Poďte sa príjemne sviatočne naladiť a ponoriť hlbšie do adventnej atmosféry prostredníctvom rozprávania a osobných spomienok rodenej Prešporáčky a skutočnej sprievodcovskej legendy a stále aktívnej lektorky Kurzu sprievodca cestovného ruchu BKIS - pani Heleny Navrátilovej. V srdečnom rozhovore s Ludwigom Baginom vás možno inšpiruje k novým tradíciám, či výberu zmysluplných darčekov, no najmä sprostredkuje živý obraz Bratislavy minulého storočia.
Architekti a stavitelia z rodu Feiglerovcov zásadne definovali genius loci starého Prešporka a stoja za rozsiahlym delom a stavbami, ktoré možno dodnes obdivovať. Ignác Feigler mladší, ktorý zomrel pred 130 rokmi, teda 16. novembra 1894 v Bratislave, bol jeden z najplodnejších a najvšestrannejších architektov v dejinách nášho mesta. Projektoval napr. ortodoxnú synagógu na Zámockej ulici, nemocnicu na Mickiewiczovej ulici, Palugyayov palác na Pražskej, či pôrodnicu na Zochovej ulici. Nielen o ňom, ale aj o ďalších generáciách tohto rodu sa Ludwig Bagin rozprávali s historikom umenia a odborníkom na ochranu pamiatok Dr. Petrom Budayom.
V októbri bola v Múzeu dopravy v Bratislave otvorená výstava približujúca históriu legendárnej Viedenskej električky z Bratislavy, ktorá začala premávať pred 110 rokmi a tešila sa mimoriadnemu záujmu obyvateľstva. Slovenské technické múzeum ju pripravilo v spolupráci s Klubom priateľov mestskej hromadnej a regionálnej dopravy a s ďalšími partnermi. V areáli múzea uvidíte napríklad zreštaurovanú električkovú lokomotívu, podvozok nákladného vozňa s pôvodným označením a pripravené sú aj viaceré výchovno-vzdelávacie aktivity. O fenoméne Viedenskej električky diskutoval Ludwig Bagin s Romanom Delikátom z Klubu priateľov mestskej hromadnej a regionálnej dopravy.
Pred 120 rokmi (13. septembra 1904) bola definitívne dokončená stavba dnes už ikonickej Lekárne Salvator. Na fasáde novostavby lekárne na Panskej ulici bola umiestnená socha Spasiteľa od významného bratislavského sochára Alojza Rigeleho. O vzniku aj o ďalšom dobrodružnom osude lekárne sa Ludwig Bagin rozprával so známym bratislavským historikom Štefanom Holčíkom.
Vypočujte si záznam živého nahrávania podcastu Rande s mestom, ktoré sa uskutočnilo v rámci Bratislavského kultúrneho leta na podujatí - Večer na hradbách. V auguste uplynulo 60 rokov od vyhlásenia Prírodnej rezervácie Devínska Kobyla za chránenú oblasť. Výnimočné územie - Sandberg, ktoré je súčasťou Devínskej Kobyly, je vďaka svojej biodiverzite, archeologickému a paleontologickému významu zaradené v 4. stupni ochrany prírody. Vyskytujú sa tu výnimočné rastlinné i živočíšne druhy, z ktorých mnohé nájdeme už len na zopár miestach Slovenska. Nielen o histórii tohto územia sa Ludwig Bagin rozprával s turistickou sprievodkyňou a lektorku kurzu Sprievodca cestovného ruchu BKIS - Andreou Turanskou. Dozviete sa veľa o význame, ale aj o konkrétnych pokladoch tohto výnimočného územia a zistite, prečo sa oplatí chrániť ho pre ďalšie generácie.
Prvá postmoderná stavba na Slovensku bola dokončená pred 40 rokmi, v júli 2024. Dnes už neexistujúci - obchodný dom Ružinov, bol dielom autorského kolektívu: Ján Bahna, Ľubomír Mihálik, František Kalesný, Pavol Čížek a Peter Minarovič. Zo stavby zostal už len skelet, ktorý viac ako desaťročie čaká na svoju novú podobu. O jeho pôvodnej podobe a o tom, prečo išlo o výnimočnú stavbu, sa Ludwig Bagin rozprával s architektom Matúšom Bišťanom, ktorý sa obchodnému domu Ružinov venoval aj vo svojej dizertačnej práci a bol študentom prof. Bahnu.
Pred osemdesiatimi rokmi, 16. júna 1944, zažila Bratislava bombardovanie s ničivými následkami. 33 stíhačiek a 158 bombardérov americkej leteckej armády zaútočilo na rafinériu Apollo, Zimný prístav a jeho okolie a za deväť minút zničilo 80 percent závodu. Nielen o detailoch útoku a jeho následkoch, ale aj o príčinách, historickom pozadí a ďalšom osude rafinérie Apollo sa Ludwig Bagin rozprával s PhDr. Ľudovítom Hallonom, DrSc., ktorý pôsobí ako vedúci oddelenia dejín vedy a techniky v Historickom ústave SAV.
Bratislavská kalvária je jednou z najstarších na území Slovenska a jednou z prvých v Uhorsku! Situovaná je v kopci medzi Hlbokou a Pražskou ulicou a 27. mája 2024 prešlo 330 rokov od položenia jej základného kameňa (v roku 1694 ). Pôvodné zastavenia krížovej cesty z prelomu 17. a 18. storočia boli v 50-tych rokoch 20. storočia cielene ničené, pričom najviac zdevastované boli pri výstavbe Pražskej ulice, kedy sa odbagrovalo aj z Kalvárskeho kopca. Do 21. storočia sa zachovalo len torzo, avšak vďaka iniciatíve a usilovnej práci Občianskeho združenia Bratislavská Kalvária, sa toto pútnické miesto v súčasnosti úspešne obnovuje. O príbehu bratislavskej kalvárie sa Ludwig Bagin rozprával s vynikajúcim sprievodcom po Bratislave Pavlom Šimove.
Juraj Schulpe bol filantrop, ktorý sa angažoval v riešení najpálčivejších sociálnych a zdravotných problémov Uhorska. Zasadzoval sa o slušné bývanie a výstavbu cenovo dostupných bytov pre robotníkov a vypracoval sociálne reformy zamerané na oblasť hygieny. Pred stotridsiatimi rokmi, presne 29. marca 1894, sa zaviazal na vlastné náklady postaviť na Šancovej ulici v Bratislave robotnícku kolóniu, ktorá sa stala vzorovým modelom bývania robotníkov v Uhorsku. Viac o tomto výnimočnom človeku a jeho mimoriadnej práci sa dozviete od Gabriely Dudekovej Kováčovej z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied.
Bratislava má bohatú a rozmanitú zbierku umeleckých diel vo verejnom priestore, okolo ktorých určite aj vy dennodenne chodíte a napriek tomu o nich veľa neviete, či dokonca ich prehliadate. Našťastie sa v posledných rokoch zobúdza viacero iniciatív, ktoré im venujú zaslúženú pozornosť a častokrát sa snažia o ich záchranu. Skvelý projekt realizuje aj Galéria mesta Bratislavy, ktorá pod hlavičkou – Umenie mesta založila a spravuje živú databázu diel vo verejnom priestore. Táto online mapa dokumentuje diela od 2. polovice 20. storočia až po súčasnosť, prináša o nich komplexné informácie a častokrát popularizuje diela, ktoré boli dlhé roky spájané s minulým režimom a považované za nehodnotné. Viac o aktuálnom stave a ďalších plánoch celého projektu sa dozviete od spoluautorky a projektovej manažérky Lindy Blahovej z Galérie mesta Bratislavy.
Alojz Rigele je svojím talentom a ohromným dielom, ktoré zanechal synonymom sochárskej tvorby v Bratislave. Mimoriadne talentovaný kamenosochár, rezbár a vyhľadávaný portrétista by 8. februára oslávil 145 rokov. Viac o živote a diele tohto majstra sa dozviete v rozhovore s legendárnym sprievodcom po Bratislave a lektorom kurzu sprievodcov Zsoltom Lehelom, ktorý je tiež autorom monografie o Alojzovi Rigelem.
Čo všetko o minulosti sa dá dozvedieť z dlažby? Historička Julia Itin a fotograf Štefan Cipár stoja za vytvorením unikátnej kolekcie historických vzorov a farieb pôvodných dlažieb, ktoré v Bratislave mapovali takmer tri roky. Mnohé z nich prežili v nezmenenej podobe celé storočia, a tak majú dnes naozaj čo rozprávať... Vypočujte si viac o ich zaujímavej práci a výskume, ktoré predchádzali vydaniu výnimočnej knižnej publikácie - Mozaika Bratislavy – skryté dlažby a obklady.
Odkiaľ sa vzali Vianoce a ako ich slávili naši predkovia v starej Bratislave? Ako vyzerali Vianoce v 17. a neskôr v 20. storočí? O tom, čo všetko zahŕňala príprava na sviatky v jednotlivých vrstvách mestskej spoločnosti, či kedy sa objavil prvý vianočný stromček a vianočné trhy, rozprávajú mladí bádatelia z Archívu mesta Bratislavy - Martina Rácová a Miroslav Baranek. Vypočujte si detailné svedectvá, ktoré vychádzajú z dobových prameňov, ako sú účtovné knihy, listy, priania, či dokonca unikátny list Ježiškovi z roku 1857.
V jednej z najkrajších klasicistických stavieb Bratislavy – v Primaciálnom paláci, sa okrem slávnej Zrkadlovej siene, nachádza aj skutočný umelecký skvost – svetoznáme gobelíny. Ide dokonca o jedinú kompletnú sériu svojho druhu na svete, ktorá pozostáva zo šiestich kusov tapisérií a znázorňuje antickú mytologickú báj o tragickej láske Leandra a Héro. Objavené boli náhodne v 20. storočí pri renovácii paláca. Dnes sú súčasťou stálej expozície európskeho umenia v Galérii mesta Bratislavy a detaily ich príbehu i súčasný stav priblíži historik umenia a externý lektor Galérie mesta Bratislavy – František Bucha.
Budova Starého lýcea na Konventnej ulici, ktorá bola postavená 22. októbra 1783, je národnou kultúrnou pamiatkou a v nedávnej dobe prešla rozsiahlou a veľmi citlivou rekonštrukciou. Vzniklo tu tzv. Laboratórium otvorenej spoločnosti, kde by sa mali diskutovať kľúčové spoločenské témy. O slávnej histórii lýcea, ale aj o príprave a realizácii jeho novej podoby sa Ludwig Bagin porozprával s programovým manažérom a koordinátorom projektu Martinom Kováčom.
Extravagantné, odvážne a na svoju dobu provokatívne dielo inšpirované slávnym Centre Pompidou v Paríži - aj tak možno charakterizovať Novú tržnicu na Trnavskom mýte v Bratislave. Stvoril ju slovenský architekt Ivan Matušík, ktorý je tiež autorom ikonických obchodných domov Prior v Bratislave a v Nitre. Od jej otvorenia 20. októbra 1983 práve uplynulo 40 rokov a napriek dlhoročnému zanedbaniu, stále vyniká svojím architektonickým konceptom. Prešla už čiastočnou obnovou a v roku 2022 bola vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku, o čo sa výrazne zaslúžil odborný radca krajského pamiatkového úradu - Miroslav Hrdina.
Tajomný umelec a legendami opradený barokový sochár pochádzajúci z Bavorska – Franz Xaver Messerschmidt žil časť svojho života v Bratislave, kde napokon aj v roku 1783 zomrel. Z tohto obdobia pochádzajú aj slávne, a zároveň jeho najoceňovanejšie diela – Charakterové hlavy, teda neobvyklé busty s výraznými grimasami. O rozsiahlom diele a jeho význame, ako aj o rozporuplnej osobnosti a životnom príbehu tohto umelca sa Ludwig Bagin rozprával s kurátorkou zbierky starej maľby a sochy v Galérii mesta Bratislavy – Dominikou Zbončákovou.
Vypočujte si záznam zo živého nahrávania podcastu o prešporskom rodákovi, osvietenskom vizionárovi a uznávanom vynálezcovi - Wolfgangovi Kempelenovi.
V lete pred 250 rokmi, presne 28. júla 1773, zostrojil na objednávku a pre pobavenie Márie Terézie šachový automat, ktorý mal podobu Turka sediaceho za stolom a napokon zatienil všetky jeho ďalšie vynálezy.
V rozhovore Ludwiga Bagina s hosťom Andrejom Grollom, z občianskeho združenia Kempelenopolis, sa dozviete, aké svetové prvenstvá má Kempelen na svojom konte, že ovplýval aj umeleckým talentom a aké mal zásluhy v oblasti vzdelávania nevidiacich a nepočujúcich.
Navštívili ste niekedy Archív mesta Bratislavy? Viete, kde sídli, čím sa zaoberá a prečo by mohol byť aj pre vás zaujímavý? Archívy sú pamäťou národa, majú nezastupiteľnú úlohu a význam v informačných štruktúrach a zdrojoch spoločnosti a sú súčasťou národného kultúrneho dedičstva každej krajiny. Tento rok slávi 100 rokov od vzniku Vedeckých ústavov mesta Bratislavy – teda vrcholnej kultúrnej a pamäťovej inštitúcie, ktorá v období Československej republiky a Slovenskej republiky združovala archív aj múzeum. O konkrétnych pokladoch, ktoré bratislavský archív uchováva aj o jeho aktuálnej činnosti porozprávali Ludwigovi Baginovi hostia z Archívu mesta Bratislavy - Michal Duchoň a Ján Kúkel.
Osud prešporskej židovskej štvrte predznamenal obrovský požiar, ktorý vypukol 17. mája 1913 v Podhradí a nezvratne poškodil takmer celú zástavbu v okolí Židovskej ulice. Oheň zničil všetko, čo mu prišlo do cesty a zázrakom obišiel iba ortodoxnú synagógu, Mikulášsky kostol a kapucínsky kostol s kláštorom. Nielen o požiari, o jeho príčine a rozsiahlych následkoch, ale aj o histórii a súčasnosti bratislavskej židovskej obce porozprával Tomáš Stern, ktorý sa venuje dokumentovaniu židovského kultúrneho dedičstva na Slovensku. .
