„Duša mi túži, priam prahne po sieňach Hospodinových; srdce a telo mi plesá v ústrety Bohu živému.“ (Ž 84:3)
Osamelosť je jedným z najväčších problémov, ktorým dnes ľudia čelia. Je to jedna z najčastejších príčin samovrážd, ktoré sú momentálne tretím najväčším zabijakom študentov vo svete. Ľudia môžu zažívať rôzne druhy osamelosti. Jednou z najbežnejších je osamelosť v samote. Ďalšou je osamelosť v utrpení. Veľa ľudí zažíva osamelosť v spoločnosti alebo existuje osamelosť v smútku, vo vine a v úsudku.
Všetci z času na čas cítime, že nám chýba Boh. Niekto to nazval vesmírna osamelosť. Nevieme, čo to je. No robí to z nás nepokojných ľudí. Vidíme, že človek bol stvorený pre Boha; a bez Boha je osamelý. Ježiš však klope na dvere nášho srdca so slovami: „Chcem vstúpiť. Nechaj ma vojsť.“ On sa cez dvere netlačí. My ich musíme otvoriť a pozvať Ho dnu; keď to urobíme, On vstúpi, aby tam žil večne, a my už nie sme nikdy viac osamelí.
Modlitba dňa
Pane Ježiši, pamätám si mučivé dni bez Teba. Veď ma k osamelým ľuďom, ktorí tiež potrebujú zažiť radosť Tvojej spoločnosti.

„Lebo milosťou ste spasení skrze vieru. A to nie sami zo seba; je to dar Boží; nie zo skutkov, aby sa nikto nechválil.“ Ef 2:8-9
V pekle budú dobrí ľudia. Keď hovorím „dobrí ľudia“, mám na mysli ľudí, ktorí verili vo svoje vlastné ľudské úsilie. Ľudí, ktorí verili vo svoju vlastnú osobnú realitu. A ľudí, ktorí verili v náboženské veci, ktoré robili.
Ježiš vydal veľmi jasné varovanie v Mt 7:22: „Mnohí mi povedia v onen deň: Pane, Pane, či sme neprorokovali v Tvojom mene a či sme nevyháňali démonov v Tvojom mene a či sme nerobili mnohé divy v Tvojom mene?“
Ak by sme tento úryvok aktualizovali, ľudia by mohli povedať: „Pane, Pane, boli sme pokrstení v tvojom mene a prijali sme sväté prijímanie v tvojom mene.“ Ale odpoveď by bola stále rovnaká.
„A vtedy im vyhlásim: Nikdy som vás nepoznal; odíďte odo mňa, páchatelia neprávosti!“ (verš 23) Ježiš hovorí s dobrými ľuďmi. Títo ľudia platili dane. Títo ľudia recyklovali a vyhadzovali odpadky do správnych kontajnerov. Títo ľudia jazdili na hybridných autách, jedli kel a nepoškodzovali životné prostredie. Sú to dobrí ľudia.
Ale nie sú dosť dobrí. Preto apoštol Pavol napísal v Liste Efezským 2:8-9: „Lebo milosťou ste spasení skrze vieru. A to nie sami zo seba; je to dar Boží; nie zo skutkov, aby sa nikto nechválil.“
Ježiš nikdy nepovedal, že ak budeš žiť dobrý život, pôjdeš do neba. Ježiš však povedal nasledovné: „Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení; ja vám dám odpočinutie!“ (Mt 11:28) Nechce, aby sme sa vyčerpávali snahou byť dostatočne dobrí, aby sme si zaslúžili spásu. Chce nám dať odpočinok a istotu. Chce, aby sme prijali dar večného života, ktorý nám ponúka.
Pre ľudí s vyspelou vierou je to jednoduché zhrnutie. Príležitosť osláviť Božie milosrdenstvo, to znamená jeho láskavosť a súcit, a jeho milosť, to znamená jeho nezaslúženú priazeň. Je to však aj pripomienka, že existujú ľudia – ľudia, ktorých poznáš –, ktorí veria, že ich dobré skutky sú pre Boha dostatočné. Ľudia, ktorí veria, že pretože ich dobro preváži nad zlom, budú vítaní v nebi. Ľudia, ktorí veria, že vyrastanie v kresťanskej rodine a návšteva kostola z nich robí kresťanov.
Ľudia, ktorí budú prekvapení, keď započujú Ježišove slová v Matúšovi 7:23.
Ľudia, ktorí potrebujú zrelého veriaceho, aby im pomohol pochopiť, čo znamená osobné odovzdanie sa Kristovi: vyznať, že nie sú dosť dobrí, aby si zaslúžili spásu, odvrátiť sa od svojich hriechov a prijať Ho ako Spasiteľa a Pána.
Ty môžeš byť daným zrelým veriacim. Môžeš šíriť pravdu evanjelia. Môžeš im pomôcť pochopiť márnosť snahy zaslúžiť si spásu dobrými skutkami. Môžeš ich nasmerovať k Ježišovej obeti – Božiemu daru, ktorý spásu umožňuje. Otázka znie: urobíš to?
Otázka na zamyslenie: Ako môžeš zdieľať Božiu pravdu s niekým, kto verí, že je dobrý človek?

„… dobre čiňte… A vaša odplata bude veľká, a budete synmi Najvyššieho, lebo on je dobrotivý…“ (L 6:35)
Za jasnej mesačnej noci v roku 1849 v kantone Solothurne bolo vidieť dvoch mládencov za dvomi pluhmi, ako celkom ticho prechádzajú zemiakovou roľou. Bola to roľa chudobnej vdovy, ktorá bola už štvrť roka pripútaná na lôžko a nemala prostriedky ani možnosti zorať svoj pozemok. A hľa, nasledujúcu noc za mesačného svetla prišli mládenci znova hore strmým brehom a niesli zemiaky na sadenie.
Čo dobrého zostane z tvojho života dnes?
Milujme, pracujme!
Láska neustáva;
ona svoje dielo smrťou dokonáva.
PS 54, 4

„Ja som Hospodin, tvoj Boh, ktorý ťa vyviedol z Egypta. Otvor si naširoko ústa, ja ich naplním.“ Žalm 81:11
Boh vyviedol svoj ľud z krajiny otroctva. Žiadny ľudský spôsob pre ich oslobodenie neexistoval.
No Boh zasiahol. Rovnako je to aj v tvojom živote. Nebol si schopný zachrániť sa sám, ale Boh zasiahol. Vytvoril kríž zmierenia na kopci za Jeruzalemom a dovolil, aby na ňom ukrižovali Jeho Syna. Ježiša zasiahol ničivý Boží hnev, aby bol zachránený každý, kto v Ňom hľadá útočište. Na Golgotu nemôžeš zabudnúť.
Stále sa musíš vracať k tomu, čo Boh pre teba urobil. Keď stojíš tvárou v tvár Božej obetujúcej sa láske, vraví ti, že Jeho srdce sa nezmenilo. Musíš naširoko otvoriť ústa a Pán ich naplní. Môžeš smelo prosiť Boha o najúžasnejšie veci. Nemal by si byť zbytočne skromný. Pán tvoju modlitbu vypočuje. Najväčšou prosbou zo všetkého je byť spasený.
Poznáš otázku: Dôjdem niekedy do cieľa? Nebudem jedným z mnohých, čo zídu z cesty?
Súčasne žije v srdci nádej: Keby som len mohol jedného dňa vstúpiť do nového Jeruzalema! Len naširoko otvor ústa! Modli sa, aby ťa Pán zachránil. Ten, ktorý počal vo vás dobré dielo, aj ho dokoná až dňa Krista Ježiša (F 1:6).
Tvojím najhorším nepriateľom je ten, kto chce, aby si klesal na mysli. Satanovi sa nepodarilo mnohých poraziť, keď im ukázal svetskú nádheru, no zlomil ich tým, že ich ochromil malomyseľnosťou. Aj dnes by si sa mal modliť k Pánovi. On ťa povedie cestou, ktorou kedysi viedol svoj ľud púšťou. Počuj Jeho odpoveď. Chce posilniť tvoju vieru svojím Slovom. Duch Svätý prináša Božie slovo do tvojho srdca. Potom už nepochybuješ. Boh ho pre teba dokoná. Dosiahneš cieľ. Budeš môcť byť so zástupom, ktorý bude navždy oslavovať Ježiša ako Božieho obetného Baránka, no nie vďaka tebe, ale vďaka Pánovi, ktorý ťa previedol k spáse.

„Reči, ktoré som vám hovoril, sú duch a život.“ (J 6:63)
Jednému z najnábožnejších mužov svojich dní Ježiš povedal: „Treba sa vám znova narodiť“ (J 3:7). Nikodém nedokázal nahradiť duchovné znovuzrodenie za svoje hlboké náboženské vedomosti, a ani my to nedokážeme. Prečítal som knihu o vodnom lyžovaní a netrvalo mi dlho, kým som pochopil, že lyžovať na vode sa nenaučím tým, že si knihu prečítam − mal by som to skúsiť.
Prečítal som mnoho kníh o golfe, ale nezdá sa mi, že niektorá z nich zlepšila moju hru; musím vyjsť na golfové ihrisko a hrať. Môžeš študovať teológiu a náboženstvo, ale príde čas, keď budeš musieť zažiť Krista na vlastnej koži.
Modlitba dňa
Pane, Ty si mi dal život, a ja Ťa chválim.

„Verné je to slovo a hodno každého prijatia, že Kristus Ježiš prišiel na svet spasiť hriešnikov, z ktorých prvým som ja.“ (1Tim 1:15)
Jedného večera, keď mal kázať Brownlow North (1810-1875), prišiel k nemu neznámy človek, podal mu list a povedal, že si ho má prečítať hneď teraz, skôr než bude kázať. Keď ho otvoril, našiel v ňom plno prudkých narážok na svoj bývalý hriešny život. List dal pokojne do vrecka a po úvodnej modlitbe ho celý prečítal jasne a zrozumiteľne. Potom povedal: „Všetko je presné, čo je v liste popísané o hlboko padlom hriešnikovi, ktorým som bol. Ale aká je nádherná milosť Božia, ktorá ma mŕtveho vo vinách a hriechoch vytrhla a urobila tým, čím som dnes. Viem, že všetky moje minulé hriechy sú zmyté v drahej krvi Spasiteľa. Dnes večer vás všetkých srdečne pozývam, aby ste prišli k Pánovi Ježišovi, aby aj vám odpustil.“
I ja, bárs som najhriešnejší, chcem Ti veriť, Najsvätejší,
a v svet hlásať spásnu zvesť: Ježiš Kristus, Kráľ, kraľuje,
všetko Mu Boh podmaňuje, ó, vzdajte Mu lásku, česť!
PS 185, 6
 

… aby Kristus prebýval vierou vo vašich srdciach, a vy, zakorenení a založení v láske, aby ste mohli so všetkými svätými vystihnúť, aká je to šírka a dĺžka, výška a hĺbka… (Ef 3,17-18)
Pavol hovorí o ďalšej dimenzii života viery: o dĺžke. Šírka v živote viery nestačí, potrebujeme aj dĺžku. „… aby ste mohli so všetkými svätými vystihnúť, aká je to… dĺžka…“
Ježišov misijný príkaz nám hovorí, že s evanjeliom máme ísť ku každému národu, kmeňu, ľudu a jazykovej skupine. To je naozaj dĺžka, ale, žiaľ, po páde do hriechu sa dĺžkou zamestnávame v tom význame, že túžime, aby náš život bol dlhý. Väčšina sa zamestnáva viac tým, aby žili dlho, ako tým, aby žili správne a spravodlivo. Mnohí chcú nájsť zmysel a obsah pre svoj život, ale musí to byť niečo, čo uspokojí ich samých.
Preto sa mnohí ženú za pôžitkami tohto sveta, za vysokým životným štýlom, pominuteľným šťastím a zabíjaním času.
„Zabíjať čas“ je strašné slovné spojenie. Naše telo, náš egoizmus chce čas radšej zabíjať, než si ho chrániť.
Človek sa chce mať dobre a byť v pohode, ale my, ktorí sme Božími deťmi, pustovníkmi na ceste svetom, v ktorom sme cudzincami, musíme žiť svoje životy inak! Nemilujte svet, ani to, čo je vo svete. Ak niekto miluje svet, nieto v ňom lásky k Otcovi. Lebo čokoľvek je vo svete, žiadosť tela, žiadosť očí a pýcha života, nie je z Otca, ale je zo sveta. Svet však hynie, aj jeho žiadosť (hynie), ale ten, kto koná Božiu vôľu, zostáva naveky. (1J 2,15-17)
Keď Ján hovorí: „Nemilujte svet,“ na čo myslí? Nemyslí na to, čo je stvorené Bohom, na vodopády, kvety, vtáky, lesy, jazerá. Pod pojmom „svet“ nemyslí ani ľudstvo a človeka, keďže Božie slovo hovorí: „Lebo tak Boh miloval svet, že svojho jednorodeného Syna dal, aby nezahynul, ale večný život mal každý, kto verí v Neho.“ (J 3,16)
O akom svete teda Ján hovorí? Hovorí o spôsoboch tohto sveta. O kultúre, ktorá neráta so Stvoriteľom ani so svätými Božími príkazmi. Hovorí o svete, kde človek ukázal Bohu chrbát a rozhodol sa, že si bude svojím vlastným pánom. Ide o individualizmus, egoizmus, hriech, pýchu, nezávislosť od Boha. Ide o postoje, keď človek hovorí: „Mám právo konať tak, ako sa mi zachce.“
Pavol to v 2. Liste Korintským vyjadruje takto: „V nich zatemnil Boh tohto sveta myseľ neveriacich, aby sa im nerozsvietilo svetlo evanjelia o sláve Krista, ktorý je obraz Boží.“ (2K 4,4)
Hriech ich zaslepil a nevidia nádheru a slávu Krista. Pavol sa v Liste Efezským modlí za presný opak toho: „Preto kľakám na kolená pred Otcom, po ktorom sa volá každá rodina na nebi aj na zemi; aby vám podľa bohatstva svojej slávy dal skrze svojho Ducha mocne zosilnieť na vnútornom človeku; aby Kristus prebýval vierou vo vašich srdciach, a vy, zakorenení a založení v láske, aby ste mohli so všetkými svätými vystihnúť, aká je to šírka a dĺžka, výška a hĺbka, a poznať Kristovu lásku, ktorá prevyšuje všetko poznanie; aby ste sa dali naplniť celou Božou plnosťou.“ (Ef 3,14-19)
Aký obrovský rozdiel! Byť zaslepený hriechom a duchom doby, alebo byť posilnený Bohom na vnútornom človeku!
Kristus to nikdy nevzdal, aj keď učeníci boli nedokonalí. Vychovával ich a napomínal, ale nikdy ich neodvrhol. Preto aj dnes môže podľa bohatstva svojej slávy, skrze svojho Ducha aj teba posilniť na vnútornom človeku.
U Neho môžeš nájsť svätý pokoj a odpočinutie pre svoje potkýnajúce sa srdce a ubité svedomie. On chce vo svojej milosti, aby si zažil moc a svetlo evanjelia v plnej dĺžke.
Pán sám ti ukáže, ako ďaleko ťa chce viesť!

„Lebo Syn človeka prijde v sláve svojho Otca so svojimi anjelmi a vtedy odplatí každému podľa jeho skutkov.“ (Mt 16:27)
Bolo to počas vojny na Kryme. Strela odrezala vojakovi nohu, ale statočný mládenec vyskočil a držal sa stromu. Vytasil meč a bol odhodlaný bojovať až na smrť. Vtom priletela znova strela a odňala mu druhú nohu. Odniesli ho krvácajúceho a mysleli si, že v nemocnici dokoná. Ale zostal nažive. Keď prišiel deň vyznamenaní, niesli ho pred kráľovnú na nosidlách. Kráľovná ostatným vojakom odovzdala vyznamenania cez svojho tajomníka. Ale keď videla, ako prinášali bledého vojaka na nosidlách, vstala zo svojho trónu, išla k nemu a vlastnou rukou mu pripla medailu na hruď, pričom jej slzy padali na tvár statočného vojaka.
Raz ten najvyšší Kráľ kráľov bude rozdávať svoje vyznamenania, až príde v sláve svojho Otca so svojimi svätými anjelmi. Aké bude tvoje stretnutie s Ním?
Ide Pán Ježiš pre Svoju nevestu, anjeli kvietim dláždia Mu cestu.
Večera schystaná, stôl skvostne prikrytý. Ó, duša moja, budeš tam i ty?
PS 105, 1

„V každom čase všetkých modlitieb a prosieb modlievajte sa v duchu; dbajte pritom vytrvalo a proste za všetkých svätých“ Ef 6:18
Všetci kresťania zažívajú chvíle, keď čelia obrovským ťažkostiam. Pre Petra to bolo byť svedkom zrady a zatknutia Ježiša v Getsemanskej záhrade. Tento príbeh nájdeme v Jánovi 18. Peter jednoducho nedokázal zniesť myšlienku, že Pánovi nepriatelia ho odvádzajú. Frustrovaný a zúfalý vytasil meč na obranu svojho Pána a odsekol ucho jednému z mužov, ktorí Ježiša zatkli (pozri verš 10). Samozrejme, to nebolo to, čo Ježiš chcel. Meč nebol odpoveďou na spásu.
Chudák Peter. Vždy robil nesprávne veci v nesprávnom čase. Spal, keď sa mal modliť. Hovoril, keď mal počúvať. Chválil sa, keď mal mať strach. A bojoval, keď sa mal vzdať. Jeho inštinkty boli úplne opačné. O 180 stupňov.
Peter si neuvedomil, že bojuje proti nesprávnemu nepriateľovi. Ako apoštol Pavol poukazuje v Liste Efezským 6:12, naši nepriatelia nie sú z mäsa a krvi. Sú to kniežatstvá a mocnosti, ktoré nemožno poraziť bežnými prostriedkami. Príliš často, podobne ako Peter, zabúdame, že náš boj je duchovný a vyžaduje si duchovné zbrane. A zanedbávame najsilnejšiu zbraň v našom arzenáli – modlitbu. Príliš rýchlo protestujeme alebo demonštrujeme a nie sme dostatočne rýchli v modlitbe.
Vo svojom opise Božej výzbroje, ktorú majú veriaci k dispozícii, aby odolali a odrazili útoky nášho nepriateľa, Pavol končí takto: „V každom čase všetkých modlitieb a prosieb modlievajte sa v duchu; dbajte pritom vytrvalo a proste za všetkých svätých“ (Ef 6:18).
Modlite sa vždy. Buďte vytrvalí. Modlitba nie je len núdzové tlačidlo, ktoré stlačíme, keď nevieme, čo iné robiť. Je to základný komunikačný kanál, ktorý nás spája s Bohom, naším zdrojom sily, odvahy, múdrosti, útechy a pokoja. Boh nám poskytuje všetko, čo potrebujeme pre naše duchovné boje. Ale nemusíme čakať, až budeme uprostred boja, aby sme na neho volali.
Ježiš čelil odporu počas celého svojho pôsobenia. Pasáže, ako Lukáš 5:16, nám poskytujú pohľad na to, ako sa pripravoval na boj. „On sa však utiahol na púšť a modlil sa.“ A keď tento odpor vyvrcholil, Ježiš sa vybral do Getsemanskej záhrady, svojho obľúbeného miesta modlitby.
Faktom je, že všetci v živote budeme čeliť obrovským ťažkostiam. Pre Ježiša bola Getsemanská záhrada časom utrpenia a ťažkostí, časom, keď sa rozhodol podriadiť vôli svojho Otca. Aj ty môžeš v živote čeliť podobným zážitkom, ktorým nebudeš rozumieť. Nevieš, čo ťa čaká. Ale môžeš svoju neznámu budúcnosť zveriť do rúk známeho Boha.
Otázka na zamyslenie: Ako môžeš zefektívniť svoje modlitby v duchovných bojoch?

„Nenajde sa u teba nikto taký, kto by viedol svojho syna alebo svoju dcéru cez oheň, ani veštec ani planetár ani zaklínač ani čarodejník…“ (5M 18:10)
Po druhej svetovej vojne si v zajateckom tábore dôstojníci krátili čas zostavovaním horoskopu. Prišiel rad na veriaceho profesora, ktorý vedel, že je to hriech a démonická záležitosť, ale po zaváhaní udal svoje dáta. Spočiatku išlo všetko hladko; zrazu výpočty uviazli. Čo sa stalo s tebou v roku 1930, spýtal sa ten, ktorý zostavoval horoskop. A on doznal: „V tom roku som sa obrátil k Bohu.“ Démonická moc prestáva v tom okamihu, keď sa odovzdáš Pánovi Ježišovi.
Nepokúšaj Pána tým, že budeš chcieť odhrnúť závoj budúcnosti, prinesie ti to len zlorečenstvo, a ak sa dobrovoľne postavíš pod moc démonov, Pán odíde od teba!
V skrýši skalnej dobre skrytý, bezpečný,
bez starosti, odpočívam šťastný,
sýty v Ježišovej blízkosti.
PS 149, 1

„Lebo mne žiť je: Kristus, a umrieť: zisk.“ List Filipským 1:21
Pre mnohých nekresťanov život znamená byť zdravý a bohatý. Znamená to byť zdravý ako ryba, mať dobrú prácu a nikomu nič nedlhovať. Ale pre kresťana to tak nie je.
Za dobré veci v živote vďačí Bohu. Sú to Božie dary, ale nie je to niečo, na čom naozaj záleží. Skutočným darom je Pán Ježiš. Ak je to otázka života v tom najhlbšom zmysle slova, tak ty, ak si Božie dieťa, musíš na Neho ukázať a povedať: Ježiš je ten život. Vieš, že to, čo iní nazývajú životom, končí smrťou. Jedného dňa sa skončí.
Preto si myslíš, že život bez vzťahu s tým Jediným, ktorý vstal z mŕtvych, je život v chudobe. Skutočnosť, že Ježiš je tvoj život, znamená, že tvoje srdce je obrátené na Neho. Tvoja viera sa zameriava na Neho. Len Ježišovi dôveruješ za každých okolností, lebo poznáš Jeho lásku. Je v tvojom srdci nádherným spôsobom. Boh ju vylial na teba skrze Ducha Svätého. Neuvedomuješ si to, keď‘ sám seba skúmaš. Ale Božie slovo ti hovorí, že je to tak. A ty sa držíš Božieho slova.
Skutočnosť, že Ježiš je tvojím životom, je pravdou, ktorú nemôžeš dosiahnuť duchovnými cvičeniami. Ježiš ti bol daný a ty si Ho prijal, preto je On pre teba životom.
Žiadny kresťan nemôže prijať Ježiša bez toho, aby Ho prijal ako život samotný. Preto môžeš povedať: „Pre mňa žiť je Kristus.“ Vstúpil do tvojho srdca. Teraz je to rytmus, ktorý pulzuje v tvojom duchovnom živote. Ježiš je vzkriesenie a život. V Ňom vlastníš život, ktorý nemôže zomrieť.
V Evanjeliu podľa Jána 14:19 Ježiš hovorí: „Pretože ja žijem, aj vy budete žiť.“ Rovnako to platí aj pre posledný deň tvojho života na zemi. Pochovajú tvoje telo, ty však nezomrieš. Ten, kto sám je životom, ťa zoberie do raja. Skrze vieru v Ježiša si s Ním spojený, a to väzbami, ktoré ani smrť nezničí.
Pre mňa je život Kristus a ten život pretrvá naveky.

„Ten, kto chodí v spravodlivosti… ten bude bývať na výšinách…“ (Iz 33:15,16)
Správať sa čisto takisto zahŕňa úprimnosť a čestnosť v správaní voči svojim blížnym. Kresťana by v jeho susedstve či na pracovisku mali poznať ako úprimného človeka, ako človeka, ktorému sa dá dôverovať. Ježiš vyhlásil: „Blahoslavení čistého srdca.“ Chceš byť šťastný? V poriadku, aplikuj toto blahoslavenstvo na svoje srdce. Osvoj si ho.
Čistí srdcom sú iba tí, ktorí poznajú, čo znamená byť nanajvýš šťastný. Ich srdcia sú pred Bohom čisté a výsledkom toho je, že sú čisté aj pred blížnymi. Sú šťastní, pretože v Bohu majú svoje všetko, a tak ľuďom nezávidia ich pozemský majetok. Sú šťastní, pretože nezávidia uznanie iných ľudí. Pretože nie sú nikoho nepriateľmi, žiadneho človeka za nepriateľa nepovažujú. Výsledkom je pokoj s Bohom a so svetom.
Modlitba dňa
Odpusť mi, Pane, moje srdce má ďaleko k čistému. Vyznávam Ti všetky moje najvnútornejšie myšlienky.

„… v utíšení sa a v dúfaní bude vaša sila.“ (Iz 30:15)
Slávny hudobník Jozef Haydn sa nachádzal v spoločnosti popredných hudobníkov. Hovorilo sa o najlepšom prostriedku na osvieženie po namáhavej práci. Haydn mlčal. Na naliehavé otázky ako sa on osviežuje pri svojich mnohých vyčerpávajúcich prácach, povedal: „Vo svojom byte mám malú kaplnku, tam sa vždy utiahnem k modlitbe, keď sa cítim unavený. Tento spôsob mi nikdy nezlyhal.“
Čím sa ty osviežiš dnes? Bude to pri Pánových nohách alebo pri svetskej zábave, ktorá donesie len škodu tvojej nesmrteľnej duši?
Ó, Jezu môj, niet nad Tvoj kríž! Obeti, krvi v ňom je moc.
Pribi ma naň; tam srdce stíš, a žiaľu, hriechu rozplaš moc!
PS 309, 4

… aby Kristus prebýval vierou vo vašich srdciach, a vy, zakorenení a založení v láske, aby ste mohli so všetkými svätými vystihnúť, aká je to šírka a dĺžka, výška a hĺbka… (Ef 3,17-18)
Naše vnútro potrebuje posilnenie, aby sme boli zakorenení a založení v láske, aby sme spolu so všetkými svätými boli schopní vystihnúť, aká je to šírka, dĺžka, výška a hĺbka.
Šírka, dĺžka, výška a hĺbka…
Štyri dimenzie, ktoré charakterizujú život viery.
Šírka rozpráva o tom, čo je širšie než moje vlastné ja.
Širšie než egoizmus, zaneprázdnenosť sebou, túžba mať.
Širšie než to, čo je viditeľné a pominuteľné. Širšie než to, čo si rozum dokáže predstaviť, alebo pochopiť. Jednoducho – širšie…
Duchovný život so šírkou slúži iným vždy na dobré! Moc, s ktorou Boží Duch posilňuje nášho vnútorného človeka, sa z nás prirodzene šíri ďalej. Prinášame požehnanie ľuďom, s ktorými sme v kontakte.
Pavol to vyjadruje takto: „A viem, že keď prídem k vám, prídem s plnosťou požehnania evanjelia Kristovho.“ (R 15,29)
Práve o tomto Liste Efezským 3,17-19 hovorí: „… aby Kristus prebýval vierou vo vašich srdciach, a vy, zakorenení a založení v láske, aby ste mohli so všetkými svätými vystihnúť, aká je to šírka a dĺžka, výška a hĺbka, a poznať Kristovu lásku, ktorá prevyšuje všetko poznanie; aby ste sa dali naplniť celou Božou plnosťou.“
Poznať Kristovu lásku, ktorá prevyšuje všetko poznanie, spolu so všetkými svätými…
Zasľúbenie je vsadené do týchto súvislostí! Len vtedy sa nám otvára táto perspektíva. V spoločenstve s inými, ktorí si zvolili byť nasledovníkmi Krista. Boh nepovoláva „osamelých vlkov“. On povoláva nás – údy tela. Len vtedy, keď sú údy spolu, telo funguje!
Štúdium Písma a modlitebná komôrka bez spoločenstva vytvára duchovných samotárov. Spoločenstvo bez modlitebnej komôrky a ticha vytvára povrchných kresťanov. Vždy tam musí byť jedno aj druhé. Podobne, ako je to s koľajnicami. Je nezmyselné diskutovať o tom, ktorá koľajnica je dôležitejšia. Potrebuješ obidve, ak má prísť vlak. A tie dve musia ísť paralelne celou cestou. To znamená – spolu so všetkými svätými…
Modlitebná komôrka a štúdium Písma spolu so svätými, spolu v spoločenstve viery vytvára pravdivú a skutočnú šírku. Duchovný život, v ktorom je šírka, je iným na dobré!
Preto Pavol vie, že toto sa stane, keď navštívi cirkevný zbor. Pavol verí v Boha, nie v seba. Je slobodný od falošnej pokory. Moja modlitba je Pavlovou modlitbou: aby sme sa naučili poznať Krista tak, že to ovplyvní šírku našej viery. V živote viery, v ktorom je šírka, je málo miesta pre vlastné ja, málo miesta pre hriech, ale veľa miesta pre Boha, pre modlitebnú komôrku, pre spoločenstvo s ostatnými veriacimi. Veľa miesta pre Božiu svätú vôľu.
Veľa miesta pre Slovo a veľa miesta pre blížneho! Už nežijeme pre seba. My, silní, povinní sme teda znášať slabosti nevládnych, a nie v sebe mať záľubu. (R 15,1)
Čím viac sa dokážeme pozrieť do šírky, tým viac sa tešíme z Ježišovej starostlivosti o každého človeka…

„Jako keď orlica povzbudzuje svoje orlíčatá, vznáša sa nad svojimi mláďatami; rozťahuje svoje krýdla, berie ho, nesie ho na svojich perutiach.“ (5M 32:11)
Pozorovateľ videl, ako sa matka orlica nadarmo namáha prinútiť mladého orla, aby opustil hniezdo. Nakoniec akoby netrpezlivo udrela na hniezdo a vetvy, ktoré ho držali, povolili. Zmietla ich do priepasti a malého s nimi, ale aj ona sa spustila do povetria. Malý orol trepotal krídlami viac od strachu ako od slabosti, ale matka bola stále pri ňom, akoby mu ticho šepkala:
„Neboj sa, som tu!“ Vtom mladý orol začal padať strmhlav dolu, ale orlica ako strela zlietla pod neho a niesla ho na pevných krídlach. O niekoľko okamihov pozorovateľ zbadal, ako na vrchole jedle kŕmi matka svoje mláďa.
Snáď sa ti bude dnes zdať, že sa ti pod nohami otvára priepasť a padáš strmhlav do nej. Nezúfaj! Je tu Ten, ktorý sa vznáša nad tebou ako orlica nad svojimi mladými. Dôveruj Mu. Jeho mocné perute ťa udržia a skoro ťa nasýti dobrými vecami.
V náručí Ježišovom sladko si spočívam; na srdci Jeho svätom slasť lásky požívam.
Čuj, anjelské tie spevy jak ku mne letia blíž, cez more krištáľové mňa nesú výš a výš!
PS 164, 1

„… ktorý nás vytrhnul z moci temnosti a premiestil do kráľovstva Syna svojej lásky.“ (Kol 1:13)
Keď sa spýtali Indiána, ako poznal Krista, so slzami v očiach spravil z raždia kruh, položil červíka do prostriedku a raždie zapálil. Červík sa začal zvíjať od horúčavy a skúšal uniknúť jednou stranou, ale nešlo to; potom druhým smerom, ale nemohol. Zo všetkých strán mu hrozila smrť. Keď sa presvedčil, že nemôže von, skrútil sa do prostriedku. Tu sa Indián zohol, vybral červíka jemne von a povedal: „To spravil so mnou Pán Ježiš. Bol som obklopený hrozným ohňom a On ma Svojimi prebodnutými rukami vytrhol zo zajatia.“
Pán chce aj teba vytrhnúť z večného ohňa. Volaj k Nemu, ohlási sa ti.
Boh náš je láska od večnosti.
On darcom svätej blaženosti.
Z lásky stratený vykúpil svet.
Kde nieto Jeho, spasenia niet!
Boh náš je láska!
PS 17, 3

„To sú duchovia démonov, ktorí robia znamenia. Vychádzajú ku kráľom celého sveta, aby ich zhromaždili do boja vo veľký deň všemohúceho Boha.“ Zjavenie Jána 16:14
Keď‘ hriech vstúpil do sveta, spolu s ním sa objavila aj nenávisť. Jedna vojna strieda druhú a druhá svetová vojna nebude posledná veľká vojna. Po celom svete sa milióny ľudí obávajú ďalšej vojny, ktorej dôsledky budú väčšie, ako si dokážeme predstaviť. Ľudia dúfajú, že ak dostatočné množstvo ľudí si bude želať mier, vojna nebude. Táto nádej sa však rozplynie.
Božie slovo hovorí, že vojnu spôsobujú diabolskí duchovia. Týchto zlých duchov ovláda satan. Pán Ježiš o ňom hovorí, že prichádza, len aby kradol, zabíjal a hubil. Satan má duchovné sily zla v nebeských sférach ako spolupáchateľov. Tieto sily nedovolia, aby ich poviazala akákoľvek ľudská túžba po mieri. Len jedno meno ich robí bezmocnými, je to meno Ježiš. Ak by Ho svet poznal a otvoril sa Jeho slovu a duchu, nasledoval by niekoho, kto je silnejší ako ten najsilnejší a snaha démonov vojny by bola zbytočná. Svet však Ježiša nepozná.
Väčšina ľudí k Nemu pristupuje s nenávisťou, akou Ho napadli na Veľký piatok. Svet bude nasledovať diabla, ktorý je kniežaťom tohto sveta. Preto sa zlým duchom podarí zhromaždiť všetkých kráľov sveta do vojny. Nezvyčajné je, že táto vojna sa nazýva veľkým dňom všemohúceho Boha. Úmyslom zlých duchov nebolo podporiť takýto deň. Keď‘ sa pohár hriechu naplní, stane sa z neho bič v Božích rukách. Nastane hodina, keď‘ Boh bude musieť tento bič použiť. Podľa Jeho zákona človek bude žať, čo zasial.
Svet si nemôže zvoliť satana za svojho pána bez toho, aby ho nemusel poslúchať.
Ako má Božie dieťa čeliť tejto hroznej realite? Boh nechce, aby sme o tom nevedeli. Vo verši, ktorý nasleduje po slovách o duchoch démonov, Pán hovorí: „Ajhľa, prichádzam ako zlodej! Blahoslavený, kto bdie a chráni si rúcho, aby nechodil nahý a nebola zjavná jeho hanba!“

„… radujete sa nevýslovnou radosťou plnou slávy…“ (1Pt 1:8)
Kristus je odpoveďou na smútok a prekážky. Toto je svet zmarených nádejí, zničených snov a znechutených túžob. G. K. Chesterton vraví: „Všade je rýchlosť, hluk a zmätok, ale nikde hlboká spokojnosť a pokojné srdcia.“
Jeden hollywoodsky redaktor pravidelnej rubriky napísal o slávnej filmovej hviezde: „Jasná, bezstarostná žiara sa vytratila z jej peknej tváre.“ Optimizmus a radosť sú výsledkom poznania Krista. Ak sa srdce naladilo na Boha skrze vieru v Krista, potom bude pretekať radostným optimizmom a dobrou náladou.
Nikdy sa nezbavíš strachovania a skľúčenosti, pokiaľ sa nenaladíš na Boha. Kristus je prameňom šťastia. On je prúdom šťastia. A to je tajomstvo radosti kresťana.
Modlitba dňa
Vďaka Tvojej láske zažívam potešenie pokojného srdca. Hlboko vo vnútri mám radosť, ktorú mi nikto nevezme. Pane, nech moje oči vždy hľadia na Teba, môj zdroj radosti.

„Tento biedny volal, a Hospodin počul a vyslobodil ho zo všetkých jeho úzkostí a zachránil.“ (Ž 34:7)
Misijný inšpektor Blumhardt bol synom chudobného obuvníka a študoval teológiu s mnohým strádaním. K poslednej skúške mu chýbalo dvesto zlatých. Vo svojej úzkosti neustále volal k Bohu o pomoc. S ťažkým srdcom išiel na poslednú prednášku ctihodného starca. Ten sa na konci hodiny spýtal: „Pánovia, je niekto medzi vami, kto sa volá Blumaurer?“ Ale takého nebolo.
„Potom sa niekto musí volať podobne,“ povedal. Blumhardt vstal a skromne povedal svoje meno. „Tak je,“ povedal starec, „to meno mi bolo povedané. Milý Blumhardt, poďte so mnou.“ V pracovni mu povedal:
„Pán, ktorý počul vaše prosby, mi zjavil minulej noci obnos, ktorý potrebujete.“ A odčítal mu dvesto zlatých. Potom si dal porozprávať o jeho mnohých úzkostiach. Nakoniec povedal: „Teším sa, že tento raz si mňa Pán vyvolil za svoj nástroj.“ Potom Blumhardt vnútorne posmelený zložil skúšku s vyznamenaním.
On i tebe chce dnes pomôcť v tvojej úzkosti. Volaj k Nemu!
Môj život, blaženosť a všetko, čo srdce blaží, je len v Ňom,
On, On slávne ma vyslobodil, v službe Jeho vždy rád som!
PS 331, 3

… aby Kristus prebýval vierou vo vašich srdciach, a vy, zakorenení a založení v láske, aby ste mohli so všetkými svätými vystihnúť, aká je to šírka a dĺžka, výška a hĺbka… (Ef 3,17-18)
Pavol má dôvod na to, prečo túži, aby Kristus vierou prebýval v našich srdciach. Je to preto, aby sme boli založení a zakorenení v láske a aby sme mohli vystihnúť…
Naša viera musí byť viac, než len naučenou vedomosťou. Viac než teóriou. Musíme niečo uchopiť, lepšie povedané, musíme byť uchopení, aby sme boli v stave pochopiť a vystihnúť. Vystihnúť čo? Pavlovo srdce prekypuje, keď rozpráva o záhadách viery, bohatstve a požehnaní. Modlí sa, aby to kresťania v Efeze spolu so všetkými svätými mohli vystihnúť a pochopiť.
So všetkými svätými, nielen s niekoľkými vyvolenými. Toto nie je niečo pre duchovnú elitu, pre špeciálnych hostí alebo pre superduchovných. Toto je niečo, čo môžeme pochopiť a vystihnúť spolu so všetkými ostatnými, ktorí tiež vyznávajú vieru vo vzkrieseného Pána Ježiša Krista. Takže si všimnime, za čo sa tu Pavol modlí. Nehovorí, aby Boh dal z bohatstva svojej slávy, ale podľa bohatstva svojej slávy! Keď Boh dáva podľa toho, aký je bohatý, ide o viac, než si dokážeme predstaviť, alebo sa modliť!
… aby vám podľa bohatstva svojej slávy dal skrze svojho Ducha mocne zosilnieť na vnútornom človeku. (Ef 3,16)
Prvá vec, za ktorú sa modlí, je, aby zosilneli na vnútornom človeku.
Nie vonkajšok, nie to viditeľné, ale charakter, to, akí naozaj sme.
Zasej myšlienku, zožneš skutok! Zasej skutok, zožneš zvyk!
Zasej zvyk, zožneš charakter!
Zasej charakter, zožneš večný osud života…
Pavol sa nemodlí o trochu sily. Modlí sa, aby Boh posilnil naše vnútro podľa svojho bohatstva. Chvíľu porozmýšľaj nad týmito slovami: „… aby vám podľa bohatstva svojej slávy dal skrze svojho Ducha mocne zosilnieť na vnútornom človeku.“
Často sa zamestnávame silou, ktorá je viditeľná, ale Pavlova modlitba sa netýka sily, ktorú budeme môcť demonštrovať tak, že svet nad ňou bude žasnúť a vidieť, akí sme silní.
Keď som mal 65 rokov, niekto sa ma spýtal, či je to zlé, keď je človek taký starý. „Nie,“ odpovedal som. „Je to privilégium žiť toľko rokov spolu s Bohom, ktorý je milosrdný a ktorý potešuje.“ Viac než 45 rokov s Bohom ma naučilo, že Boh svoje deti nikdy nevedie k Červenému moru preto, aby ich utopil. Má úplne iný zámer!
Je dobré vedieť to vtedy, keď sa všetky možnosti a cesty uzatvárajú a zdá sa, že Boh na človeka zabudol a človek si na dôvažok myslí, že si to zaslúži. Vtedy je ľahké pomyslieť si: „Boh nepomôže takému, ako som ja.“ Ale áno, pomôže! Ježiš Kristus je ten istý včera, dnes i naveky. On nás vedie k Červenému moru, aby nám svojím Božím spôsobom otvoril cestu tam, kde cesta ani žiadne iné možnosti nie sú.
To však neznamená, že je ľahké zvládať skúšky, núdzu a ťažkosti, aj keď má človek mnohoročné skúsenosti s kráčaním s Bohom. Avšak ľud Izraela nepriviedol k moru preto, aby ľud stratil odvahu, plakal, sťažoval sa, a potom sa vzdal. Boh ich tam priviedol preto, aby si uvedomili svoju vlastnú bezmocnosť, a potom sa o Bohu naučili, že On na našu neveru vždy odpovedá svojou vernosťou.
… a vy, zakorenení a založení v láske, aby ste mohli so všetkými svätými vystihnúť, aká je to šírka a dĺžka, výška a hĺbka…
Aby sme tomuto porozumeli, musíme dovoliť Kristovi, aby prebýval v našich srdciach!