Spisovatelia Jan Němec (Dějiny světla, Možnosti milostného románu…, šéfredaktor časopisu Host) a Jana Šrámková (Hruškadóttir, Tonko, Slávka a kúzelné svetlo...) napísali „román ve dvou” BYT, ktorý experimentálnym spôsobom prepája príbehy Daniela a Zuzany. Na každej otvorenej dvojstrane knihy sa stretávajú, a súčasne sa míňajú. Spája ich jeden byt, v ktorom žijú na striedačku, každý na vlastnej životnej križovatke – Danielovi zomiera otec, Zuzana s malým synom odišla od partnera. Môžete začať čítať jeden alebo druhý príbeh, no súčasne sa vám zjavuje aj ten opačný. Tak ako sa do Danielovho bytu nasťahuje Zuzana, tak sa do jednoho románu/bytu nasťahovali dvaja autori – a vznikla zaujímavá skladačka. Ako sa píše vo dvojici, a pritom osamote? Aké je to, nemôcť zasiahnuť do príbehu ďalšej postavy? A ako sa vzťahy postáv premietli do vzťahu autorov? Nazrite v našom podcaste do ich autorskej kuchyne.
Tento podcast z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
Rozprávka pre dospelých režiséra Mira Rema Raději zešílet v divočině je film o dvoch bratoch – jednovaječných dvojčatách Františkovi a Ondřejovi Klišíkovcoch, ktorí sa, každý po svojom, neboja byť sami sebou. Film získal na MFF Karlove Vary hlavnú cenu, Krištáľový glóbus. V ústraní na Šumave žijú svoje životy introverta a extroverta. Jeden chce lietať, píše básne a montuje si aj perpetuum mobile. Druhý je tak trochu nihilista, usadený pevne na zemi. Miro Remo nakrútil intenzívny a súčasne intímny film, v ktorom sa odromantizovaná realita pustovníctva mieša s magičnom a poéziou. O všadeprítomnej dualite, ale aj sebaspytujúcom psovi, večných deťoch a outsideroch.
Vznik tohto podcastu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
V pražskom Centre súčasného umenia DOX sa teraz môžete ponoriť do znepokojujúcich, snových svetov Davida Lyncha na výstave Up in Flames, rozsiahlej prezentácii výtvarného diela umelca, ktorého preslávili filmy, no aj v nich vždy myslel viac ako maliar. Kurátorom výstavy je Otto M. Urban, s ktorým sme si po jej prehliadke sadli na dvor (na pamiatku Lyncha aj s kávou a cigaretou), pod vzducholoď Gulliver, a hovorili sme nielen o koncepte výstavy, ktorá ponúka medzi asi 400 dielami aj okolo 60 doteraz nikdy nevystavených Lynchových prác, ale aj o inšpiráciách, solitérstve, prepájaní výtvarného umenia, filmu a hudby, technikách, ktorými Lynch komunikoval svoje obľúbené témy, vracajúcich sa motívoch, aj o spôsobe, ako nielen čítať, ale najmä vnímať Lynchove diela – pretože, ako sám hovoril, nie je to o hľadaní skrytých významov, ale o prijatí sily emocionálneho a zmyslového zážitku.
Vznik tohto podcastu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
Spisovateľka Kateřina Tučková nedávno navštívila Bratislavu, a tak sme jej prítomnosť využili na rozhovor nielen o knihe Sudety: Ztracený ráj, do ktorej prispela svojou poviedkou, ale najmä o všetkom, čo je zviazané s jej tvorbou, či už románovou, alebo divadelnou. História sa v nej stretáva so súčasnosťou, a často ju spoznávame cez silné príbehy žien, ktorým dáva hlas. Skutočné príbehy, ktoré neboli vypovedané. Ale aj o rodinnej histórii, traumách, domácich knižniciach a „galériách“ ... a radosti z čítania.
Vznik tohto podcastu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
Foto/Zdroj: katerina-tuckova.cz/Lenka Hatašová
Režisér, dramatik Dávid Paška iba nedávno (2022) absolvoval Seminár Maxa Reinhardta vo Viedni a za tých pár sezón už stihol získať záujem divadiel, ktoré ho oslovujú na spoluprácu (a to vrátane prvej scény), kritikov aj divákov. Jeho divadelná skúsenosť je európska. Stretli sme na konci náročnej sezóny a pred ďalšou rovnako náročnou – počtom plánovaných inscenácií aj výberom tém. V našom podcaste hovorí o intenzívnej divadelnej ceste, ktorú zatiaľ prešiel, formatívnych skúsenostiach, vzťahu k textu, spôsobe, akým uvažuje o divadle ako takom, aj o témach, ktoré ho zaujímajú a spôsobe ako s nimi pracovať.
Vznik tohto podcastu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
S režisérkou Júliou Rázusovou sme sa stretli v prvý jarný deň, v rozbehnutom skúšobnom období inscenácie Nosorožec, skvostnej hre Eugèna Ionesca, ktorú už môžete vidieť v Činohre SND. A od absurdnej drámy sme plynule prešli k realite ženy/režisérky. Od vlastného divadla, k rôznym prepojeniam – divadelným i osobným, rodine „on the road” aj napojeniu na seba samú.
Vznik tohto podcastu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
Režisérka a dramatička Alžbeta Vrzgula má jasný rozpoznateľný rukopis a prenáša ho aj do inscenácií, vytváraných mimo divadla Uhol_92, ktoré spoluzakladala a ktoré jej tvorba definuje. V rozhovore nahliadneme nielen do jej procesov práce a uvažovania o divadle, ale aj do prostredia nezávislých divadiel, reč bude o vytváraní spoluprác v rámci tohto prostredia i mimo neho... a samozrejme aj o ženách, pretože dejiny slovenskej divadelnej réžie (už) nepíšu iba muži. I keď...
Vznik tohto podcastu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
Dano Salontay je rozprávač príbehov. A svoj príbeh má aj album Zaobraz, ktorý bude mať koncertné uvedenie na festivale Konvergencie. Vypočujte si príbehy o hudobných inšpiráciách, bohémskych deveťdesiatkach, o otcoch a synoch, o hudbe a obrazoch, ale aj o AI, prastarom čínskom nástroji a hraní/žití mimo kánony.
Vznik tohto podcastu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
Umenie vo verejnom priestore je diskutovanou témou. Festival Biela noc ponúka už viac ako dekádu možnosť košičanom a bratislavčanom vidieť svoje mestá inak. Slovensko sa dostalo na mapu tohto celosvetového podujatia vďaka Zuzane Pacákovej. V našom podcaste rozpráva o novej skúsenosti Bielej noci v Humennom, o dynamike festivalu v interakcii s ľuďmi od jeho vzniku po dnešok, o stretávaní sa genia loci mesta s moderným umením, či premenách diela v interakcii s iným prostredím, aj o tom, ako ani Biela noc neunikla toxicite sociálnych sietí, a naopak, úspešne sa vyhýba cenzúre, či o tom, ako výtvarné umenie vnímajú deti.
Vznik tohto podcastu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
Foto: Martina Mlcuchová
Tanečník, choreograf a performer Jaro Viňarský je už roky pojmom na súčasnej tanečnej scéne. Držiteľ „tanečného Oscara”, prestížnej ceny The Bessie Awards, pôsobil dlho v zahraničí, vrátil sa na Slovensko, aby opäť odišiel do Prahy. Aj naďalej však spolupracuje so slovenskými tanečníkmi*ami a performermi*ami, napokon, stretli sme sa tesne po udeľovaní cien Dosky, z ktorého si odniesol, z pozície režiséra, cenu za Mimoriadny počin v tanečnom divadle za projekt IHOPEIWILL. Rozprávali sme sa teda aj o jeho tanečnej i choreografickej tvorbe, ale i o knihomoľstve a inšpirácii slovom, o tele a filozofii, aj o sociálnom aspekte tanca a performance.
Režisérka Agnieszka Holland aktuálne nakrúca film o Franzovi Kafkovi a podľa prvých komentárov to bude punk reznutý kvantovou fyzikou. V rozhovore sa dozviete nielen viac o pripravovanej atypickej Kafkovej biografii, ale aj o tom, čo berie a naopak prináša emigrácia, aj že film a umenie môžu byť terapiou, o strachu a z neho vyplývajúcej agresivite, o silných ženských hlasoch a mokrých mužských snoch, rodinných traumách a kríze hodnôt, i o tom, či je sloboda náročná.
Režisér Roman Polák aktuálne pripravuje inscenáciu podľa románu Melanchólia vzdoru od Lászlóa Krásznahorkaiho, o ktorom sa písalo ako o „realite preskúmanej do bodu šialenstva”. V čom je táto inscenácia výzvou pre režiséra, ktorý nechce upadnúť do rutiny? Režiséra, ktorého neopúšťa vzrušenie z divadla? A čím ho román doviedol k pokore a sebareflexii?
...a tiež o tom, aké to bolo stretnúť sa s Tomom Stoppardom, ako antický básnik Teognidas písal o svete, v ktorom my teraz žijeme, o kráse jednoduchosti, aj či, ako a čo môže divadlo zmeniť.
Je to taký babylonský rozhovor, miešajú sa v ňom kultúry, jazyky, hviezdy aj balady, minulosť a silný pocit déjà vu. Režisér Peter Kerekes aktuálne promuje svoj najnovší film, ktorý mal svetovú premiéru na MFF Benátky, Wishing on a Star o talianskej astrologičke Luciane, samote a prirodzenej potrebe lásky, dokončuje film o košickom maratóne, spomína na svojho otca a dúfa, že umelci zostanú jednotní.
Martin Žiaran je jedným z najlepších kameramanov (nielen) svojej generácie, aktuálne môžeme jeho majstrovstvo sledovať vo filme Vlny, ktorý na Slovensku teraz výrazne (a každým dňom stále viac) rezonuje svojou témou. V našom podcaste rozpráva nielen o tomto filme, ale aj o podstate kameramanského kumštu, ktorá sa nemení ani s novými technológiami, ani s AI, o rôznych typoch nakrúcania – precízne pripravených aj tých „na punk”, o tom, že to nemusí byť na nakrúcaní vždy v pohode, aby to bolo dobré... a napokon aj o vinyloch a gitarách.
_
Vznik tohto podcastu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
Po románoch maďarského „majstra apokalypsy” Lászlóa Krasznahorkaia Melanchólia vzdoru a Satanské tango vyšla v slovenskom preklade vo vydataveľstve BRAK zbierka poviedok pod názvom Svet beží. Autorkou prekladu je opäť umelecká prekladateľka Gabriela Magová, ktorá preložila Melanchóliu vzdoru (a na románe Satanské tango spolupracovala ako jazyková redaktorka), a tak sme sa rozprávali o rokoch strávených s Krasznahorkaiom, o jeho svetoch a mikrosvetoch zachytených intelektuálne aj všetkými zmyslami v nekončiacich vetách znejúcich ako entropická hudba, o opakujúcej sa téme úteku, ale aj o prítomnosti humoru v jeho textoch. A pokúsili sme sa postihnúť ten druh čitateľského zážitku, ktorý jeden z kritikov nazval transcendentálnym.
Vznik tohto podcastu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
Je ľahké nadchnúť sa zoči-voči vášni. Palo Macho takto dokáže nadchnúť ľudí pre sklo, pretože „je sklárom telom i dušou, presnejšie je sklomaliarom”, tvrdia vo svojom texte Monika Mitášová a Marian Zervan. S vášňou (pre experiment) tvorí a vášnivo o skle aj rozpráva. Pozor, tento rozhovor u vás môže vyvolať závislosť... na umení!
Zhovára sa Mariana Jaremková.
Foto/Zdroj: archív Pala Macha
Vznik tohto podcastu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
Fotograf a režisér Juraj Mravec sa dlhodobo venuje zaznamenávaniu vojnových konfliktov, udalosti na Ukrajine dokumentuje už od roku 2014. Jeho film, ktorý je aktuálne v kinách, vojnová roadmovie Mir nam je autentickou mozaikou mikropríbehov a tragédií ľudí na Ukrajine, ktorým do života zasiahla vojna. Vojnová fotografia sa mení s dobou a ako Juraj hovorí, dnes je to už iná vojnová fotografia ako za čias Roberta Capu. O vojnovej fotografii a fotografoch od Capu po súčasné najväčšie mená, aj o tom, čo všetko znamená byť súčasťou vojny ako ten, kto prináša svedectvo, akým spôsobom sa vojna stáva súčasťou života a ako je dôležité ukazovať všetky jej tváre, hovorí s Marianou Jaremkovou v našom podcaste Juraj Mravec.
Foto: archív J. M./zdroj: fb J. M.
Tento podcast z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
Rozprávať sa s režisérom Dušanom Hanákom znamená rozprávať sa o človeku. A tak aj tento rozhovor sa vracal cez rôzne témy stále k človeku, ktorý je Hanákovým celoživotným záujmom. Vo filme, vo fotografii, v živote. Nakrúcať o človeku znamená zaujímať sa o neho. A byť pritom pravdivý a autentický. K tomu vedie cesta, z ktorej je dôležité nezísť. Ako Dušan Hanák hovorí: „Najprv musíš byť človekom, potom buď filmárom.”
Peter Mazalán vyštudoval operný spev a architektúru. A vo svojich projektoch prepája špecificky oba svety do intermediálnych inscenácií, ktoré ponúkajú intenzívny umelecký zážitok. V obsahu ide do privátnych svetov a cez spev, silné texy a pôsobivý hudobný i vizuálny koncept komunikuje témy a príbehy, o ktorých je dôležité nemlčať. Mariana Jaremková sa s ním rozprávala o jeho umeleckej ceste od konceptuálnych diel a inštalácií až k stále väčšiemu zdivadelňovaniu. Od filozofujúcich performancií k výraznej osobnej výpovedi čerpajúcej zo skutočných príbehov. Takými boli napr. Už stačí/Ich habe genug, Zimná cesta/Winterreise či Piesne o mŕtvych deťoch/Kindertotenlieder. A takou bude aj Labutia pieseň.
Foto vo vizuáli: Jakub Gulyas
Prejsť len tak okolo obrazov Martina Gerboca sa nedá, fascinujú a lákajú nahliadnuť (do) za temnotu. Rozprávať sa s maliarom Martinom Gerbocom znamená rozprávať sa súčasne o filozofii, poézii, hudbe. Pretože „obraz je všetko mimo obrazu”.
Martin Gerboc v našom podcaste hovorí aj o antisystémovosti, dezilúzií, o abstrakcii vs. realizme, špecifikách a dynamike trojuholníka autor – kurátor – divák, fenoméne manipulácie umením, emocionalite i narácii obrazu, tele aj koži, Witkinovi, o obrazoch ako filmových sekvenciách, poézii. O sebe.
