Spisovateľka a scenáristka Zuzana Líšková je autorku viacerých obľúbených kníh pre deti. Odvaha tohto leta, Zimná zmrzlináreň, Offroad, Ako sa Ela naučila vidieť neviditeľné. Dôležitú úlohu v jej knihách zohráva priateľstvo, pričom v pozadí nachádzame aj sociálny rozmer. Tibor Hujdič je propagátor čítania detí a deťom, zakladateľ známeho detského kníhkupectva, autor projektov, seminárov a konferencií na podporu čitateľskej gramotnosti a vzdelávania k čítaniu, ktorý sa pri svojich čítaniach deťom predstavuje alo Pán Mrkvička.

Michal Hvorecký je známy slovenský spisovateľ, prekladateľ a publicista. V Ars litere ho predstavíme z trocha netradičného uhla pohľadu - ako autora literatúry pre deti. V poslednej dekáde sa totiž Hvorecký aktívne zameriava aj na detských čitateľov. Jeho knihy Lebopreto, Dunaj - magická rieka, Maliar a chlapec, Bratislava - čarovná metropola, či Čierna oslava charakterizuje bohaté výtvarné stvárnenie, informačná bohatosť a pútavý jazyk.

Rozhlaový antikvariát s Máriom Drgoňom. Lektor dramaturgie SND rozpráva o svojich obľúbených knihách, v sekcii Parádne hlasy vyberáme ukážky rozhlasového hereckého umenia Dominiky Žiaranovej.

Viera Kamenická je spisovateľka, ktorá dlhoročne pôsobila v Múzeu židovskej kultúry v Bratislave a svoj profesionálny život zasvätila mapovaniu a uchovávaniu histórie. Je autorkou historických kníh pre deti Rozprávky zo Židovskej ulice, Chatam Sofer, alebo moje tajuplné stretnutie s rabínom, ale aj publikácie pre dospelých Židovské sviatky a kolobeh života.

Jedna z najznámejších a najoceňovanejších slovenských ilustrátoriek a grafických dizajnérok, Daniela Olejníková, sa nedávno vrátila z talianskej Bologne, kde spolu s grafickým dizajnérom Pavlom Bálikom vyhrali hlavnú cenu na Bologna Ragazzi Award 2024. Išlo o ocenenie v kategórii non-fiction za knihu Myko, ktorej autorom je Jiří Dvořák. O tom, aj o jej ďalších umeleckých projektoch, výzvach a tvorivých radostiach, porozprávala v Ars litere s Dianou Mašlejovou.

Rozhlasový antikvariát Evy Reiselovej: riaditeľka ocenenia Biela vrana rozpráva o svojich obľúbených knihách, v sekcii Parádne hlasy vyberáme ukážky z rozhlasového hereckého umenia Mariána Geišberga.

Ars litera Michala Talla o mladej ukrajinskej poézii (nielen) počas vojny. O tom, aké sú jej špecifiká, akými témami žije, ako sa objavuje vo verejnom priestore, ako na Ukrajine fungovali autorské čítania či literárne festivaly a ako je to s jej vydávaním. Predstavíme si aj najvýraznejších mladých autorov a autorky a povieme si, ako sa v ich čerstvej tvorbe prejavuje vojenská alebo utečenecká skúsenosť. Hostka: Anna Siedykh

Rozhlasový antikvariát Evy Reiselovej: Filmový režisér a pedagóg rozpráva o svojich obľúbených knihách, v sekcii Parádne hlasy vyberáme ukážky z rozhlasového hereckého umenia Magdy Vášáryovej

V archíve Slovenského rozhlasu nájdeme vyše tisíc zvukových stôp hereckého umenia Jozefa Kronera, ktorý sa narodil 20. marca 1924. Eva Reiselová vybrala ukážky z bohatej, mnohoročnej a mnohotvárnej tvorby Jozefa Kronera. Najstarší záznam je z roku 1954 (Eugén Labiche: Pán Pán Perrichon na cestách;) jeden z posledných z roku 1995 (Jana Bodnárová: Starec a počítačový chlapec).

Zanietená historička, pamiatkárka a spisovateľka Viera Obuchová venovala celý svoj profesionálny život dejinám Bratislavy. Hlavné mesto skúmala z rôznych uhľov pohľadu a aj vďaka jej úsiliu sa čitatelia môžu neustále dozvedať čosi z bohatej histórie hlavného mesta. Cintorín pri Kozej bráne, Ondrejský cintorín, Veduty Bratislavy - to sú len niektoré z Obuchovej pútavo napísaných kníh.

24. februára 2022 sa začala ruská invázia na Ukrajinu. A táto vojna stále pokračuje a o chvíľu to už budú teda dva roky. Za ten čas prišlo žiť k nám na Slovensko mnoho Ukrajincov, ktorí museli opustiť svoj život v rodnej krajine a začali ho nanovo u nás. Medzi nimi je napríklad aj ukrajinská spisovateľka Natalja Ščerba. Preslávila sa svojou fantasy ságou o Časodejoch alebo ďalšou sériou o Čarodole. Jej knihy sú prekladané do siedmych jazykov, medzi nimi je aj slovenčina, a vydala už viac ako 3 milióny výtlačkov.

Rozhlasový antikvariát Evy Reiselovej - Ukrajinská speváčka a hudobníčka rozpráva o svojich obľúbených knihách, v sekcii Parádne hlasy vyberáme z rozhlasového archívu príbehy z Ukrajiny.

V súčasnej slovenskej literatúre nájdeme množstvo originálnych mien, tém a prístupov. Už tri desaťročia je v nej výrazne prítomná spisovateľka, prekladateľka, dramatička a publicistka, ktorá dlhodobo vyčnieva a ktorú pravidelným poslucháčom a poslucháčkam Rádia Devín nepochybne predstavovať netreba - okrem iného je totiž autorkou viacerých rozhlasových hier. Ako prozaička bola hneď päťkrát nominovaná na cenu Anasoft litera, naposledy v roku 2021 s novelou Naničhodnica. Okrem toho je spoluzakladateľkou feministickej kultúrnej, vzdelávacej a publikačnej organizácie ASPEKT a prekladateľkou, v posledných mesiacoch vyšli napríklad jej preklady kníh Margaret Atwood či Joan Didion. Ide o Janu Juráňovú - spisovateľku, ktorá sa vo svojich knihách ani ostatných aktivitách nikdy nebála spoločenskej angažovanosti a presne v nich dokáže pomenovať mnohé bolestivé a neraz tabuizované problémy našej žitej súčasnosti. V roku 2019 jej prezident Andrej Kiska udelil Rad Ľudovíta Štúra I. triedy za mimoriadne zásluhy o rozvoj demokracie, o ochranu ľudských práv a slobôd a rozvoj literárnej činnosti. O mnohých z jej pestrých aktivít sa s Janou Juráňovou budeme dnes rozprávať

Katarína Nádaská je známa slovenská etnologička, historička, vedecko – výskumná pracovníčka, ale aj autorka viacerých monografií a popularizátorku našich tradícií, histórie a slovenskej ľudovej kultúry. Čím žila slovenská rodina, Slovenský rok v ľudových zvykoch, obradoch a sviatkoch, Čary a veštby, či Rok v slovenskej ľudovej kuchyni, sú len niektoré z jej autorských publikácií, ktoré odborne, ale aj pútavo mapujú a približujú našu históriu a tradície.

Hosťkou Ars litery bola autorka, ktorá je v slovenskej literatúre dlhodobo prítomná aktivitami v mnohých sférach: je oceňovanou poetkou, autorkou viacerých zbierok poézie, z ktorých tá zatiaľ najnovšia, Jazver z roku 2019, získala cenu za poéziu Zlatá vlna. Vydala tiež dve knihy pre deti - fantastický román Pani Kurčaťová a zbierku básní Jemňacinky/Brutálničky. Mnohé zo svojich kníh i sama ilustrovala. Okrem toho je veľkú časť života úzko spätá s Japonskom; v tejto krajine študovala a dlhé roky žila, z japončiny prekladá, v slovenčine iba pred pár dňami vyšiel jej preklad známej japonskej novely Takašiho Hiraideho Mačací hosť. Reč je o Eve Luke - spisovateľke, ktorej svet - ten literárny i ten skutočný - existuje kdesi na pomedzí ľudskej reality a sveta snov a duchov. Je obývaný magickými bytosťami, magické vlastnosti a svojské tajomstvá v ňom majú i predmety a zvieratá, ktoré sme si zvykli považovať za úplne všedné. Vidno to napokon už na názvoch jej kníh, ktoré sú nielen v kontexte slovenskej literatúry mimoriadne nevšedné a vyslovovať ich znie ako prednášať zaklínadlá: či už je to spomínaný Jazver, alebo staršie knižky Havranjel, Diabloň a Divosestra.

Mikulášske rozprávkové darčeky z archívu SRo, Hostia Rozhlasového antikvariátu spomínajú na knihy svojho detstva, z archívu vyberáme ukážky tvorby pre deti.

Potulky britskou literatúrou: od Georga Orwella po Zadie Smith

V ďalšom vydaní relácie Ars litera sa pozrieme na čerstvý preklad románu Ewalda Arenza Veľké leto, ktorý do slovenčiny preložila Paulína Čuhová.

V Rozhlasovom antikvariáte bola hudobníčka, textárka a vydavateľka Shina a porozprávala o svojich obľúbených knihách. V sekcii Parádne hlasy sa stretneme s hereckým umením Szidi Tobias.

Lana Bastašić píše nadčasovo a autenticky, predstavuje významný hlas z bývalej Juhoslávie. Za svoj debutový román Chyť zajaca získala v roku 2020 Cenu Európskej únie za literatúru. Kniha vyšla v dvadsiatich jazykoch a do slovenčiny ju preložila Milina Svítková, ktorú na rozhovor pozval básnik a moderátor Michal Tallo.