popis
Určite ste si už kládli otázku, či sa dá rozlíšiť, kedy dieťa s Aspergerovým syndrómom niečo robí " v rámci" jeho odlišnosti, a kedy je to "vec výchovy". Nijaká odpove´ neexistuje. bežné výchovné metódy nemajú možnosť ovplyvniť nastavenie nervovej sústavy dieťaťa. Sprevádzanie detí v spektre vyžaduje schopnosť dospelých pracovať na sebe, pracovať s koreguláciou a dať priestor na dozrievanie. A čo je asi najnáročnejšie je prijať, že deti sa neučia od nás iba modely, ktoré by sme si želali, ale aj tie, ktorých si nie sme možno sami vedomí alebo ich vlastne nechceme vidieť. Platí to aj u našich detí a dospievajúcich. Psychologické a emocionálne bezpečie je základ, na ktorom dokážu stavať svoju odolnosť aj adaptácie pre svoj život.
O téme sa s Vierou Hincovou, psychologičkou, mamou dospelej Aspergerky a expertkou na neurodiverzitu rozprávala Soňa Holíková.
Hosťkou tejto epizódy je Valéria Krupová, ktorá má viacročné skúsenosti v oblasti včasnej intervencie. O téme preťaženia v rôznych vekových obdobiach prednášala aj na 3. autistickej konferencii. Budeme sa rozprávať o tom, akým dôležitým aspektom rozvoja dieťaťa je oddych - unavené dieťa je vystresované a nerozvíja sa. Tento málo diskutovaný aspekt podpory (nielen) detí v spektre autizmu a Aspergerovho syndrómu môže byť dôvodom stagnácie v intervenciách aj regresívneho správania či vyhorenia.
Ako vieme, že naše dieťa sa vyvíja inak? čo sú znaky alebo situácie, ktoré nás navedú podstúpiť diagnostiku? A akými fázami prijatia môžu prechádzať rodičia pri vyrovnávaní sa s novou realitou, keď sa objektivizuje neurovývinová odlišnosť dieťaťa ? Aj o tom, ako popieranie môže skomplikovať rodičovské vzťahy či vzťahy v širšej rodine a okolí sa s Vierou Hincovou rozprávala v tejto epizóde Soňa Holíková, lektorka a expertka v oblasti komunitnej práce.
Mladí dospelí s Aspergerovým syndrómom majú špecifickú situáciu. Je to generácia, ktorá nemala vo svojom detstve k dispozícii žiadne podporné možnosti: terapie, voľnočasové aktivity, často ani diagnostiku. Obdobie rannej dospelosti je zároveň náročným obdobím, kedy si mladý človek kladie otázky: ako zvládnem dospelosť? aký bude môj život? kto vlastne som?
Viera Hincová sa v tejto epizóde rozpráva znovu s Matúšom Krupom, psychológom a ambasádorom oz HANS.
Naša najnovšia séria podcastov je určená pre rodičov, ale aj pre tínedžerov a mladých dospelých v spektre autizmu a Aspergerovho syndrómu. Aj keď sa v súčasnosti o autizme, Aspergerovom syndróme či ADHD ako formách neurodivergencie dá nájsť množstvo informácií, v našom pohľade sa úplne vyhýbame medicínskym pojmom, hodnotiacim postojom a snahe meniť neurodivergentného človeka v jeho podstate. Pozeráme sa na jeho prežívanie z pohľadu jeho vnútornej reality, jedinečnej a neopakovateľnej skúsenosti, ktorá si zasluhuje byť prijatá a uznaná bez ohľadu na vonkajšie predstavy o fungovaní človeka. Veríme, že prijatie a podpora sú kľúčom k nájdeniu vlastných schopností rozvoja a sebarealizácie. Často v protiklade s odbornými odporúčaniami, ktoré nevychádzajú vždy z najnovších poznatkov a z hlboko rešpektujúceho prístupu, z pohľadu nás ako neurodivergentných ľudí a odborníkov prinášame to, čo vieme, že funguje.
Autorkou podcastov je Viera Hincová, psychologička, lektorka, autorka vzdelávacích programov pre rodičov, pedagogických zamestnancov a odborníkov, iniciátorka autistických konferencií na Slovensku, kde prednáša väčšina neurodivergentných prednášajúcich.
Hosťami tejto série sú Matúš Krupa, psychológ, športovec, animátor a dobrovoľník, ambasádor oz HANS, sebaobhajca roku 2024 a Valéria Krupová, ktorá pôsobila vo včasnej intervencii, je tiež dobrovoľníčkou, ambasádorkou oz HANS a sebaobhajkyňou roku 2024, ako druhú vysokú školu si momentálne vybrala psychológiu.
Podcasty podporila Nadácia Volskwagen Slovakia a Nadácia pre deti Slovenska z programu Hodina deťom.
Deti bez návodu sú väčšinou o pohľade rodičov na deti, či už autistické alebo nie. Túto epizódu venujeme iným špeciálnym ľuďom - starým rodičom, a nie náhodou teraz, tesne pred sviatkami. Vianočné sviatky často tvoria príležitosti pre stretnutia viacerých generácií pod jednou strechou. V rozhovore prechádzame rôznymi skúsenosťami a situáciami, výzvami, aj radosťami, každému sa môže zdať dôležité, či aktuálne niečo iné. Ako sa priblížiť našim deťom? Ako s nimi zdieľať svet? Čo zvykne v deťoch vyvolávať úzkosť, či zmätok? Prečo sa niektorým vzťahom radšej vyhýbajú? Ako medzigeneračne komunikovať rôznorodé potreby a prístupy k výchove? Neboli by sme to my, keby sme sa nedotkli napríklad tlaku na výkon, túžbe po moci, ale aj pomalého života a vychutnávania prítomnosti. V tom sú naše deti experti. Majte pokojné dni, či už sviatkujete vo veľkom, v malom, alebo vôbec, prajeme vám, nech nájdete tichý čas pre seba navzájom.
V špeciálnej epizóde sa dozviete, čo všetko sme zažili počas dvoch dní konferencie Aspergerov syndróm – výzvy a možnosti. Táto konferencia bola pre nás výnimočná. Neodohrala sa „o nás bez nás“. Účastní boli ľudia na spektre autizmu, a to nie len ako poslucháči, ale aj prednášajúci z Čiech, aj zo Slovenska. Navyše sa na nej nerozprávalo len odosobneným jazykom medicíny. Bola ľudská a podporujúca. Prevažoval rešpektujúci slovník neurodiverzity, čo náš veľmi potešilo.
Viera a Kristína vás v podcaste prevedú najzaujímavejšími poznatkami a zážitkami z konferencie. Vypočujete si niečo o súčasných trendoch vo včasnej intervencií podľa Marylin Espe – Sherwindt z Kent State University, ktorá na dátach ukazovala, prečo ABA terapia nepatrí medzi najefektívnejšie intervencie a prečo menej štruktúrované intervencie, ktoré dieťa nevyťahujú z kruhu rodiny dokážu priniesť viac. Vypočujete si o prednáške Dagmar E. Holej z Atyp magazínu a sebaobhajobe autistických ľudí, o pestrosti komunikácie podľa Michala Roškaňuka, ale aj o školských podmienkach, podľa hlavej odborníčky SR pre pedopsychiatriu MUDr. T. Rosenbergerovej. Je to pestrý mix poznatkov a zážitkov, možno vás navnadí k vypočutiu celého záznamu z konferencie, určite stojí za to.
Veľká a široká téma: MOC. Každý rodič má v rukách moc, z podstaty veci. Ako sa s ňou dá narábať? Čo vlastne znamená vzájomný rešpekt a ako súvisí s mocou? Ako sa v rodinách miešajú výchovné štýly, ako spracúvame naše výchovné dedičstvo? V čom je rodinné prostredie unikátne a ako si ho môžeme chrániť? Kde má korene šikana a iné formy zneužívania moci? A ako s tým súvisí moc inštitúcií, či už v školskom prostredí, ale aj pri záťažových situáciách ako je napríklad rozvod? Aká je dominantná predstava šťastia, životného štýlu a ako s jej vynucovaním súvisí moc? Táto epizóda je vykopnutím k mnohým témam, ktorým sa budeme venovať samostatne, kľudne píšte, čo by pre Vás bolo obohatením. Viera a Kristína
Po odmlke, čase, ktorý sme venovali príprave a spusteniu portálu beznavodu.sk sme opäť tu a venujeme sa naplno podcastu Deti bez návodu! V tejto epizóde sa rozprávame o AGRESIVITE a deťoch - tých našich autistických, ale aj tých ostatných. O tom, že niekedy nesprávne pomenúvame správanie ako agresívne, niekedy agresivite iba pripisujeme len negatívny význam, pritom je to jedna z hybných síl každého z nás. Ako ju kultivovať?
Čo predchádza agresívnemu správaniu? Je za ním úzkosť? Stres? Preťaženie? Napätie? Obranná reakcia, ktorá vyplýva z pocitu ohrozenia? Aký je kontext? Máme realistické očakávania vzhľadom na vek a schopnosti dieťaťa? Prečo je pre nás všetkých tak ťažké čeliť hnevu a agresivite? Hľadajte spolu s nami. Viera a Kristína
DETI BEZ NÁVODU sú často bez návodu aj v úplne nečakaných oblastiach života. Táto epizóda je venovaná TRANSRODOVOSTI. Z výskumov predbežne vyplýva, že asi každý 5 transrodový človek je aj autistický.
Autistickí ľudia bývajú menej ovplyvniteľní spoločenskými očakávaniami a rolami. Zároveň sú nútení žiť omnoho vedomejšie, často hyper-reflexívne, pretože veci neberú tak, ako sú im predložené, len preto „že to niekto povedal“. Obidve tieto schopnosti sa pravdepodobne odrážajú v potrebe reflektovať svoju diverzitu v oblasti rodovej identity a sexuality.
Je dokonca možné, že vyššie percento autistických ľudí, ktorí sú transrodoví, nebinárni, či homosexuálne orientovaní, iba odráža skutočné percento týchto diverzít u bežnej populácie. Bežní ľudia však svoju vnútornú rôznorodosť až tak intenzívne nereflektujú a prispôsobia sa ľahšie očakávaniam okolia.
Táto epizóda je veľmi osobná a bola pre nás väčšou výzvou ako ostatné, a to aj kvôli spoločensko-politickej atmosfére, v ktorej dnes žijeme.
Ak máte vôľu porozumieť, veríme, že vám mnohé veci odkryjeme z rôznych perspektív – psychologickej, etnologickej, sociologickej, najmä však ľudskej a rodičovskej.
Kristína a Viera
#neurodiverzita #duhovastuzka #detibeznavodu
Táto epizóda DETÍ BEZ NÁVODU je taký meta-podcast, ROZPRÁVANIE O TOM, AKO SA O AUTIZME ROZPRÁVA. Keďže máme mesiac osvety, zdieľame s vami náš pohľad na kampane a komunikáciu autizmu. Internet zaplavilo množstvo príspevkov a rámikov s všakovakými odkazmi na autizmus. Aká je vlastne odozva u ľudí na spektre? Ako toto náročné obdobie zvládajú? Čo všetko zdieľame, keď zdieľame tzv. modrú? S akými asociáciami na autizmus sa potrebujeme vysporiadať? A ako hľadať vnímavejší komunikačný jazyk?
Vierka v závere povedala dôležité posolstvo: nemáme potrebu bojovať, chceme však ukázať, že komunikovať sa dá aj citlivejšie a vedomejšie. Veru, je na čom pracovať :)
Pekné počúvanie prajeme,
Kristína a Viera
Šieste Deti bez návodu uvedieme citátom Barryho Prizanta z knihy Uniqely Human:
“Dospelí často kladú dôraz na učenie toho, čo označujú ako sociálne zručnosti, miesto toho, aby dieťa s autizmom učili chápať sociálne situácie a sociálne myslenie. Často deti učia zručnosti, ktoré považujú za dôležité mechanickým spôsobom, s cieľom dosiahnuť, aby bolo dieťa tzv. normálne. To ale dieťaťu nepomáha robiť dobré rozhodnutia pri interakcii s inými ľuďmi, rozumieť sociálnym situáciám, ani chápať perspektívu a emócie ostatných alebo ich postoje v danej situácii.”
V auti komunite sa rozmohol trend trénovania a odmeňovania, mechanické učenie, ktorým deti tvarujeme do želanej formy, tabuľkovej kolónky. Často sa tento prístup dokonca vydáva za jedinú možnosť a vytvára dojem že “ak dieťa nevytrénujeme teraz, nevytrénujeme ho nikdy”. Aj preto sme sa rozhodli porozprávať sa o tom, ako sa dá podporiť deti inak, cez ich záujmy, talenty, so zachovaním ich autonómie, s rešpektom k ich vlastnému tempu a štýlu. Je to cesta na dlhú trať, zároveň však z našej skúsenosti prináša dlhodobo udržateľné výsledky.
Deti bez návodu sú tentokrát o nás, mamách, respektíve o tom najbližšom, prvom človeku, nech už je to ktokoľvek. Tento diel sme robili s vedomím, že rovnako ako naše deti, aj my potrebujeme byť prijatí, nie kritizovaní a vylepšovaní. A rodičov iných, špeciálnych detí, okolie tak rado vylepšuje! Nie len rodina, blízki, ale kľudne aj náhodní okoloidúci, či nebodaj tzv. odborník na autizmus. Od toho to nepochopenie zraní najviac, lebo zatiaľ čo čakáme bezpečný prístav, podporu, dočkáme sa pravého opaku.
Najčastejšie skloňovaný “bodec” je tzv. hyperprotektivita - my mamy sme z nej obviňované často. Keďže naše deti robia veci inak, myslia inak a fungujú inak, z vonkajšieho pohľadu ich vraj “nadmieru chránime” a “naše deti sú preto nesamostatné”. Ruku hore, ktorá si takéto kázanie vypočula aspoň raz!
Verím, že toto počúvanie pre vás bude tým bezpečným prístavom, ktorý každý/á z nás občas potrebuje. Aj na to, aby vedel/a napredovať, rásť, a podporovať dieťa v raste a toľko skloňovanej samostatnosti.
Štvrtý diel je tzv. Vianočný špeciál, pretože je predvianočný čas a rovnako ako čas Vianoc, je až po okraj plný očakávaní, zvykov, tajomstiev, zmyslových podnetov, chutí, vôní, plný spomienok, ktoré sa vracajú a dávajú zabrať, aj našim deťom, aj nám..
Často sú velikánskou výzvou pre naše deti s Aspergerom, či autizmom dospelácke predstavy o tom, čo ako má a musí byť, od jedla, cez zvyky, nepredvídateľné darčeky, až po spoločenské kontakty. Predstavy o tom, kto sa ako má správať, či ako má na tento sviatočný náklad reagovať, nebodaj, z čoho sa musí tešiť. Dá sa to aj inak.
Vypočujte si, ako rôzne sa dá k Vianociam pristúpiť, čo si z nich môžeme a nemusíme brať a ako ich spraviť príjemným časom aj pre naše deti.
Tretí diel našich rozhovorov je o SOCIALIZÁCIÍ. Socializácia je silný totem, okolo ktorého sa veľa tančí, avšak málokedy k nemu pristupujeme naozaj vedome. Takže počúvanie je tentokrát o tom, čo je socializácia, čo sa zvykne považovať za socializáciu a čo sú skryté míny socializácie v kolektíve.
Socializácia je extra super špeciál téma pri aspergeroch a auti deťoch, a preto sme aj rozhovor oproti iným trošku natiahli (má 34 minút). Mám pocit, že nás naše rozhovory s Vierou bavia stále viac, aj to z nich cítiť, tak dúfam, že aj vás tento diel chytí :)
Podcast na aktuálnu tému - vzdelávanie počas pandémie. Všetky deti, nie len naše špeciálne deti s Aspergerom alebo autizmom, v tomto období čelia mnohým výzvam, či už je to pripájanie k online vyučovaniu, protipandemické opatreniam v škole, zvýšený stres doma, zmeny v ich zabehanom každodennom fungovaní. Najčastejšou odpoveďou býva REŽIM. Čo s tým, keď režim nefunguje, čo s tým, keď nestačí, či dokonca znásobuje záťaž? Pre koho je prechod na individuálne vzdelávanie dobrá voľba? Ako byť našim deťom oporou v tomto období? Ako si nastaviť priority? Na tieto otázky spoločne hľadáme odpovede, tvorivo a otvorene - každá rodina, každé dieťa totiž môže mať svoju, úplne originálnu cestu týmto náročným obdobím.
Ahojte, vítame vás pri počúvaní úvodného dielu, v ktorom sa budeme rozprávať o tom, čo nás v tejto sérií podcastov čaká, aký prístup k deťom s vami chceme zdieľať, prečo si myslíme, že takýto prístup tu veľmi chýba, a to najmä pri deťoch s Aspergerovým syndrómom a autizmom. Sme tu dve, Viera Hincová a Kristína Převrátil Alexy, v tejto sérii vás budeme sprevádzať rôznymi témami, v krátkosti a predsa k veci budeme hľadať ako vytvárať deťom podporujúce prostredie, ako stavať na ich silných stránky, a ako v nich neuhasiť radosť a zanietenie.