Album Labutie piesne vznikol neplánovane, po obrovskom úspechu takmer pôvodnej zostavy Collegia musica a Prúdov na troch koncertoch prehliadky najúspešnejších českých a slovenských skupín zo 60. rokov Comeback II., ktoré sa uskutočnili začiatkom roka 1992 v pražskej Lucerne, v brniaskom Ronde a na bratislavských Pasienkoch. Svojou jasavou energiou odkazovali na prvé dva ročníky pražského beatového festivalu z rokov 1967 a 1968. Ukázalo sa, že čas i potreba urobiť opäť niečo spolu dozreli. Tentoraz sa do tvorby skladieb okrem Vargu a Hammela zapojili aj Radim Hladík a Cyril Zeleňák, a aj preto možno Labutie piesne svojím spôsobom chápať ako ozvenu ich spoločných platní.

Sila osobností, povahové rozdiely a odlišné hudobné cítenie síce kedysi zapríčinili rozchod Vargu s Hammelom a Prúdmi, nemohli však zabrániť ich tvorivému spojeniu na iných projektoch. Po Zelenej pošte, albume Na II. programe sna... dozrel čas na ďalšiu ich autorskú spoluprácu a v roku 1989 vychádza album Všetko je inak.

Po vydaní Divergencií sa Marián Varga odhodlal k ďalšiemu radikálnemu zvratu vo svojom umeleckom vývine, pričom definitívne rezignoval na dobre zabehnutú kariéru rockového hudobníka, na osvedčený koncept, ktorý mu priniesol uznanie a slávu a začal vystupovať úplne sám, obklopený elektronikou, ktorou nahradil bývalých spoluhráčov. Produktom tejto jeho premeny bol inštrumentálny album Stále tie dni, ktorý je považovaný za skrytý vrchol Vargovej tvorby.

Pre nezainteresovaných poslucháčov bude asi veľkým prekvapením Vargova symfonická skladba Musica concertante, ktorá zapĺňa C stranu dvojalbumu Divergencie. Marián Varga sa od začiatku svojho pôsobenia intenzívne zaoberal tzv. vážnou hudbou - z tejto sféry vlastne vyšiel - a vyvrcholením jeho dovtedajšej skladateľskej činnosti v tejto oblasti bol päťčasťový neoklasicistický koncert pre orchester, v tomto prípade pre Symfonický orchester Československého rozhlasu, ktorý dirigoval T. Koutník.

Po dvojročnej odmlke natočil Marián Varga v roku 1981 dvojalbum Divergencie, ktorý sa svojím názvom i štruktúrou hlásil ku kultovému albumu Konvergencie. Marián sa tu aj so svojimi spoluhráčmi opäť na každej zo štyroch strán predstavuje v inej polohe – ako jazzrockový improvizátor, ako autor komornej suity či viacčasťovej symfonickej kompozície, aj ako rockový pesničkár. Albumom Divergencie, na ktorom aspoň symbolicky oživil značku Collegium musicum, uzavrel jedno mimoriadne tvorivé obdobie a zároveň ním naznačil svoje budúce smerovanie.

12. časť / Hoci album On a ona z roku 1979 vyšiel pod hlavičkou Collegia musica, v skutočnosti išlo o platňu Pavla Hammela, Mariána Vargu a hostí. S výnimkou jedinej inštrumentálnej kompozície obsahuje totiž pesničky, ktoré by pokojne mohli byť súčasťou Cyrana z predmestia. Vznikli na texty Borisa Filana a ich interpretmi sú Pavol Hammel, Ľudovít Nosko a Marika Gombitová.

Už mesiac po premiére muzikálu Cyrano z predmestia v októbri 1977 sa v nahrávacom štúdiu Opusu stretáva staronová zostava Collegia musica, aby nahrala nový album. Opätovná prítomnosť Fedora Freša a Dušana Hájeka v kapele dávala tomu príchuť comebacku, i keď pre novú generáciu fanúšikov išlo o prvú autentickú skúsenosť so živou energiou Collegia, ktorého mýtus pretrvával v zážitkoch ich starších súrodencov. Okrem pôvodných členov pribudli do zostavy spevák Ľudovít Nosko a gitarista Karel Witz a kapela odohrala 140 koncertov. Pre Mariána Vargu, ktorý v súkromí prežíval jednu z najdramatickejších životných etáp, však bolo toto tempo vyčerpávajúce, navyše, čoskoro si uvedomil, že dvakrát do tej istej rieky nevstúpiš...

Odozva na album Mariána Vargu, Pavla Hammela a Kamila Peteraja Na II. programe sna, ktorý vyšiel v roku 1976, bola mimoriadne povzbudzujúca a inšpiratívna pre zotrvanie tejto autorskej trojice v tvorivom móde. Kamil Peteraj v tom období pracoval ako dramaturg divadla, ktoré okrem klasických operiet ponúkalo aj pár muzikálových titulov. No jeho ambíciou bolo priniesť na scénu pôvodný muzikál, ktorý by námetom, inscenačným a hudobným stvárnením vedel pritiahnuť do divadla mladých ľudí a stal sa ich generačnou výpoveďou...

V roku 1976 sa opäť zišli k autorskej spolupráci Marián Varga s Pavlom Hammelom, aby nadviazali na „nezaslúžene zabudnutú Zelenú poštu“. Na jej realizácii sa podieľala nová zostava Collegia musica, ale aj pozvaní hostia vrátane dychárov, sláčikového kvarteta, zboristov a opäť si prizvali k spolupráci aj osvedčeného gitarového virtuóza z Prahy Radima Hladíka. Skladby otextoval Kamil Peteraj a na albume sa stretneme s ľudovou aj mestskou poetikou, dokonca s básnickým surrealizmom.

Dvestopäťdesiat koncertov ročne – to prináša stresy, animozity, ponorkové choroby. Varga s Frešom mali komplikovaný vzťah vždy, ale večné trmácanie sa po koncertoch ich rozdelilo na dlhý čas. Do kapely preto miesto Freša angažoval dovtedajšieho basistu z Prúdov Ivana Beláka, ktorého si preveril počas ich spoločného šesť týždňového turné a s ktorým si ľudsky veľmi sadli. Ivan prevzal po Frešovi aj všetky organizačné úlohy – teda logistiku skupiny aj moderovanie koncertov. Keďže Hammel bol práve na prezenčnej vojenskej službe, z Prúdov spolu s Belákom prichádza do kapely aj talentovaný gitarový sólista Jozef Farkaš...

Po odchode Fera Grigláka z kapely na jar 1972 pôsobilo Collegium musicum ako trio a v nasledujúcom období patrilo k najviac zamestnaným kapelám v Československu aj v priľahlom socialistickom zahraničí. Chlapcom sa dokonca podarilo dvakrát vycestovať aj do kapitalistickej cudziny, kde mali povolené výjazdy len folklórne súbory prípadne symfonické telesá. Predtým však museli zniesť potupné poníženie a pod dohľadom príslušného orgánu sa museli dať ostrihať takmer dohola. Vizáž kapely bola spolu s náročnosťou skladieb aj dôvodom, prečo mali zákaz vystupovať v televízii.

V decembri 1971 vyšiel dvojalbum Konvergencie a už v máji 1972 došlo k nahrávaniu Zelenej pošty, ktorá však znamenala Vargov návrat k piesňovej tvorbe a k spolupráci s Pavlom Hammelom. Platňa vznikla na vrchole tvorivého potenciálu Mariána Vargu a vo veľmi pohodovej atmosfére, je plná emócii, farieb a úžasných nápadov. Skrátka v nej počuť, že vznikla bez tlaku napísať hit, zarobiť peniaze, či sa niekomu zapáčiť. Šlo o čistú radosť z tvorby...

Piata časť cyklu Marián Varga ´75 – Príbeh hudby je venovaná druhej dvojstrane Konvergencií. Jej obsahom sú Piesne z kolovrátku, pri ktorých Marián Varga opäť nadviazal spoluprácu s osvedčeným spevákom Pavlom Hammelom, a tiež progresívna elektroakustická skladba Eufónia, ktorej kvality rozoberá americký hudobník a znalec artrockovej scény a Hammondu Brian Charette.

5. časť: Druhá LP dvojalbumu Konvergencie, 1971 - druhá dvojstrana

Po okupácii Československa vojskami Varšavskej zmluvy a následnej prítomnosti sovietskych vojsk na našom území nastala tzv. „normalizácia“ spoločenských pomerov, čo v praxi znamenalo neúprosné obmedzovanie slobody prejavu. Vo sfére umenia to pociťovali najmä umelci slova, divadelníci a pesničkári, ktorým cenzúra nekompromisne zasahovala do tvorby. Na pozadí týchto okolností malo Collegium musicum ako inštrumentálna kapela veľké šťastie. Obrovská fanúšikovská základňa sa utiekala k ich hudbe ako k jednej z mála radostných vecí a ich koncerty sa stali doslova manifestáciami slobody.

4. časť: 2LP Konvergencie, 1971 - prvá dvojstrana

Po nevídanom úspechu Collegia musica v Bratislave, v Českých Budějoviciach a v Prahe bol ich kapelový diár v roku 1970 nabitý na prasknutie. Pamätníci hovoria, že koncerty Collegia boli pre nich transcendentálnym zážitkom. Už po siedmich mesiacoch svojej existencie kapela nahráva v dejvickom štúdiu Supraphonu svoju prvú dlhohrajúcu platňu, obsahujúcu tri rozsiahle skladby – If You Want To Fall, Strange Theme I. a II. a Concerto in D. Okolnosti nahrávania však nie sú celkom priaznivé – v štúdiu kolíše napätie a nespokojní orchestrálni hráči v presvedčení, že prznia Haydna, sa správajú ku kapele s dešpektom. Album vychádza až o rok neskôr, takmer súčasne s dvojalbumom Konvergencie a okrem nadšeného prijatia sa dočká aj kritiky...

3. časť: LP Collegium musicum, 1971

Koncom roka 1968 sa Prúdy zúčastnili druhého beatového festivalu v Prahe, na ktorom medzi zahraničnými hosťami vystúpila aj britská rocková skupina NICE s lídrom, organovým virtuózom Keithom Emersonom, ktorá mala na Mariána Vargu fatálny vplyv. Pod hlbokým dojmom z ich vystúpenia si Varga uvedomil, že to je presne ten druh hudby, ktorý by chcel robiť aj on. Rozhodol sa preto, že Prúdy opustí a postaví nové artrockové zoskupenie. Dostalo názov Collegium musicum. V krátkom čase po viacerých personálnych zmenách nacvičila kapela niekoľko rozsiahlych inštrumentálnych, ale aj vokálno-inštrumentálnych skladieb, ktoré prvýkrát predviedli v bratislavskom Véčku 18. marca 1970. Už o dva dni neskôr ohromili české publikum na súťažnej prehliadke Jazzuneverziáda v Českých Budějoviciach. Chýry o ich virtuozite a hudobných kvalitách sa expresne dostali do Prahy, kde ich už v máji čakal vypredaný Rádiopalác. Vzápätí Collegium v Pantone nahralo prvé dve skladby Hommage a J. S. Bach a Ulica plná plášťov do dažďa, ktoré s najvyšším bodovým hodnotením v histórii obsadili prvé dve priečky ankety Melodie Očima kritiků.

2. časť: SP Hommage a J. S. Bach/Ulica plná plášťov do dažďa, 1971

Prvá časť 17-dielneho hudobno-slovného cyklu Marián Varga ´75 - Príbeh hudby je venovaná kultovému albumu Zvoňte, zvonky z roku 1969. Zaznejú v nej takmer všetky piesne z tohto albumu a dozviete sa tiež, ako sa talentovaný konzervatorista a nádejný skladateľ vážnej hudby, Marián Varga, ocitol vo víre beatovej horúčky konca 60. rokov a prevzal líderstvo v zabehnutej kapele Prúdy. Ako sa žilo vtedajším beatovým kapelám a ako sa nahrávala prvá slovenská dlhohrajúca platňa, ktorej vydanie oddialila vojenská invázia v roku 1968. Dozviete sa aj to, prečo Marián Varga odišiel z Prúdov ešte skôr, ako Zvonky vyšli, a prečo sa tento album, ktorý je považovaný za najdôležitejší pre slovenskú hudbu, ocitol na 20 rokov v trezore...

1. časť: Zvoňte, zvonky, 1969