Nová podcastová séria Džen Zí venovaná projektu Generácia Z približuje v šiestich dieloch proces tvorby niekoľkých inscenácií z výnimočného dramaturgického cyklu Divadla P. O. Hviezdoslava o generácii zoomerov. Mladí herci generácie Z sa na vzniku inscenácií aj autorsky podieľali.
Generácia Z dostala prívlastok generácia „snehových vločiek“, ktorý vo verejnom diskurze nie práve v lichotivom význame odkazuje na neprimeranú zraniteľnosť. My sa ale pýtame, či je citlivosť a krehkosť niečo, za čo by sme sa mali hanbiť? Niečo, čo by sme mali skrývať? Môžeme vôbec jednu generáciu takto škatuľkovať? Možno sa pýtate, aké by to vlastne bolo, uvidieť svet z perspektívy „snehovej vločky“. Pozývame vás vyskúšať si to – v citlivých a otvorených rozhovoroch spoznáte jedinečných mladých tvorcov a tvorkyne, ktorí a ktoré sa neboja ísť s kožou na javisko.
Inscenácie cyklu Generácia Z tvoria ucelenú generačnú a dramatickú výpoveď, keďže na javisku stoja predovšetkým reprezentanti generácie zoomerov, ktorí sa na inscenáciách do veľkej miery aj autorsky podieľali. Generácia Z je krehká – žije v digitalizovanom svete s neobmedzeným prístupom k informáciám, no zároveň sa svet okolo nej nezadržateľne mení. V online priestore sa stupňuje frustrácia, nenávisť či dezinformácie a ona sa v ňom musí zorientovať a nájsť svoje pevné miesto. Aká je generácia Z? Čo ju trápi a čo ju teší? Ako chápe svet a ako chce, aby svet rozumel jej? Je dôležité vzájomne sa spoznať, pochopiť a predovšetkým počúvať.
K herečke a moderátorke Annamárii Janekovej sa v štúdiu pripoja tvorkyne a tvorcovia štyroch inscenácií: Sused, ktorého nechcem, Krása nevídaná, FANTOMAS a Zombies. Špeciálny diel podcastu bude venovaný aj odborným konzultantom projektu, ktorí boli jeho dôležitou súčasťou.
Krása nevídaná
Ženy od narodenia počúvajú, aké by mali byť a čelia permanentnému tlaku, že aj tak nikdy nebudú dosť dobré. Výsledkom sú úzkosti, depresie a pocit permanentného zlyhania. Inscenácia Krása nevídaná vznikla z potreby pomenovať, čo ženy Generácie Z denne zažívajú (a nielen ony), aby dokázali, že v stále patriarchálnom svete majú svoje miesto a svoj hlas. Annamária Janeková sa tentokrát v netradičnej dvojúlohe porozpráva s herečkou Máriou Schumerovou o tom, ako sa vysporiadali s veľmi osobnými témami v inscenácii, ktorá uzrela svetlo sveta aj vďaka jedinečnej výstave výtvarníčok Vivien Kvasnicovej a Emy Šútovcovej. Čaká vás úprimný a otvorený rozhovor piatich nebojácnych žien Generácie Z.
Moderuje: Annamária Janeková
Hostky: Mária Schumerová, Vivien Kvasnicová a Ema Šútovcová
Séria podcastov Džen Zí vznikla v spolupráci so Slovenským národným strediskom pre ľudské práva.
Podcast o generácii snehových vločiek
Nová podcastová séria Džen Zí venovaná projektu Generácia Z približuje v šiestich dieloch proces tvorby niekoľkých inscenácií z výnimočného dramaturgického cyklu Divadla P. O. Hviezdoslava o generácii zoomerov. Mladí herci generácie Z sa na vzniku inscenácií aj autorsky podieľali.
K herečke a moderátorke Annamárii Janekovej sa v štúdiu pripoja tvorkyne a tvorcovia štyroch inscenácií: Sused, ktorého nechcem, Krása nevídaná, FANTOMAS a Zombies. Špeciálny diel podcastu bude venovaný aj odborným konzultantom projektu, ktorí boli jeho dôležitou súčasťou.
Sused, ktorého nechcem
S historicky prvou inscenáciou projektu Generácia Z, Sused, ktorého nechcem, sme sa síce na konci minulej divadelnej sezóny rozlúčili, ale témy, ktorej v nej rezonovali, sú stále dôležité, a preto o nich hovoríme. Dvojica režisérov a pedagógov Juraj Hrčka a Erik Peťovský priblížili v podcaste proces tvorby svojich bývalých študentov bratislavského Konzervatória, ktorí medzitým stihli vyrásť. Aké to bolo režírovať celú triedu? Čo sa od svojich študentov a študentiek naučili? Herečka Katrin Virágová a herec Maxim Rozenberg otvorene hovoria o tom, ako vznikali ich autentické autorské monológy i dialógy. Urobili by dnes niečo inak? A kto je v skutočnosti susedom, ktorého nechceme?
Generácia Z, nazývaná aj generácia snehových vločiek, je krehká – žije v digitalizovanom svete s neobmedzeným prístupom k informáciám, no zároveň sa svet okolo nej nezadržateľne mení. V online priestore sa stupňuje frustrácia, nenávisť či dezinformácie a ona sa v ňom musí zorientovať a nájsť svoje pevné miesto. Aká je generácia Z? Čo ju trápi a čo ju teší?
Moderuje: Annamária Janeková
Hostia: Juraj Hrčka, Erik Peťovský, Katrin Virágová, Maxim Rozenberg
Séria podcastov Džen Zí vznikla v spolupráci so Slovenským národným strediskom pre ľudské práva.
Dejiny za oponou
Podcastová miniséria Divadelného Podcastu OrszághHviezdoslav a Ústavu pamäti národa.
Dejiny za oponou sú o minulosti. O tom, ako sa o nej rozprávať. O tom, ako sa rozprávať o ťažkých témach našej minulosti keď sme ako štát, ale aj ako ľudia zlyhali. DPOH vo svojich inscenáciách otvára aj témy holokaustu, normalizácie, perzekúcií, prenasledovania režimami. Niekedy akoby sa zdalo, že sa mnohé z týchto tém vracajú aj dnes. Aj o tomhovoria všetky časti podcastu, práve v kontexte jednotlivýchhistorických udalostí. Hovoríme o tom, aby sa nezabudlo, aby sme sa poučili a mohli sa pohnúť ďalej. Sériou sprevádza Zuzana Kovačič Hanzelová.
O inscenácii Prešporské porno a o téme normalizácie sa Zuzana Kovačič Hanzelová rozpráva s vedecko-výskumnýmpracovníkom Sekcie vedeckého výskumu Ústavu pamäti národa, historikom Petrom Jašekom a divadelnou režisérkou a riaditeľkou DPOH Valeriou Schulczovou.
Prešporské porno rozpráva príbeh z obdobia normalizácie, ktorá dopadla nielen na spoločnosť, ale výrazne zasiahla aj divadlo a kultúru. Upevnila sa vláda jednej strany, posilnil sa policajný aparát a moc Štátnej bezpečnosti. Z vedúcichpozícií v masmédiách, kultúre, súdnictve a v spoločenskýcha politických organizáciách boli odstránení odborníci. Intelektuáli a pracovníci v masmédiách boli podrobení vyšetrovaniu. Štátne orgány obmedzili televíziu, rozhlas a tlač pomocou nových zákonov a opatrení. Z národných výborov boli odstránení poslanci. Na ich miesta boli dosadené politicky spoľahlivé osoby. Prebiehali previerky vovedeckých ústavoch, na vysokých školách, v kultúrnych inštitúciách. Platila cenzúra. Odbornosť nahradila luza. Žili sme v diktáte, neslobode a strachu. Poslušní, pokorení, bez dôstojnosti, bez nádeje, zlomení. Osobný rozvoj a rozvoj krajiny sa zastavil.
Čo je normalizácia, čo znamenala pre našu krajinu, ako ovplyvnila životy ľudí, ako rozvoj krajiny? Čo presne znamenala pre štát, pre jednotlivcov? Dnes stojímenad priepasťou, pozeráme sa do nej a vidíme to isté. Moc jednej strany, aroganciu polície, ovládnutie tajnej služby, čistky, odvolávanie odborníkov z vedúcich pozícií, snahu ovládnuť a manipulovať štátne média a zastrašiť súkromné, snahu ovládnuť justíciu, prešetrovanie kultúrnychinštitúcií a umelcov, dehonestáciu menšín, absolútnu neúctu k prírode, snahu umlčať inštitúcie chrániace demokraciu a slabších, rodinkárstvo, podpriemer, surovosť, cynizmus, nenávisť, ponižovanie, klamstvo, strašenie, nebezpečnú manipuláciu a prekrúcanie pravdy. Tak ako vtedy, aj dnes jehlavným nepriateľom západ. Ešte stále žijeme v demokracii, ale hranica medzi slobodou a diktatúrou je krehká. Vedenie nášho štátu sa už na východ iba nepozerá, ale je s ním v priamom kontakte.
Dejiny za oponou
Podcastová miniséria Divadelného Podcastu OrszághHviezdoslav a Ústavu pamäti národa.
Dejiny za oponou sú o minulosti. O tom, ako sa o nejrozprávať. O tom, ako sa rozprávať o ťažkých témach našej minulosti keď sme ako štát, ale aj ako ľudia zlyhali. DPOH vo svojich inscenáciách otvára aj témy holokaustu, normalizácie, perzekúcií, prenasledovania režimami. Niekedy akoby sa zdalo, že sa mnohé z týchto tém vracajú aj dnes. Aj o tomhovoria všetky časti podcastu, práve v kontexte jednotlivýchhistorických udalostí. Hovoríme o tom, aby sa nezabudlo, aby sme sa poučili a mohli sa pohnúť ďalej. Sériou sprevádza Zuzana Kovačič Hanzelová.
O inscenácii Bratislavské srdce a o téme perzekúcií sa Zuzana Kovačič Hanzelová rozpráva s historikom Ústavu pamäti národa Ľubomírom Morbacherom a filmovou a divadelnou režisérkou, autorkou hry Bratislavské srdce Annou Gruskovou.
Inscenácia Bratislavské srdce je o živote a práci Bratislavčanky Alžbety Güntherovej-Mayerovej, historičky a znalkyni umenia, muzeologičky a pamiatkarky, ktorá stálapri zrode dôležitých inštitúcií na Slovensku. Napriek stiesnenému priestoru, v ktorom bola kvôli represívnemu komunistickému režimu nútená existovať, si vo svojej mysli udržala bohatý a slobodný život. Docentka Alžbeta Güntherová-Mayerová prispela k záchrane kultúrneho dedičstva na Slovensku, pracovala pre Mestské múzeum v Bratislave, pre Slovenské národné múzeum pre Etnografické múzeum v Martine, spoluzakladala Slovenskú národnú galériu, pomáhala zakladať múzeum v Levoči, bola správkyňou kaštieľa Betliar a hradu Krásna Hôrka. Pôsobila na viacerých slovenských univerzitách.
História sa opakuje. Tak, ako počas života Alžbety Güntherovej Mayerovej, prekvapivo aj dnes rozhodujú o významných kultúrnych inštitúciách na Slovensku ľudia bez vzdelania, bez vzťahu k umeniu, s nepochopiteľným motívom pomsty. Svojimi rozhodnutiami rozkladajú fungujúce inštitúcie, šikanujú a ničia životy ľudí, ktorí ich roky budovali. Namiesto kontinuity volia deštrukciu. Sú medzi nimi aj tie, v ktorých pôsobila a ktoré zakladala Alžbeta Güntherová-Mayerová. Vidíme paralelu? Prežijú? Ako fungovala Štátna bezpečnosť? Aké prostriedky a metódy využívala, na koho boli agenti nasadzovaní? Kto boli obete politických procesov a za čo boli súdení? Do akých sfér života sa členovia ŠtB a ich riadiaci funkcionári zaradili po páde režimu? Čo robia dnes? Aký vplyv majú? Vidíme znaky ŠtB v konaní štátnych orgánov a predstaviteľov štátu aj dnes? V čom je to podobné? Čo by pre našu spoločnosť a ľudí znamenalo ak by sa podobná, či rovnaká organizácia vrátila?
Dejiny za oponou
Podcastová miniséria Divadelného Podcastu OrszághHviezdoslav a Ústavu pamäti národa.
Dejiny za oponou sú o minulosti. O tom, ako sa o nejrozprávať. O tom, ako sa rozprávať o ťažkých témach našej minulosti keď sme ako štát, ale aj ako ľudia zlyhali. DPOH vo svojich inscenáciách otvára aj témy holokaustu, normalizácie, perzekúcií, prenasledovania režimami. Niekedy akoby sa zdalo, že sa mnohé z týchto tém vracajú aj dnes. Aj o tomhovoria všetky časti podcastu, práve v kontexte jednotlivýchhistorických udalostí. Hovoríme o tom, aby sa nezabudlo, aby sme sa poučili a mohli sa pohnúť ďalej. Sériou sprevádza Zuzana Kovačič Hanzelová.
O inscenácii Hitlerov prezident a o téme arizácií sa ZuzanaKovačič Hanzelová rozpráva s historikom Ústavu pamäti národa Pavlom Makynom a s americkou historičkou Madeline Vadkerty. Na motívy jej knihy Slovutný pán prezident vznikla divadelná hra Hitlerov prezident
Inscenácia Hitlerov prezident je o Jozefovi Tisovi. O mužovi, ktorý mal v krajine politicky najväčšiu moc a zároveň ako kňaz predpoklad človeka riadiaceho sa najvyššími morálnymi princípmi. Zlyhal však aj ako politik, aj ako kňaz. Jozef Tiso bol na základe svojich vydaných rozhodnutí priamo zodpovedný za deportácie občanov židovského pôvodu z územia Slovenska do pracovných vyhladzovacích koncentračných táborov a likvidáciu a krádež ich majetkov.
Kto bol Jozef Tiso? Za čo bol zodpovedný? Koľko občanov židovského pôvodu žilo na území Slovenska pred vojnoua koľko po nej? Kto boli Židia na Slovensku, čomu sa venovali? Židom boli ukradnuté – zarizované majetky. Ako to prebiehalo? Ľudia si dnes nevedia predstaviť, že by nariadením vlády mohli prísť o podnik, ktorý celý život budovali. A boli poslaní na smrť. Prosperujúce podniky prevzali arizátori, Slováci, ktorí ich riadiťa rozvíjať nevedeli. Podniky zanikli.
Prečo Slováci stále označujú a vnímajú tému Jozefa Tisa za kontroverznú alebo jeho rozhodnutia spochybňujú a ospravedlňujú, keď jednoznačne vieme, za čo bol priamozodpovedný a následne odsúdený? Prečo sa Slováci nevyrovnali s obdobím Slovenského štátu? Prečo súčasníslovenskí politici spochybňujú holokaustu a chránia ľudí, ktorí tieto názory verejne šíria?
Prečo dnes zažívame infláciu slova fašizmus?
Dejiny za oponou
Podcastová miniséria Divadelného Podcastu Országh Hviezdoslav a Ústavu pamäti národa.
Dejiny za oponou sú o minulosti. O tom, ako sa o nej rozprávať. O tom, ako sa rozprávať o ťažkých témach našej minulosti keď sme ako štát, ale aj ako ľudia zlyhali. DPOH vo svojich inscenáciách otvára aj témy holokaustu, normalizácie, perzekúcií, prenasledovania režimami. Niekedy akoby sa zdalo, že sa mnohé z týchto tém vracajú aj dnes. Aj o tom hovoria všetky časti podcastu, práve v kontexte jednotlivých historických udalostí. Hovoríme o tom, aby sa nezabudlo, aby sme sa poučili a mohli sa pohnúť ďalej. Sériou sprevádza Zuzana Kovačič Hanzelová.
O inscenáciách Pozsony Dance Club a Pressburger FightClub a o téme holokaustu sa Zuzana Kovačič Hanzelová rozpráva s historikom Ústavu pamäti národa Pavlom Makynom a divadelným režisérom, dramaturgom a pedagógom Jánom Šimkom a divadelnou režisérkou a riaditeľkou DPOH Valeriou Schulczovou.
Inscenácia Pressburger Fight Club je inšpirovaná životom Imricha Lichtenfelda, významného Bratislavčana, športovca a tvorcu systému sebaobrany Krav Maga. Odohráva sa počas dvoch rokov jeho života v Prešporku v čase nastupujúceho fašizmu, pred ktorým sa mu podarilo utiecť do Palestíny. Inscenácia Pozsony Dance Club prostredníctvom hudby a tanca pripomína 175 rokov našej histórie, od nacizmu, cez komunizmus, sovietsku okupáciu, boj za slobodu, brutálne roky deväťdesiate, až po unesený štát a pandémiu.
Témami oboch hier sú totalitné režimy komunizmus a nacizmus, ktoré zdevastovali našu krajinu. Môžeme to prežiť opäť? Uvedomujú si ľudia, ktorí tieto režimy oslavujú čo by to pre nás znamenalo? Ako vznikajú totalitné režimy? Aké sú podmienky ich vzniku? Čo využívajú a aký je ich cieľ? Aké dôsledky mal nacizmus a komunizmus na našu krajinu. Zmarené životy, pracovné tábory, likvidácia slobody. Zastavenie vývoja. Chudoba. Vracajú sa v podobnej forme dnes? Prečo je životne dôležité, aby sme ubránili slobodu a demokraciu? Prečo časť spoločnosti vyrušujú pojmy progresívny, liberálny. Poznajú pravé významy slov? Prečo a ako je nebezpečná manipulácia? Ako by vyzerali naše životy ak by sme opäť žili pod diktatúrou?
Prečo a ako vzniklo DPOH, čo jeho vzniku predchádzalo, prečo bolo založené ako nezisková organizácia, ako je divadlo financované? Čo je pre divadlo z pohľadu financií výhodnejšie, alebo skôr reálnejšie. Vlastný herecký súbor alebo stáli spolupracujúci herci? Aký ohlas mali u divákov premiéry, ako ovplyvnili návštevnosť divadla a ako reagovali na scénické čítania.DPOH v premiérach uviedlo inscenácie o významných Bratislavčanoch Pressburger Fight Club o Imrichovi Lichtenfeldovi, zakladateľovi Krav Maga a Bratislavské srdce o historičke, muzeologičke Alžbete Günther-Mayerovej. Tiež inscenáciu o histórii Bratislavy Pozsony Dance Club. Bolo zámerom DPOH zviditeľňovať významných, obyvateľov mesta, na ktorých sa zabúda, alebo sa o nich nevie?
V septembri 2023, počas prvej sezóny novootvoreného DPOH čelilo divadlo nenávistným útokom zo strany politikov a časti verejnosti za kampaň vitráži, ktorú zachytil na Slovensku zrejme každý. O DPOH informovali mnohé slovenské ale aj zahraničné médiá, podporili ho diváci, jednotlivci. Ako sa táto situácia týkala zamestnancov?
Verejnosť vníma DPOH ako divadlo s jasným názorom a hodnotami, ale aj bezpečným priestorom pre tých, ktorí sú dnes šikanovaní alebo sa obávajú o svoje práva. Tento obraz si DPOH vybudovalo za veľmi krátky čas. Pred znovuotvorením bolo DPOH akýmsi kultúrnym domom bez názoru. Dnes má stálych divákov, ktorí sa do divadla opakovane vracajú. Mnohé predstavenia sú vypredané, Scénické čítania sa vypredávajú za dva dni. Je dôležité, aby takýto priestor dnes existoval?
V poslednej časti Divadelného Podcastu Országh Hviezdoslav v sezóne 2024 / 2025 sa Michael Szatmary rozpráva s riaditeľkou DPOH Valeriou Schulczovou o založení divadla, o 70tom výročí slávnostného otvorenia budovy o verejnom odpočte ale aj o období dva a pol roka od založenia DPOH ako neziskovej organizácie počas jej vedenia.
28. mája uplynie 70 rokov od slávnostného otvorenia Divadla Pavla Országha Hviezdoslava, dnešný diel podcastu tak bude celý venovaný divadlu, konkrétne budove, v ktorej sa nachádza. V roku 1955 v nej začala svoju činnosť činoherná scéna Slovenského národného divadla a prvým predstavením, ktoré mohli diváci vidieť na úplne novom javisku, bola dráma Pavla Országha Hviezdoslava Herodes a Herodias. Činoherná scéna Slovenského národného divadla v budove pôsobila až roku 2007 kedy sa presťahovala do nových priestorov. Budova naďalej slúžila na kultúrne účely až do septembra 2022, kedy budovu získala novozaložená nezisková organizácia DPOH n.o. a 11. januára 2023 bolo Divadlo Pavla Országha Hviezdoslava znovu slávnostne otvorené ako prvá mestská divadelná, činoherná scéna Bratislavy pod vedením riaditeľky Valerie Schulczovej a umeleckého šéfa Gejzu Dezorza.Michael Szatmary sa o DPOH rozpráva s oceňovanou herečkou a pedagogičkou Božidarou Turzonovovou a historikom architektúry a výtvarného umenia a vedeckým pracovníkom Oddelenia architektúry Historického ústavu Slovenskej akadémie vied v Bratislave Petrom Szalayom.
23. mája uvedie DPOH v premiére inscenáciu Noc v Istanbule. Jej hlavnou hrdinkou je Sofia, ktorá hľadá pokoj a útočisko pred mužmi. Noc v Istanbule je poslednou inscenáciou divadelnej sezóny 2024 / 2025 DPOH a otvára tému násilia na ženách.
O čom je inscenácia Noc v Istanbule a ako vznikala? Prečo je dôležité hovoriť o ťažkých témach a prečo je dôležité zdôrazňovať ich v divadle? Prečo vzniklo okolo Istanbulského dohovoru toľko rozruchu a dezinterpretácií? Boja sa ľudia na Slovensku prívlastku Istanbulský alebo nesúhlasia so samotným obsahom? Čomu by podpis dohovoru mohol zabrániť a ako by pomohol ohrozeným ženám a dievčatám? Prečo vznikol bezpečný ženský dom Brána do života? Ovplyvňujú politici a verejne známi muži verejnú mienku a správanie sa mužov k ženám? Podnecujú svojim správaním k násiliu na ženách a k ich ponižovaniu? Majú kultúra a umenie vplyv na scitlivovanie obyvateľov?
Na otázky Michaela Szatmaryho odpovedajú psychologička a riaditeľka bezpečného ženského domu Brána do života Judita Majerová a dramaturgička inscenácie Noc v Istanbule Dáša Čiripová.
DÔLEŽITÉ INFORMÁCIE pre ženy a dievčatá, ktoré potrebujú pomoc. Ale aj pre vás, ktorí máte podozrenie alebo ste svedkami násilia páchaného na dievčatách, ženách a ich deťoch.
Brána do životabranadozivota.sk0915 439 245 / pondelok až piatok od 8.00 do 16.00
Inscenácia Hitlerov prezident je o Jozefovi Tisovi - rímskokatolíckom kňazovi, predsedovi Hlinkovej slovenskej ľudovej strany, politikovi, poslancovi, ministrovi, predsedovi vlády a prezidentovi vojnovej Slovenskej republiky. Je o mužovi, ktorý mal v danom čase v krajine politicky najväčšiu moc a zároveň ako kňaz predpoklad človeka riadiaceho sa najvyššími morálnymi princípmi, ktorý koná podľa prikázania – miluj blížneho svojho ako seba samého. Zlyhal však aj ako politik, aj ako kňaz.Jozef Tiso bol na základe svojich vydaných rozhodnutí priamo zodpovedný za deportácie občanov židovského pôvodu z územia Slovenska do pracovných vyhladzovacích koncentračných táborov a likvidáciu a krádež ich majetkov. Po skončení vojny bol súdený za zločiny proti ľudskosti a odsúdený na trest smrti obesením. Počas súdneho procesu za svoje činy neprejavil ľútosť a odmietol odsúdiť zločiny napáchané nacistickým Nemeckom.
Kto bol Jozef Tiso a prečo o ňom vzniká divadelná hra?
Na otázky Michaela Szatmaryho odpovedajú historik Ivan Kamenec a riaditeľka DPOH Valeria Schulczová, ktorá je režisérkou inscenácie Hitlerov prezident.
Žijeme vo svete, v ktorom denne stúpa miera agresivity, či už vychádza z úst verejných činiteľov alebo útočí na sociálnych sieťach. Súčasťou demokracie sú konflikty a záleží na tom, ako ich riešime: či konfrontačne alebo konštruktívne, hovorí psychológ Dušan Ondrušek. V divadle je však konflikt dôležitý, pretože bez neho sa dostatočne nevystavia dramatická situácia a nevytvorí sa potrebné napätie. Existuje ten správny spôsob ako s agresivitou či násilím v umení pracovať bez toho, aby sme dosiahli pravý opak?
Hostia: divadelný režisér Ján Šimko a psychológ a facilitátor Dušan Ondrušek, zakladateľ organizácie Partners for Democratic Change Slovakia
Moderuje: Michael Szatmary
Hviezdoslav o vojne. Sonety volajúce po mieri. Naša minulosť. Naša budúcnosť. Čo chceme žiť teraz?
Hostky: herečky Annamária Janeková a Katarína Morháčová
Moderuje: Michael Szatmary
Ospravedlňujeme sa za technické problémy so zvukom v prvých 10 minútach tejto epizódy.
Inscenácia Bratislavské srdce o Alžbete Güntherovej-Mayerovej, historičke, muzeologičke a pamiatkarke, ktorá sa podieľala na vzniku kľúčových slovenských inštitúcií a zachovaní kultúrneho dedičstva.
Hostia: herečka Henrieta Mičkovicová a teoretik umenia a bývalý riaditeľ múzea Betliar a hradu Krásna Hôrka Július Barczi Moderuje: Michael Szatmary
V tomto roku si pripomíname 35. výročie Nežnej revolúcie, ktorá nám po desaťročiach totality priniesla slobodu. Znamenala koniec okupácie nášho územia Sovietskym zväzom a pád komunistického režimu v bývalom Československu. Vážime si slobodu, ktorú sme si na námestiach vybojovali? Využili sme ju správne a dokázali by sme si ju opäť vybojovať?
Hostia: herec a politik Milan Kňažko a environmentalista Mikuláš Huba
Moderuje: Michael Szatmary
V tejto epizóde sa budeme rozprávať o najnovšej inscenácii DPOH, Spasiteľ z Dolných honov, ktorá bude mať premiéru 25. októbra 2024.
Hostia: autor hry Spasiteľ z Dolných honov Peter Scherhaufer a vysokoškolský pedagóg Lukáš Jeník Moderuje: Michael Szatmary
V akom stave sa teraz nachádza kultúra a čo môžeme urobiť pre jej záchranu? Pozvanie do podcastu prijali bývalá ministerka kultúry Silvia Hroncová a sociológ Michal Vašečka.
Moderuje Michael Szatmary.
Divadlo Pavla Országha Hviezdoslava vzniklo ako prvá mestská divadelná scéna v máji 2022 a divadelnú činnosť zahájilo v januári 2023. DPOH má za sebou jeden a pol divadelnej sezóny fungovania ako mestská kultúrna inštitúcia so špecifickou dramaturgiou zameranou prevažne (ale nielen) na Bratislavu. Uvádzame hlavne autorské texty, ktorými sa snažíme nasvietiť spoločenské, občianske a historické témy, ktoré často polarizujú spoločnosť, práve pre ich nevyriešený status. Naplnili sa ciele, s ktorými DPOH vznikalo? Podarilo sa divadlu nájsť si svojho diváka, ale aj svoje miesto na kultúrnej mape mesta, či na divadelnej mape Slovenska?
Pozvanie do podcastu prijali riaditeľka DPOH Valeria Schulczová a riaditeľka činohry SND Miriam Kičiňová, ktorá je zároveň členkou správnej rady DPOH.
Najnovšia inscenácia DPOH Prešporské porno, rozpráva príbeh z obdobia normalizácie, ktorá na dvadsať rokov nad našou krajinou vytvorila sivý mrak. V Bratislave sa rázne a bezo zvyšku zbúrala minulosť a radostná budúcnosť mala byť na večné časy a nikdy inak. Normalizácia dopadla nielen na spoločnosť, ale výrazne zasiahla aj divadlo a kultúru. Teraz síce žijeme v demokracii, ale často zabúdame na to, že hranica medzi slobodou a diktatúrou je veľmi krehká. Vždy keď nastupujú neslobodné režimy, kultúra sa stáva lakmusovým papierikom spoločnosti.
Pozvanie do májového podcastu prijali herečka z inscenácie Prešporské porno Anikó Vargová a dramaturgička činohry SND, Darina Abrahámová, ktorá sama normalizáciu v divadle zažila.
Každé mesto si potrebuje vybudovať svoju identitu, potrebuje mať svoju špecifickú tvár. Akú tvár má a chce mať Bratislava? DPOH ako mestské divadlo si od svojho vzniku buduje svoju identitu témami, ktoré priamo súvisia s naším hlavným mestom a vytvára tak ojedinelé miesto na kultúrnej mape Bratislavy.
Hosťami aprílového podcastu sú primátor mesta Bratislava Matúš Vallo a kreatívny riaditeľ agentúry Slovák & Friends, Róbert Slovák.
Byť ženou vo verejnom priestore znamená čeliť nenávistným komentárom. Do akej miery sa dá s hejtom vysporiadať a je vôbec možné brať ho s humorom?
Pozvanie do podcastu prijali výtvarníčka Ivana Šáteková a novinárka a moderátorka Zuzana Kovačič Hanzelová.
