V tejto epizóde sa podrobne zameriavame na modernú transfúznu starostlivosť pri traumatickom krvácaní. Dozviete sa, prečo je hemostatická resuscitácia dnes považovaná za základ pri liečbe krvácajúcich traumatických pacientov, ako sa líši empirický prístup (prednastavené protokoly) od riadeného prístupu (transfúzia na základe diagnostiky a parametrických údajov), aké sú výhody a nevýhody oboch prístupov, aj ako môže tento vývoj ovplyvniť prax v urgentnej a intenzívnej starostlivosti, anestéziológii, traumatológii a transfúznej medicíne.
V tejto epizóde sa zameriavame na zásadnú tému pre intenzívnu medicínu – na postextubačnú dysfágiu (PED) – stav, pri ktorom po extubácii u pacientov na jednotke intenzívnej starostlivosti dochádza k poruche prehĺtania. Dozviete sa ako často sa PED vyskytuje v ICU prostredí, aké rizikové faktory zvyšujú pravdepodobnosť vzniku PED, aké sú mechanizmy vzniku a prečo PED nie je len krátkodobý problém.
V tejto epizóde sa zameriavame na komplexnú fyziólogiu prechodu od plodu k novorodencovi a zásadné postupy pri resuscitácii novorodenca. Dozviete sa, ako správne načasované a technicky precízne kroky môžu znamenať rozdiel vo vývoji novorodenca aj v dlhodobých výsledkoch.
Okrem toho rozoberieme, ktoré oblasti stále vyžadujú ďalší výskum.
V tejto epizóde sa ponoríme do fenoménu ekologicky a klinicky významnej huby Candida auris, ktorá sa v posledných rokoch etablovala ako jeden z najpretrvávajúcejších patogénov nemocničných prostredí. Prejdeme od jej schopnosti kolonizovať pokožku a perzistovať vo vonkajšom prostredí až po mechanizmy rezistencie, ktoré ju robia zvlášť problematickou v kontrole infekcií. Rozoberieme aktuálne údaje o epidemiológii, ďalej sa zameriame na antimikrobiálne stratégie a nakoniec načrtneme, čo tieto poznatky znamenajú pre každodennú prax v intenzívnej starostlivosti, na infekčných oddeleniach aj v nemocničnej hygiene.
V tejto epizóde sa pozrieme na zásadné zmeny v prístupe k objemovej resuscitácii u pacientov s traumou a na to, ako sa v posledných rokoch vyvíjalo chápanie koagulopatie vyvolanej traumou. Spoločne sa prepracujeme od tradičných vysokých objemov k uvoľnenejším stratégiám čeliacim riziku dilučnej koagulopatie, hyperfibrinolýzy či zhoršenej perfúzie orgánov. Na záver sa zastavíme aj pri výzvach a otázkach, ktoré stále čakajú na odpoveď – napríklad: Kedy je resuscitácia už márna? Kto má úžitok z prednemocničnej plazmy? A aké budú možnosti v blízkej budúcnosti?
V tejto epizóde sa venujeme prehľadu, ktorý skúma oslabenie svalov a fyzickú rekonvalescenciu po kritickej chorobe u pacientov, ktorí prežili pobyt na jednotke intenzívnej starostlivosti. V podcaste nájdete prehľad výskytu a rozsahu svalovej dysfunkcie po kritickej chorobe, diskusiu o možných patofyziologických mechanizmoch, ale aj praktické implikácie pre intenzívnu starostlivosť a následnú starostlivosť, ktoré môžu pomôcť lepšej fyzickej rekonvalescencií pacientov.
V tejto epizóde sa detailne venujeme stopovým prvkom u kriticky chorých pacientov. Autori rozoberajú, ako môžu zmeny vo vstrebávaní, metabolizme či vylučovaní stopových prvkov viesť k výrazným bunkovým a orgánovým dysfunkciám. V podcaste nájdete prehľad normálnej fyziológie stopových prvkov a spôsobov ich manipulácie v kritickej fáze, diskusiu o špecifických klinických scénaroch a aktuálne odporúčania a výzvy pri posudzovaní potreby suplementácie.
V našej najnovšej epizóde sa podrobne venujeme aktuálnym trendom v oblasti chronickej cirhózy pečene — od epidemiológie, cez nové diagnostické metódy, prognostické skóre, až po moderné prístupy v liečbe a prevencii zväčša komplikovaného ochorenia. V podcaste nájdete prehľad nových konceptov dekompenzácie cirhózy a ich klinického významu, popis pokrokov v zobrazovacích metódach, biomarkerov a neinvazívnych testov pre určenie závažnosti ochorenia. Tento diel zahŕňa tiež diskusiu o integrovaných, multimodálnych prístupoch v manažmente pacienta s cirhózou a výzvach do budúcna.
V tomto diely sa zameriame na vývoj nového prístupu k prevencii akútneho poškodenia obličiek (AKI) u kriticky chorých či chirurgických pacientov. V podcaste rozoberieme prečo je AKI stále vážnou výzvou, čo je koncept „renálnej funkčnej rezervy“, aké sú mechanizmy účinku intravenóznych aminokyselín a aké sú medzery v dôkazoch a smerovanie výskumu do budúcnosti.
V tomto podcaste sa pozrieme na aktuálny stav aj budúce výzvy v liečbe Acute Respiratory Distress Syndrome (ARDS).Budeme sa venovať prehľadu vývoja definícií ARDS, rozboru heterogenity ARDS, manažmentu orientovaného na konkrétny podtyp pacienta a potrebe zaradiť do diagnostiky a liečby personalizáciu namiesto „jedného protokolu pre všetkých“.
V tomto diely sa ponoríme do problematiky slabosti svalov u pacientov po pobyte na jednotke intenzívnej starostlivosti. V podcaste si preberieme aké sú hlavné rizikové faktory pre trvalú svalovú slabosť, ako sa mení fyziologická a molekulárna dráha od akútnej fázy po zotavenie, kam sa posúva výskum a aké sú sľubné smery pre intervencie.
V tejto epizóde sa zameriavame na fenomén tzv. hemodynamickej inkoherencie — stav, keď napriek upraveným makroobehovým parametrom dochádza k pretrvávajúcej dysfunkcii mikrocirkulácie u pacientov v šoku.
Podcast poskytuje prehľad patofyziologických mechanizmov, ktoré vedú k inkoherencii medzi makro- a mikro-cirkuláciou, predložených fenotypov hemodynamickej inkoherencie a dopadov na klinickú prax.
V tejto epizóde sa zameriavame na najnovšie pokroky v zobrazovacích technikách pre monitorovanie dýchacích svalov u kriticky chorých pacientov. Dozviete sa aké zobrazovacie metódy sa dnes používajú pri hodnotení svalov, ako je napríklad bránica, medzirebrové a brušné svaly — od jednoduchšej ultrasonografie po pokročilé modality ako elastografia, speckle trackovanie alebo MRI/CT. Prečo je monitorovanie dýchacích svalov v intenzívnej starostlivosti veľmi dôležité, aké výhody a obmedzenia majú jednotlivé techniky a kedy je vhodné ich použiť v klinickej praxi.
V tejto epizóde sa zameriavame na problém pacienta hospitalizovaného s pneumóniou, ktorý nedostatočne reaguje na liečbu. Dozviete sa ako definovať nedostatočnú odpoveď na liečbu, kľúčové faktory, ktoré môžu brániť uzdraveniu, systematický prístup k diagnostike a manažmentu a dôležitosť flexibilného klinického úsudku v situáciách, kde chýba silná klinická evidencia.
V tejto epizóde sa zameriavame na kľúčové poznatky z komplexnej problematiky manažmentu tekutín u kriticky chorých pacientov s Acute Respiratory Distress Syndrome (ARDS) — od patofyziologických súvislostí cez hemodynamické interakcie až po odporúčané fázy terapie. Recenzia poukazuje na zásadný význam individuálneho prístupu — rovnováha medzi rizikom hypervolemií, ktoré môže zhoršiť pľúcne a obličkové poškodenie, a rizikom nedostatočného objemu, čo môže viesť k hypoperfúzii a poruche orgánov.
V tejto epizóde sme sa zamerali na novú analýzu použitia extrakorporálnej kardiopulmonálnej resuscitácie (ECPR) u pacientov s refraktérnou zástavou srdca – teda v situáciách, kedy bežná kardiopulmonálna resuscitácia nezaberá. Podcast detailne rozoberá indikácie, časový rámec, výber pacientov, možný prínos a riziká tejto komplexnej a vysoko náročnej intervencie.
V tomto diely sa zameriavame na používanie diuretík u kriticky chorých pacientov. Autori analyzujú, ako a prečo diuretiká zostávajú kľúčovou terapiou u pacientov s preťažením objemu kvôli srdcovému zlyhaniu, akútnemu poškodeniu obličiek či agresívnej fluidnej terapii.
Podcast vám ponúkne súhrn hlavných mechanizmov účinku diuretík v kritickej starostlivosti, diskusiu o indikáciách, výzvach a rizikách tejto liečby v ICU prostredí, a úvahy, kedy zvážiť diuretickú stratégiu, aké parametre sledovať a aké sú úskalia.
V tejto epizóde sa sústredíme na využitie dočasnej mechanickej cirkulačnej podpory (tMCS) v netypických klinických situáciách – napríklad pri traume, sepse, peri-partum kardiomyopatii, či arytmickej búrke – kde nie sú štandardne indikované takéto zariadenia. Autori poukazujú na rastúce dôkazy o výhode tMCS zariadení pri hemodynamickej nestabilite a zdôrazňujú potrebu ďalšieho výskumu v tejto oblasti.
V tejto epizóde rozoberáme využitie Extracorporeal Membrane Oxygenation (ECMO) pri závažných intoxikáciách a predávkovaniach. Pozrieme sa na mechanizmy toxicity rôznych látok (kardiotoxíny, respiračné toxíny), indikácie a časovanie nasadenia ECMO ako cesty k zotaveniu, ako aj kľúčové prediktory prežitia a aktuálne medzery v dátach.
V tejto epizóde sa venujeme manažmentu antivirotickej liečby u pacientov s ťažkým priebehom chrípky hospitalizovaných na jednotkách intenzívnej starostlivosti. Diskutujeme o špecifikách farmakokinetiky u kriticky chorých, problémoch s absorpciou pri enterálnom podávaní, výskyte rezistencie (napr. mutácia H275Y), ako aj o načasovaní liečby a jej vplyve na prognózu. Podcast tiež upozorňuje na výskumné medzery a potrebu personalizovaného prístupu k antivirotickej terapii v intenzívnej medicíne.