V slovenských marginalizovaných komunitách je oproti majorite trikrát menej ľudí v dôchodkovom veku. "Keď sa pozrieme na čísla z najvylúčenejších osád, tam sa rozdiely šplhajú ku 20 aj cez 20 rokov rozdielnej dĺžky dožitia," hovorí antropológ Andrej Belák v podcaste Svet medzi riadkami.
Je to jeden z najväčších rozdielov v rámci rozvinutých krajín. Príčiny nie sú genetické, ale sociálne. "My tie telá máme od prírody rovnaké," vysvetľuje Belák. Rozdiel vzniká tým, že jedni sú celý život vystavení väčšiemu množstvu škodlivých faktorov než druhí.
Tento podcast je súčasťou novinárskej série Slovensko nie je krajina pre slabších. V nej sa podrobne venujeme jednotlivým skupinám ľudí, ktoré u nás ťahajú za kratší povraz. A odkrývame dôvody, prečo ich náš systém namiesto pomoci ďalej znevýhodňuje.
Čo by ste robili, ak by niekto z vašich blízkych potreboval zo dňa na deň nepretržitú opateru? Na koho sa obrátite, keď na príspevok na opatrovanie čakáte mesiace, alebo vám ho zamietnu? Rodiny na Slovensku sa ocitajú v nezvládnuteľných situáciách bez podpory.
Systém ich niekedy núti až do zúfalých riešení. "My si sami vytvárame problémy, nutíme ľudí robiť veci, ktoré sú ilegálne, len preto, lebo systém neposkytuje podporu," hovorí jedna z hostiek podcastu Svet medzi riadkami, podpredsedníčka Komory opatrovateliek Slovenska Iveta Ždiľová.
Opisuje prípad, keď si syn musel vybaviť falošnú PN-ku, aby sa mohol postarať o matku, pretože nemal nárok na opatrovateľský príspevok.
Situáciu komplikuje nedostupnosť služieb. Len tretina obcí zo zhruba troch tisíc poskytuje opatrovateľskú službu, upozorňuje predsedníčka Komory Dana Grafiková. V niektorých zariadeniach sociálnych služieb sú zas čakacie doby aj niekoľko rokov.
Tento podcast je súčasťou novinárskej série Slovensko nie je krajina pre slabších. V nej sa podrobne venujeme jednotlivým skupinám ľudí, ktoré u nás ťahajú za kratší povraz. A odkrývame dôvody, prečo ich náš systém namiesto pomoci ďalej znevýhodňuje.
Myslíte si, že kto sa snaží, ten má? Realita na Slovensku je často iná. Mnohí zamestnanci pracujú na plný úväzok, no majú problém uživiť svoje rodiny.
„Keď robíte 40 hodín týždenne prácu potrebnú pre spoločnosť, mali by ste si vedieť zabezpečiť živobytie,“ hovorí Milan Kuruc, zakladateľ občianskeho združenia Pracujúca chudoba v podcaste Svet medzi riadkami.
Výška miezd na Slovensku nie je len otázkou individuálnej snahy. Slovenská ekonomika prerozdeľuje zamestnancom menší podiel z vytvorenej hodnoty než západné krajiny. Kým u nás ide na mzdy približne 40 percent HDP, v západnej Európe je to 50-60 percent, hovorí Kuruc.
Rozdiely sú aj v práci medzi západnými a slovenskými pobočkami rovnakých firiem. "Keď idú naši pracovníci do materskej pobočky v Nemecku, tak tam má zamestnanec oveľa nižšie tempo na pracovnej linke ako na Slovensku. Ľudia prídu a častokrát majú pocit, že boli na nejakej dovolenke. Je tam iná atmosféra, väčšia pohoda a vyššia mzda," opisuje Kuruc.
Tento podcast je súčasťou novinárskej série Slovensko nie je krajina pre slabších. V nej sa podrobne venujeme jednotlivým skupinám ľudí, ktoré u nás ťahajú za kratší povraz. A odkrývame dôvody, prečo ich náš systém namiesto pomoci ďalej znevýhodňuje.
Čo si pomyslíte, keď poslanci v parlamente pokrikujú na svoje kolegyne, komentujú ich telá či ich dokonca obťažujú? Toto nie sú ojedinelé prípady, ale bežná realita, s ktorou sa stretávajú političky na Slovensku. „Sú to príklady sexuálneho obťažovania na pracovisku ako vyšité,“ hovorí Barbara Holubová, sociologička a výskumníčka, v najnovšej epizóde podcastu Svet medzi riadkami.
Napriek zákonom a pravidlám je sexuálne obťažovanie stále vážnym problémom – a nielen v politike. Čo by sa zmenilo, ak by v parlamente bolo viac žien? Holubová pripomína koncept „kritickej masy“. „Ak ženy tvoria aspoň 30 percent skupiny, začína sa meniť prostredie a vplyv ich hlasov je zreteľnejší. Vidíme to najmä v severských krajinách, kde sa prijímajú zákony podporujúce ženy, rodiny či slabšie sociálne skupiny.“
Tento podcast je súčasťou novinárskej série Slovensko nie je krajina pre slabších. V nej sa podrobne venujeme jednotlivým skupinám ľudí, ktoré u nás ťahajú za kratší povraz. A odkrývame dôvody, prečo ich náš systém namiesto pomoci ďalej znevýhodňuje.
Čo rozhoduje o úspechu dieťaťa v škole? Je to jeho talent, snaha alebo niečo úplne iné? Podľa Michala Rehúša, analytika Centra vzdelávacích analýz, má na Slovensku rodina oveľa väčší vplyv, než by mala. „Dáta z medzinárodných štandardov ukazujú, že vplyv socio-ekonomického zázemia na výsledky detí je na Slovensku a v Rumunsku najväčší zo všetkých krajín OECD,“ hovorí Rehúš v podcaste Svet medzi riadkami.
Cesta dieťaťa zo znevýhodneného prostredia je plná prekážok už od ranného veku. Menej detí zo slabších rodín navštevuje škôlky, čím prichádzajú o kľúčovú prípravu. Po nástupe na základnú školu sa stretávajú s nedostatkom podpory, čo často vedie k opakovaniu ročníkov.
Táto epizóda podcastu je súčasťou novinárskej série Slovensko nie je krajina pre slabších. V nej sa podrobne venujeme jednotlivým skupinám ľudí, ktoré u nás ťahajú za kratší povraz. A odkrývame dôvody, prečo ich náš systém namiesto pomoci ďalej znevýhodňuje.
Viete si predstaviť, že vaše dieťa nenastúpi na vysokú školu, pretože nemá kde bývať? Alebo že začínajúci učiteľ prespáva na internáte spolu so študentmi? Nedostupnosť bývania v Bratislave už dávno nie je problémom jednotlivcov – je to kríza, ktorá ovplyvňuje celé rodiny, skupiny ľudí a profesie, na ktorých fungovanie mesta závisí.
Chýbajú byty pre všetkých, no predovšetkým pre tých nazraniteľnejších ako sú napríklad osamelé matky či ľudia, ktorí prešli detskými domovmi. Aj to rozoberá najnovšia epizóda podcastu Svet medzi riadkami, v ktorej bol hosťom Adrian Gubčo z portálu Yes In My Bratislava.
Táto epizóda podcastu je súčasťou novinárskej série Slovensko nie je krajina pre slabších. V nej sa podrobne venujeme jednotlivým skupinám ľudí, ktoré u nás ťahajú za kratší povraz. A odkrývame dôvody, prečo ich náš systém namiesto pomoci ďalej znevýhodňuje.
"Rómovia nevolať.“ Stačí meno v životopise a šanca na pohovor je nulová. Diskriminácia však presahuje pracovný trh – rómske deti končia v špeciálnych školách, rodiny nemajú prístup k dôstojnému bývaniu a politická moc im stále uniká. Prečo systém radšej vytvára bariéry, než aby podporoval inklúziu? V najnovšej epizóde podcastu Svet medzi riadkami diskutujeme s výskumníčkou Zuzanou Havírovou o tom, ako Slovensko zlyháva pri začleňovaní svojej druhej najväčšej menšiny.
Táto epizóda podcastu je súčasťou novinárskej série Slovensko nie je krajina pre slabších. V nej sa podrobne venujeme jednotlivým skupinám ľudí, ktoré u nás ťahajú za kratší povraz. A odkrývame dôvody, prečo ich náš systém namiesto pomoci ďalej znevýhodňuje.
Ako sa cítite, keď prechádzate cez cestu vo vašom meste? Je to bezpečné a rýchle? Alebo musíte dlho čakať, kým vám vodič zastane? „Psychologicky sa môžeme pýtať aj to, kto naberie odvahu vstúpiť na štvorprúdovú vozovku bez signalizácie,“ hovorí urbanistka a architektka Viktória Mravčárková v najnovšej epizóde podcastu Svet medzi riadkami. Štatistiky sú alarmujúce. Na Slovensku je 30 percent obetí smrteľných dopravných nehôd práve medzi chodcami, zatiaľ čo v Rakúsku je to len 13 percent.
Tento epizóda podcastu je súčasťou novinárskej série Slovensko nie je krajina pre slabších. V nej sa podrobne venujeme jednotlivým skupinám ľudí, ktoré u nás ťahajú za kratší povraz. A odkrývame dôvody, prečo ich náš systém namiesto pomoci ďalej znevýhodňuje.
„Slovensko je úžasná krajina, len Slovákom sa tak-nejak stala. Nevedia na čo, nevedia prečo,“ hovorí v ďalšej epizóde podcastu Svet medzi riadkami sociálny antropológ Juraj Buzalka a dodáva, že dodnes sme sa nezamysleli, kam chceme ako krajina smerovať.
„Vládne nám nihilistická moc bez vízie do budúcnosti,“ opisuje súčasnú politickú scénu autor knihy Postsedliaci. Zahraničnú politiku na štyri svetové strany považuje na smiech a o Slovensku hovorí ako o svetovej bezmoci.
Elity podľa neho zlyhali v základnej úlohe - presvedčiť ľudí, „že sa dá byť súčasťou globálneho sveta bez toho, aby sme opustili rodné okršleky. Že sa dá byť napríklad kozmopolitným dedinčanom, liberálnym katolíkom alebo dúhovým kresťanom.“
Tento podcast je súčasťou novinárskej série Slovensko nie je krajina pre slabších. V nej sa podrobne venujeme jednotlivým skupinám ľudí, ktoré u nás ťahajú za kratší povraz. A odkrývame dôvody, prečo ich náš systém namiesto pomoci ďalej znevýhodňuje.
Na Slovensku máme 950-tisíc ľudí ohrozených chudobou. A to je len oficiálny údaj, ktorý nepočíta s tými, čo sú tesne nad hranicou chudoby. Ako sme sa dostali do bodu, keď rodiny, ktorým chýbajú základné prostriedky, musia namiesto pomoci od štátu žiadať o príspevky na webe?
„Zrazu vidíte ľudí, ktorí na sociálnych sieťach zverejňujú svoje príbehy a prosia o peniaze na operácie, lieky či základné potreby. Je to nesmierne ponižujúce a nedôstojné,“ hovorí Peťo Ivanič z iniciatívy Svet medzi riadkami. Namiesto fungujúcej štátnej pomoci sa títo ľudia musia spoliehať na verejné zbierky, ktoré však nedokážu nahradiť systémové riešenia.
Tento podcast je súčasťou novinárskej série Slovensko nie je krajina pre slabších. V nej sa podrobne venujeme jednotlivým skupinám ľudí, ktoré u nás ťahajú za kratší povraz. A odkrývame dôvody, prečo ich náš systém namiesto pomoci ďalej znevýhodňuje.
Michela Mihoková je nevidiaca Rómka. V živote sa tak stretáva s dvojnásobnou diskrimináciou. Ako nevidiacu ju ľudia neraz berú ako nesvojprávnu. Napríklad, keď príde k doktorovi so sprievodom, lekár alebo sestrička sa s ňou nerozprávajú, automaticky sa obrátia na sprievod.
“Ako keby som tam ani nebola. Ako keby ma môj zrakový hendikep predurčoval k tomu, že neviem povedať, čo mi je,” hovorí v podcaste Svet medzi riadkami.
Ešte ťažšie sa jej žije s útokmi a neprávosťou, ktoré pramenia z toho, že je Rómka. “Rasová diskriminácia je niečo, čo je neprípustné. Zatiaľ čo zrakový hendikep vedie len k podceňovaniu, rasová diskriminácia dokáže ľudí viesť k obrovskej agresivite,” hovorí Mihoková.
Keď sa povie Blízky východ, mnohí z nás si predstavia exotiku, Aladina, bradatých snedých ľudí so zbraňami v ruke jazdiacich na ťavách. Na svet okolo seba nazeráme stereotypne.
Tým, ako si predstavujeme a interpretujeme iné krajiny, sa zaoberá koncept orientalizmu. Nemusí ísť pritom len o Blízky východ. “Je to niečo, čo je v našej fantázii. Mimo hranice nášho kultúrneho okruhu, Orientom môže byť aj východné Slovensko,” hovorí islamológ a religionista Attila Kovács v podcaste Svet medzi riadkami.
Podobne ako my hľadíme na tých druhých, pozerajú sa s predsudkami aj “tí druhí” na nás. Pre ľudí zo Západu patria medzi exotické, “orientálne” aj krajiny strednej a východnej Európy. To sú pre nich tie štáty, kde je vodka a porno. “Napríkad aj Česi orientalizujú Slovensko. Slovenčina je taký zvláštny jazyko, ale slovenské dievčatá sú aké krásne. Je to veľmi typická stereotypizácia,” pokračuje Kovács.
Na Blízkom východe sa zas na Európu pozerajú ako na kontinent, kde muži chodia stále opití a ženy sa na uliciach premávajú polonahé.
Jazykovo máme síce veľmi blízko k Čechom, no mentalitou skôr k našim južným susedom. “Maďari sú naše tisícročné zrkadlo, sú tak podobní nám, že sa chceme od nich odlíšiť,” hovorí v podcaste Svet medzi riadkami etnologička Marta Botíková. Máme za sebou storočia nesmierne podobného života – roľníckeho typu. Vďaka tomu vznikla kultúra, torá nám je blízka a ktorou sa hrdíme, pokračuje etnologička.
“Oslovovanie je pre kvír ľudí úzko späté s bytím a tým, kým sme,” hovorí nebinárne Victory Vargicovie. Viky používa stredný rod a zámená ono/ich, čo sa mnohým môže zdať v slovenčine nezvyčajné – používa napríklad označenie autorstvo.
V podcaste Svet medzi riadkami sme sa venovali nebinárnosti, aktivizmu, lingvistike a aj tomu, či sa dnes stala zmena zámen trendom. “Keď sa niečo odtabuizuje a dekriminalizuje, tak prirodzene vidíme nárast ľudí, ktorí sa s tým verejne stotožnia,” vysvetľuje Viky a rozpráva, ako sa postupne dopracovalo ku používaniu stredného rodu a aké boli dôvody vzniku Nebinárnej príručky, ktorú neskôr napísalo.
Mnohé tradičné sviatky na Slovensku postupne strácajú svoj pôvodný obsah. Aj keď čoraz menej ľudí vie, čo znamenajú, sú pre nás mimoriadne dôležité - nútia nás spomaliť. Vplýva na sviatky moderná doba a globálne témy ako klimatická kríza? Obohacujú naše sviatky aj menšiny? A ktoré sviatky sa využívajú na občiansky aktivizmus? Pýtali sme sa Kataríny Popelkovej z Ústavu etnológie a sociálnej antropológie Slovenskej akadémie vied.
I keď ešte nežijeme v rodovo vyrovnanej spoločnosti, postupne sa hranice medzi mužskými a ženskými rolami zmazávajú. Zatiaľ čo časť mužov je so situáciou vyrovnaná, v spoločnosti je aj skupina, ktorá “vzdoruje voči svetu” sledovaním mizogýnov. Zažívame krízu mužskej identity? Vedia sa ešte ženy a muži rozprávať? A ako to ovplyvňuje randenie? Pýtali sme sa Radomíra Masaryka z Fakulty sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského.
Večer si po dlhom dni zapnete televíziu, kde práve beží akčný film, ktorého identický dej ste už videli v sto ďalších verziách. Svalnatý, stoický a nebezpečný muž musí splniť ťažkú úlohu, pomstiť sa a ideálne pri tom zachrániť krásnu ženu.
Odkiaľ vychádza tento stereotyp a prečo má u divákov úspech? Odpoveď možno nájdeme aj vo fenoméne ´mužského pohľadu´ alebo male gaze, ktorý je vo filmovej tvorbe prítomný prakticky už od jej začiatkov v 20. storočí.
V podcaste Svet medzi riadkami sme sa rozprávali s dramaturgičkou Kina inak A4, Barborou Nemčekovou, aj o tom, ako mužský pohľad narába so ženskými postavami.
“Typický je záber, ktorý začína pri nohách herečky a následne kĺže po celom tele. Žena nevystupuje ako komplexná bytosť s tvárou a názorom, ale je redukovaná iba na časti jej tela,” vysvetľuje Nemčeková, ktorá je zároveň redaktorkou vo Film.sk a vedúcou filmovej sekcie v kultúrnom mesačníku Kapitál.
Namiesto toho, aby niektorí politici vládnej koalície súťažili argumentmi, sa snažia spochybniť médiá. Cieľom je, aby ľudia už ničomu nedôverovali.
“Je to ich politická stratégia. Veľa ľudí môže mať pocit, že ten, kto vyhral voľby, má pravdu. Žijeme však v demokracii, kde nie je len vláda väčšiny, ale sú aj zaručené práva a slobody. Jednou z nich je sloboda médií,” hovorí Pavol Szalai z organizácie Reportéri bez hraníc v podcaste Svet medzi riadkami.
Ak premiér otvorene odmieta komunikovať s vybranými médiami, porušuje tým právo na informácie. “Úrad vlády je ústredný orgán verejnej moci. Jednou z jeho zákonných povinností je poskytovať médiám informácie. Otvorene tak hovorí, že bude porušovať zákon,” dodáva Szalai.
V 90. rokoch bolo medzi väčšinovou spoločnosťou a maďarskou menšinou dusno. Aktivisti lepili vlastnoručne vyrobené tabuľky s maďarskými názvami na začiatky či konce obcí a Slováci ich chodili v noci premaľovať. Neskôr sa prijal takzvaný tabuľový zákon a dnes sa nad tým už nikto ani nepozastaví. Ako sa žije maďarskej menšine na Slovensku dnes? A ako to, že politici prestali vyťahovať takzvanú “maďarskú kartu”? Pýtali sme sa Kálmána Petőcza, odborníka na ľudské práva a maďarsko-slovenské vzťahy.
Mnohé komunity na Slovensku majú pocit, ako by sem ani nepatrili. Prejavuje sa to aj v Ústave, ktorej preambula sa začína slovami “My, národ slovenský…”
O tom, ako naša legislatíva (ne)vychádza v ústrety menšinám, sme sa rozprávali s Jánosom Fialom Bútorom, výskumníkom pracujúcim v Jazykovednom ústave Ľudovíta Štúra a právnikom, ktorý pred súdmi zastupuje príslušníkov menšín.
Porušovania práv maďarskej komunity sa prejavuje napríklad v zdravotnej starostlivosti. Objavujú sa prípady, keď lekári odmietajú ošetrovať pacientov, ak nehovoria dobre po slovensky, alebo hovoria s prízvukom.
