V tejto kázne na text z knihy 1. Kráľov 15-16 Bohuš Vasiľ hovorí nám o tom, že aj v časoch úpadku, hriechu a rozdelenia Božieho ľudu Boh zostáva verný a jeho svetlo nikdy nezhasne. Ukazuje, že Boh môže kedykoľvek vzbudiť nového, spravodlivého vodcu alebo priniesť obnovu, aj keď to nikto nečaká. Napokon zdôrazňuje, že Boh má stále kontrolu nad svetom, aj keď sa zdá, že zlo víťazí, a že skutočná nádej a svetlo sú v Ježišovi Kristovi.

V tojto kázne na 1. Kráľov 12-14 Oleksandr Lyakhovyy hovorí o tom, že rozdelenie Izraelského kráľovstva nebolo len politické, ale začalo sa v srdci – v pýche a neposlušnosti voči Bohu. Upozorňuje, že aj dnes rozdelenie, strach a modlárstvo vznikajú tam, kde človek prestane dôverovať Bohu a snaží sa všetko riadiť sám. Napriek pádu a súdu však Boh zostáva verný – cez Krista prináša odpustenie, jednotu a obnovu každému, kto sa pokorí a vráti k Nemu.

Kázanie hovorí o páde kráľa Šalamúna, ktorý napriek svojej múdrosti odpadol od Boha pre lásku k cudzím ženám a ich božstvám. Upozorňuje, že hriech je vážny a Boží súd je nevyhnutný, no zároveň zdôrazňuje, že Božia milosť je ešte väčšia než náš hriech. Nakoniec ukazuje, že nádej človeka nie je v sebe samom, ale v Ježišovi Kristovi, ktorý prináša odpustenie a nový začiatok.

Kázanie hovorí o kráľovi Šalamúnovi, ktorý začal svoju vládu múdro a slávne, ale postupne sa odvrátil od Boha a viedol Izrael k úpadku. Bohuš pripomína, že aj malé kompromisy a nepozornosť voči Bohu môžu viesť k veľkým pádom, že nielen začiatok života či viery je dôležitý, ale aj vernosť a vytrvalosť až do konca. Nakoniec ukazuje, že skutočným verným a slávnym kráľom je Ježiš Kristus, ktorý na rozdiel od Šalamúna zostal verný až do smrti a priniesol ľuďom spásu a odpočinok.

Biblicky text opisuje veľkú slávnosť pri posviacke chrámu, kde Šalamún vedie ľud k uctievaniu Boha. Je to podobné ako veľké slovenské dedinské a mestské slávnosti, jarmoky alebo posvätenie kostolov či modlitební. Šalamún hovorí, že ani nebesia nebies nemôžu obsiahnuť Boha, no predsa prebýva medzi ľuďmi, že Boh je blízko a verne sprevádza svoj ľud, že Boh je prítomný, verný a odpúšťajúci – a ľud má reagovať pokáním, dôverou a radosťou. Tieto pravdy sa naplno napĺňajú v Ježišovi Kristovi, ktorý je lepším kráľom než Šalamún a prináša Božiu prítomnosť, vernosť a odpustenie aj nám. Vedomie, že aj keď človek zlyhá, Boh odpúšťa, dodáva silu znova začať a nevzdať sa.

Sme ako cirkev žijeme vo svete, kde ešte nevládne Boží kráľ, a preto očakávame návrat Ježiša. Opis stavby Šalamúnovho chrámu má ukázať nám nádheru Božej prítomnosti a prebudiť túžbu po budúcom Božom kráľovstve. Celý ten text povzbudzuje veriacich, aby v ťažkostiach pamätal, že prichádza čas, keď Boh bude trvalo prebývať so svojím ľudom v sláve.

Kázeň hovorí o biblickom príbehu kráľa Šalamúna, ktorý si od Boha nepýtal bohatstvo ani moc, ale múdrosť na spravodlivé vládnutie. Zdôrazňuje, že Šalamúnova múdrosť bola darom od Boha, ale naplno sa naplnila až v Ježišovi Kristovi, ktorý je večný a dokonalý kráľ. Posolstvom je, že skutočný pokoj, spravodlivosť a Božia prítomnosť prichádzajú iba cez Ježiša.

Boh vládne nad svetom svojím slovom a jeho plány sa vždy naplnia, aj keď sa zdá, že kráľovstvo je slabé. Príbeh o kráľoch ukazuje, že pravého kráľa ustanovuje Boh, nie človek – a tým skutočným Kráľom je Ježiš. Aj keď sa v spoločnosti zdá, že vládnu iní, rozhodujúca moc patrí Bohu. To dáva istotu aj v neistých časoch. Božie kráľovstvo zdá sa malé ako horčičné zrnko, ale je pevné a večné, rastie a má budúcnosť – preto sa môžeme s dôverou pridať k Ježišovi a radovať sa z jeho vlády.

Tento žalm zdôrazňuje, že milovanie Božieho slova musí viesť k milovaniu samotného Boha (nie k prázdnemu poznaniu) a že pravidelné čítanie Písma dáva pokoj, istotu a duchovné ovocie. Musíme nielen čítať Bibliu ako tradíciu či povinnosť, ale učiť sa milovať Boha cez jeho slovo a nežiť iba z prázdnych náboženských zvykov. Ukazuje, že pravá spravodlivosť a pokoj neprídu cez obchádzanie pravdy či kompromisy, ale cez vernosť Božím princípom. Výzva pre cirkev je naliehavá modlitba, verné držanie prikázaní a očakávanie spásy v Kristovi, aby Božie slovo zostalo našou prvou láskou a jedinou nádejou.

Láska k Božiemu slovu je zdrojom nádeje a života. V ťažkostiach a utrpení, keď sa cítime na dne a sme prenasledovaní, Božie slovo zostáva večné, spoľahlivé a dáva silu vytrvať. Život človeka je plný skúšok, ale jedinou skutočnou oporou je Ježiš Kristus a jeho slovo, ktoré prináša záchranu, útechu a nádej na večnosť.

Žalm 119 ukazuje, že Božie slovo robí človeka múdrym, vedie ho k správnym rozhodnutiam a pomáha vytrvať aj uprostred ťažkostí. Zdôrazňuje, že skutočná neoblomnosť a nádej pramení z Božieho slova a z príkladu Ježiša, ktorý vytrval až do konca.

Žalm 119 je modlitbou a piesňou človeka, ktorý aj v utrpení a neistote nachádza silu v Božom slove. Ukazuje, že skutočná nádej a útecha neprichádza zo sebestačnosti, ale z pokory a dôvery v Boha. Zdôrazňuje, že Božie slovo je živé, dáva silu vytrvať a vedie k spoločenstvu, viere a nádeji v Kristovi.

Žalm 119 ukazuje, že Božie slovo má byť pre nás potešením, povzbudením a radcom v čase vonkajších aj vnútorných tlakových situácií. Nestačí Božie slovo len čítať, ale máme sa za to modliť, aby nám Duch Svätý otvoril oči a slovo sa stalo živým a účinným v našom živote. Skutočnú silu a motiváciu k poslušnosti nachádzame v tom, že poznávame Ježiša – živé Božie slovo – ktorý nám dáva milosť žiť podľa pravdy aj v ťažkých okolnostiach.

Božie slovo prináša svetlo, múdrosť a duchovný pokrm pre veriacich. Žalmista vyjadruje svoju hlbokú túžbu po poznaní a zachovávaní Božích prikázaní. Ukazuje, že Božie slovo je úžasné nielen svojím obsahom, ale aj účinkom – premieňa srdce, vedie k pokániu, chráni pred hriechom a dáva nádej v ťažkostiach. Žalm tiež pripomína, že Božia spravodlivosť a milosť nie sú v rozpore – v Ježišovej obeti nachádzajú svoj vrchol a volajú človeka k slobodnému a vernému životu. Žalmista nás povzbudzuje k návratu k viere, hodnotám a Božiemu slovu v čase, keď spoločnosť zápasí s morálnym a duchovným úpadkom.

V tejto kázne sme počúvame aký Boh je dobrý, aj keď prechádzame trápením, lebo nás tým učí dôvere a poslušnosti Jeho slovu. Veríme že trápenie môže byť Božím spôsobom, ako nás priviesť späť k Nemu a očistiť naše srdce. Žalmista nám ukazuje že ak sme v Kristovi, aj ťažké chvíle môžu byť požehnaním pre nás aj povzbudením pre druhých. Dnes mnohí ľudia čelia existenčným problémom, neistote, rozdeleniu v spoločnosti, odchodu mladých za hranice či frustrácii z politickej kultúry a je veľmi povzbudzujúce počuť, že utrpenie nie je znak opustenosti, ale často spôsob, akým Boh formuje náš charakter a vedie nás späť k sebe.

Žalm 119 vyzdvihuje krásu a moc Božieho slova a pozýva nás kráčať po Božej ceste vedúcej k životu. Hoci je dnes Biblia ľahko dostupná, mnohí ju nečítajú, čo odhaľuje paradox našej doby a predstavuje výzvu na prebudenie duchovného záujmu v našom okolí.  Žalm 119 nie je len o prikázaniach, ale o hlbokej láske k Bohu, ktorá premieňa naše srdce a život. Ukazuje, že poslušnosť Bohu nie je bremenom, ale odpoveďou na jeho milosť a záchranu, ktorú sme prijali v Kristovi.

В Посланні до Ефесян апостол Павло закликає віруючих зміцнюватися в Господі та зодягатися в повну Божу зброю, оскільки вони ведуть духовну війну проти злих сил, а не лише проти видимого світу. Духовна зброя - істина, праведність, Євангеліє миру, віра, спасіння і Слово Боже - не є нашою власною, а належить Христу, який вже використав її для перемоги над гріхом, смертю і сатаною. Основою перемоги в цій битві є постійна молитва і залежність від Божої сили, а не від нашої власної, бо тільки в силі Христа ми можемо твердо стояти і, врешті-решт, вистояти. Ісус не залишив людей сам на сам у боротьбі, Він став на передову, переніс страждання, переміг смерть і зло — і тепер передає нам Свою перемогу.

Apoštol Pavol v Liste Efezanom vyzýva veriacich, aby sa posilňovali v Pánovi a obliekali si celú Božiu výzbroj, pretože čelia duchovnému boju proti zlým silám, nie len proti viditeľnému svetu. Duchovná výzbroj – pravda, spravodlivosť, evanjelium pokoja, viera, spása a Božie slovo – nie je naša vlastná, ale patrí Kristovi, ktorý ju už použil na víťazstvo nad hriechom, smrťou a satanom. Základom víťazstva v tomto boji je neustála modlitba a závislosť na Božej sile, nie na vlastnom výkone, pretože iba v Kristovej moci môžeme pevne stáť a napokon obstáť. Kresťanský život, duchovný boj aj každodenné zápasy viery nezávisia od ľudskej sily, ale od Božieho zásahu a milosti - nemusíš všetko zvládnuť sám – Boh ti dal výzbroj a už zvíťazil za teba.

Kazateĺ Jan Hanžel zdôrazňuje význam Božieho slova a jeho aplikácie v každodennom živote, sa sústreďuje na rodinné a pracovné vzťahy v súlade s kresťanskými princípmi. Poukazuje na rovnakú hodnotu všetkých ľudí pred Kristom, avšak rôzne úlohy v rodine a spoločnosti, pričom kladie dôraz na zodpovednosť a obetavú lásku. Na záver pripomína, že tieto pravidlá nie sú o patriarchálnych normách, ale o návrate k pôvodnému stvoriteľskému poriadku, ktorý je založený na jednote, láske a poslušnosti Bohu.

Boh nás povoláva k svätosti a napĺňa nás Duchom Svätým, aby sme mohli žiť život podľa Jeho vôle. Ap. Pavol v Liste Efražanom varuje nas pred modloslužbou a telesnými pokušeniami, ktoré odvracajú človeka od Božej prítomnosti. Namiesto toho nás pozýva prehlbovať svoju vieru skrze vďaku, chválu a spoločenstvo s Kristom, na budovanie lepších vzťahov medzi ľuďmi v spoločnosti a prehĺbenie solidarity.