rodiny: majú štyri dospelé biologické deti a osem rómskych detí v náhradnej starostlivosti. Ako sa zrodila myšlienka veľkej rodiny a ako nových členov rodiny prijali biologické deti Balážovcov? S čím sa pasujú profesionálni rodičia a čo si prinášajú deti v náhradnej starostlivosti zo svojich biologických rodín? V podcaste sa dozvieme aj to, ako sa dá starostlivosti o toľké deti zvládnuť v pohode a s radosťou. Pridanou hodnotou podcastu je vstup Janette Motlovej, v ktorom ponúka vhľad do niektorých vzorcov správania, ktoré si rómske deti zo sebou nesú.
