Hitparáda negatív tretieho balíčka „konsolidácie“ má veľa favoritov. U mňa víťazia živnostníci. Dopad balíčka na niekoľko desiatok tisíc z nich bude bez preháňania doslova likvidačný. Netvrdím to ja, ale matematika.

Napríklad: Z 1 000 eur mesačne pošle živnostník  425 eur lenna odvody, teda 42,5 % príjmov. Vážení, to je o skoro 3 percentuálne body viac, ako na daniach a odvodoch zaplatí zceny práce zamestnanec s cenou práce 1 000 eur! (Cena práce 1000 eur predstavuje hrubú mzdu 734 eur mesačne, čo je pod úrovňou minimálnej mzdy. Môžeme však uvažovať o zamestnancovi, čo má napríklad 80 % úväzok.)

Alebo: Napríklad živnostník-dôchodca s príjmom 250 eur mesačne by pôvodne platil len 16 % zdravotný odvod, teda 10,80 mesačne. Po novom však bude platiť aj sociálny odvod s výškou 131,34 eur. Z mesačných tržieb 250 eur tak na zdravotných a sociálnych odvodoch zaplatí 142 eur, teda 57 %! Polopate napísané, každý živnostník s tržbami do 1705 eur ročne bude musieť zaplatiť viac odvodov, ako sú jeho príjmy.

Vypočujte si viac v komentári Martina Vlachynského ako #INESSdoUCHA.

#konsolidacia #velkyplesk #zivnostnici #kladivonazivnostnikov #FicoIV #verejnefinancie

Progresívne Slovensko vo štvrtok, 4. septembra 2025 predstavilo svoj “Veľký tresk”. Má ísť o ”totálny reštart ekonomiky Slovenska” – prepracovaný plán v rôznych oblastiach s cieľom naštartovať slovenskú ekonomiku. Vypočujte si zhodnotenie tohto ekonomického programu od nášho analytika Martina Vlachynského. Hovorí v ňom, že síce nejde o tresk, ani o totálny reštart ekonomiky, no pozitívne ho prekvapil. Vypočujte si viac ako #INESSdoUCHA.

Celý komentár v textovej podobe nájdete na našom webe tu: https://iness.sk/dostojny-tresk/

#verejnefinancie #ekonomika #slovensko #velkytresk #dostojnytresk #INESSdoUCHA

Geograficky sa výskyt neštátnych škôl a detí zo sociálne znevýhodneného prostredia neprekrýva. Preto je úplne prirodzené, že neštátne školy majú nižší podiel týchto detí. Vo svojom komentári Róbert Chovanculiak na dátach ukazuje, prečo znížiť normatívne financovanie cirkevným a súkromným školám o 20 % (teda o 600 eur ročne na jedného žiaka), ako navrhuje ministerstvo školstva, nikomu nepomôže. Vysvetľuje, že výsledok takéhoto rozhodnutia by bol presne opačný, mnohým by to situáciu zhoršilo a neštátne školy by sa stali menej dostupnými pre širšiu vrstvu obyvateľstva.

Neštátne školy sú jednoducho ďaleko od oblastí s vylúčenými komunitami. Je to ako keby sme chceli penalizovať verejné školy v Bratislavskom okrese za to, že podiel žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia majú 0,012 %. Verejné školy tu nevylučujú tieto deti, oni sa jednoducho v ich blízkosti nenachádzajú. Ale to nerobí problém ministrovi Druckerovi, keď navrhuje finančne trestať súkromné a cirkevné školy, ktoré sú v podobnej situácii.

V súčasnosti 60 % neštátnych škôl vyberá ročné poplatky do 100 eur a ďalších 20 % vyberá poplatky do  1000 eur. Ak týmto školám znížite normatív o 20 %, budú musieť poplatky násobne zvýšiť.

Vypočujte si celý komentár v audiopodobe #INESSdoUCHA.

Link na hromadnú pripomienku, ktorú sme voči tomuto návrhu zverejnili a podporilo ju 5 463 ľudí: https://www.peticie.com/hromadna_pripomienka_proti_finannej_diskriminacii_netatnych_kol

Celý komentár v textovej podobe nájdete na našom webetu: https://iness.sk/drucker-zavadza-alebo-je-zavadzany-ako-naozaj-pomoct-detom-zo-znevyhodneneho-prostredia/

#skolstvo #financovanieskolstva #sukromneskoly#cirkevneskoly #verejneskoly #ministerstvoskolstva #druckerovadilema

To, čo malo byť technickou záležitosťou, sa zmenilo v drámu. Verejné obstarávanie nie je moja parketa, neviem aké komisie by mali kde čo robiť, preto samotný proces nebudem komentovať. No premiér Fico je majster v robení limonád z citrónov, ktoré mu politika naservíruje. Z neschopnosti jeho vlastnej vlády pripraviť a spraviť tender mu vyšiel už typický záver: záchranky treba zoštátniť.

Martin Vlachynský vo svojom komentári vysvetľuje, ako fungujú záchranky v okolitých krajinách a hodnotí stav u nás – od čias pred (jedinou komplexnou) reformou zdravotníctva ministra Rudolfa Zajaca až do dnes.

Štát dnes prevádzkuje 52 % staníc. V prípade znárodnenia by na seba musel vziať dvojitú porciu, pravdepodobne cez existujúcich štátnych poskytovateľov (najmä Záchranná zdravotná služba Bratislava a Záchranná zdravotná služba Košice). Sú títo poskytovatelia efektívnejší, alebo aspoň rovnako efektívni ako konkurenti? Ostanú takí, aj keď sa organizačne nafúknu? Ostanú takí, aj keď už viac nebudú musieť o body súťažiť? Ostanú takí, aj keď sa množstvo zdrojov pod ich správou zdvojnásobí a budú politikom voňať dvakrát viac?

Vypočujte si audioverziu komentára pre denník SME.

Celý komentár v textovej podobe nájdete na našom webe tu: https://iness.sk/halo-je-tam-statna-zachranka/

Činnosť INESS podporili aj zdravotné poisťovne Dôvera a Union.

#zdravotnictvo #zachranky #122 #tender #INESSdoUCHA

Častým argumentom proti väčšej slobode a voľnejším rukámpre poskytovateľov v zdravotníctve je obava/snaha chrániť pacientov, keďže zvyčajne nemajú lekárske vzdelanie, a preto nemusia vedieť objektívne posúdiť kvalitu poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Takýto fenomén má ajpomenovanie – informačná asymetria. Hoci sa informačná asymetria udáva ako špeciálny problém niektorých trhov, je to veľmi zjednodušený modelový predpoklad, a realita sveta a života ľudí v ňom je zložitejšia. V skutočnosti neexistujú dokonalé trhy bez informačnej asymetrie a nedokonalétrhy s informačnou asymetriou. Existujú len a výhradne nedokonalé trhy s rôznou mierou informačnej asymetrie.

Vypočujte si komentár Martina Vlachynského pre zdravotnícky portál Ozdravme, v ktorom vysvetľuje svoje tvrdenie, že neexistuje žiadny logický dôvod, prečo by mechanizmy uistenia o kvalite (a teda väčšia voľnosť, širšia ponuka, väčšia konkurencia, ...) nemohli fungovať aj v zdravotníctve, rovnako ako aj v iných sektoroch.

Celý komentár v textovej podobe nájdete na našom webetu: https://iness.sk/informacna-asymetria-v-zdravotnictve-nie-je-prekazkou-na-emancipaciu-spotrebitelov/

#zdravotnictvo #informacnaasymetria #pacient#emancipovanypacient #konkurencia #zdravotnapoistovna #INESSdoUCHA

Ceny a špeciálne ceny potravín sú už ustálene komunikačnoutémou politikov. Buď kriticky vyhlasujú, aké drakonicky vysoké ceny sú (a že oni by také niečo nedopustili) alebo o koľko nižšie máme ceny u nás doma (čo je, samozrejme, ich zásluha). Ak vás zaujíma objektívne číslo, tak podľa Eurostatu v období medzi júlom 2023 a júnom 2025 narástli priemerné ceny potravín a nápojov v SR o 5,5 %, čo je o chlp viac ako priemer EÚ s nárastom o 5,4 %.

Vypočujte si celý komentár Martina Vlachynského pre Hospodárske noviny, kde nájdete stručné zhrnutie otázky cien potravín s jasným záverom, že obchodníci „nezneužívajú“ nárast cien komodít na disproporčné zvýšenie cien.

Celý komentár v textovej podobe nájdete na našom webetu: https://iness.sk/data-hovoria-ze-obchodnici-nemozu-za-ceny-potravin/

#ceny #cenypotravin #inflacia #greedflacia #INESSdoUCHA

„INESS vyzýva Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR, aby prehodnotilo svoj prístup k novele zákona o financovaní škôl a pristúpilo k odbornej diskusii so všetkými zainteresovanými stranami. Zníženie normatívneho financovania bez jasných cieľov, analýz a vyhodnotenia dopadov ohrozuje kvalitu a dostupnosť vzdelávania na Slovensku.“

Ministerstvo školstva predložilo do pripomienkového konania návrh novely zákona o financovaní škôl, v rámci ktorej navrhuje zníženie normatívu pre súkromné a cirkevné školy o 20 %. Za Inštitút ekonomických a spoločenských analýz (INESS) sme podali k tomuto návrhu hromadnú pripomienku, ktorú podporilo 5 460 občanov.

Dňa 28. júla 2025 INESS na rozporovom konaní na ministerstve školstva zastupovali Róbert Chovanculiak a Richard Vilkus. So zástupcami ministerstva diskutovali o našich zásadných pripomienkach. Ministerstvo akceptovalo jednu z pripomienok, no k ostatným sa buď nevyjadrilo, alebo ich neakceptovalo, čím rozpor nezanikol a ďalej pretrváva.

Vypočujte si audioverziu tlačovej správy INESS, v ktorej sumarizujeme aktuálne informácie o procese návrhu novely zákona o financovaní škôl a o tom, čo prinieslo rozporové konanie, ktorého sa INESS na ministerstve školstva zúčastnil.

Tlačovú správu v textovej podobe nájdete na našom webetu: https://iness.sk/tlacova-sprava-ministerstvo-priznalo-ze-navrh-zmeny-financovania-skol-nema-kvantifikovane-ciele/

Link na znenie hromadnej pripomienky: https://www.peticie.com/hromadna_pripomienka_proti_finannej_diskriminacii_netatnych_kol

Komentár (aj) o financovaní priestorov súkromnýchvs verejných škôl: https://iness.sk/druckerova-dilema-pre-sukromne-skoly/

Komentár Tri mýty o súkromných a cirkevných školách: https://iness.sk/tri-myty-o-sukromnych-a-cirkevnych-skolach/

#skolstvo #vzdelavanie #sukromneskoly #ministerstvoskolstva #financovanie #INESSdoUCHA

Fajčiarov vlády milujú. Sú spoľahlivými daňovníkmi, ktorí usilovne plnia štátnu kasu. Kým v roku 2019 zaplatili 766 miliónov eur, tento rok už prispejú jednou miliardou. Zvyšovanie sadzieb tabakových a už aj netabakových daní je naplánované aj o rok. Tieto „easy money“ si všimla aj Európska komisia a podľa informácií Euractivu by sa tabakové dane mali stať príjmom aj európskeho rozpočtu. Pravdepodobnosť, že tento scenár prejde, je minimálna. No čo je oveľa dôležitejšie, výrazným zvyšovaním daní sa očakávaný výber rozplýva ako dym a rozrastá sa čierny trh. Vypočujte si viac v komentári Martina Vlachynského.

Celý komentár v textovej podobe nájdete na našom webe tu: https://iness.sk/kazda-dan-raz-narazi-na-strop/Link na náš Index pestúnskeho štátu 2025: https://iness.sk/index-pestunskeho-statu-2025/

#dane #danztabaku #IndexPestunskehoStatu #NSI#NannyStateIndex #EU

Európska komisia predstavila nový klimatický cieľ: znížiť emisie CO2 do roku 2040 o 90 % (v porovnaní so stavom v roku 1990). S jeho predložením otáľala mnoho mesiacov a trochu rozhľadený čitateľ sa nemôže zbaviť dojmu, že trpezlivo čakala na koniec maďarského predsedníctva a nástup Dánska do tejto pozície. Faktom však zostáva, že uhlíková neutralita sveta v roku 2050 nie je za súčasnej situácie realistický cieľ. Najmä keď sledujeme Čínu, ktorá je zodpovedná za tretinu emisií sveta, ale neplánuje neutralitu skôr ako v roku 2060, prevádzkuje 1 161 uhoľných elektrární a stavia nové, pričom už len tieto, ešte nepostavené uhoľky, vyprodukujú pätinu ročných emisií CO2 celej Európskej únie. Vypočujte si komentár Radovana Ďuranu, kde vysvetľuje globálne súvislosti a realitu vo vzťahu k novému klimatickému cieľu Európskej únie.

#emisie #CO2 #uhlikovaneutralita #EU #FitFor55

Ministerstvo školstva prišlo s návrhom na zníženie normatívneho financovania pre neštátne školy o 20 %. Tento krok odôvodňuje „nespravodlivými výhodami“, ktoré majú oproti verejným školám: môžu si vyberať žiakov a od ich rodičov môžu vyberať poplatky. Práve vďaka tomu vraj môžu dosahovať lepšie výsledky, môžu údajne ponúkať vyššie mzdy a získavať kvalitnejších učiteľov na úkor verejných škôl a v dôsledku týchto efektov máme v slovenskom školstve podľa ministerstva nižšiu kvalitu vzdelávania – predovšetkým pre deti z vylúčených rómskych komunít – a horšiu inklúziu.

V nasledujúcom komentári Róbert Chovanculiak vyvracia každé z týchto troch tvrdení, hovorí o (nezamýšľaných) dôsledkoch takéhoto návrhu, o tom, ako by, naopak, poškodilo vzdelávanie a upozorňuje, že viac vzdelávacích inovácií a zlepšenie výsledkov škôl nám neprinesie obmedzenie pôsobenia neštátnych škôl, ale skôr podpora ich vzniku v problémových regiónoch. Tam máme na 50 školách 20 000 žiakov v 9. ročníku, ktorí nevedia poriadne čítať ani počítať. Vypočujte si celý komentár ako #INESSdoUCHA.

--> V tejto súvislosti INESS inicioval hromadnú pripomienku, ktorú môžete podporiť aj vy - do 8. júla 2025:

Link na hromadnú pripomienku, ktorú môžete svojím podpisom podporiť aj vy: https://www.peticie.com/hromadna_pripomienka_proti_finannej_diskriminacii_netatnych_kol

Celý komentár v textovej podobe nájdete na našom webetu: https://iness.sk/tri-myty-o-sukromnych-a-cirkevnych-skolach/

#vzdelavanie #skoly #financovanieskol #hromadnapripomienka #sukromneskoly #verejneskoly #INESSdoUCHA

Neflexibilný zákonník práce je problém nielen preto, že znižuje šance nezamestnaných, ale aj preto, že brzdí presun pracovnej sily smerom k produktívnejším pozíciám. Tým spomaľuje dynamiku celej ekonomiky a rast miezd. Vypočujte si komentár Martina Vlachynského o tom, aké zmeny sa podarilo schváliť v Českej republike a aj o porovnaní so situáciou na Slovensku.

Celý komentár v textovej podobe nájdete na našom webetu: https://iness.sk/ceska-vlada-zmenila-zakonnik-prace-k-lepsiemu/

Link na výsledky porovnania Cena zamestnanca 2025: https://cenazamestnanca.sk/cena-zamestnanca-2025/

#podnikatelskeprostredie #zakonnikprace #CR #Ceskarepublika #cenazamestnanca #INESSdoUCHA

Premiér Fico prekvapil vyhlásením, že „cesta, ktorou sa vybral Uzbekistan, Vietnam či Čína, je cesta mimoriadne ekonomicky efektívna.“ Asi sa nenájde veľa ľudí, ktorí by sa pri tejto predstave nadchli, no isto sa zíde zhrnúť si konkrétne fakty a údaje o miere úspešnosti týchto krajín. Pre príklad: vietnamské mzdy sú okolo 600 eur, aj oproti priemernému Číňanovi je priemerný Slovák stále boháč, tretina Číňanov stále žije na vidieku v podmienkach rozvojového sveta, dôchodcovia tam majú penziu okolo 25 dolárov, minimálny mesačný dôchodok vo Vietname je 13 eur... Vypočujte si viac v komentári Martina Vlachynského.

Celý komentár v textovej podobe nájdete na našom webetu: https://iness.sk/cina-a-vietnam-socializmus-bez-socialna/

#ekonomickyrast #HDP #cina #vietnam #socializmus#INESSdoUCHA

Minister školstva ohlásil zámer zaviesť povinnú predškolskúdochádzku pre deti od troch rokov. Na obhajobu tohto plošného a povinného opatrenia zverejnilo ministerstvo len jednu tlačovú správu. V nej sa nachádza množstvo tvrdení, ktoré sú nepresné a neobstoja v kritickej diskusii.

Vypočujte si komentár Róberta Chovanculiaka, kde popisuje tri skupiny dôvodov, prečo je navrhované rozširovanie povinnej školskej dochádzky nesprávna verejná politika a ako by sa to dalo robiť ináč, lepšie.

Komentár bol publikovaný pri príležitosti vydania novej publikácie s názvom Mýty o škôlkach: Viac neznamená vždy lepšie. Link aj priamo na ňu nájdete nižšie.

Celý komentár v textovej podobe nájdete na našom webetu: https://iness.sk/povinna-skolka-od-troch-rokov-je-nespravna-verejna-politika-2/

Link na publikáciu Mýty o škôlkach: Viac neznamená vždy lepšie: https://iness.sk/wp-content/uploads/2025/05/drilovanie-v-skolkach-PDF-final-version-20.5.2025.pdf

#skolstvo #materskeskoly #skolky #predskolskevzdelavanie #povinnaskolka #INESSdoUCHA

Skutočný rozsah sankcií EÚ voči Rusku je oveľa menší, než by sa z verejnej diskusie mohlo zdať. Aké ekonomické sankcie voči Rusku existujú a aký je ich dopad na slovenskú ekonomiku?

Najsilnejším nástrojom sú sankcie na finančný systém, ktoré však ovplyvňujú slovenskú ekonomiku len nepriamo, cez absenciu nových investícií alebo potláčanie obchodu. Bavíme sa však o znižovaní niečoho, čo v slovenskej ekonomike nehralo veľmi veľkú úlohu už pred sankciami. Oblasti, v ktorých dianie mnohí mylne pripisujú sankciám – najmä v prípade zemného plynu – sú v realite zasiahnuté zložitými vzťahmi na trhu.

Prudký rast ceny plynu vyvolalo ešte pred inváziou správanienajväčšieho dodávateľa plynu – Gazpromu. Vypočujte si komentár Martina Vlachynského, v ktorom približuje 4 kategórie sankcií EÚ voči Rusku a ich skutočné dopady.

Celý komentár v textovej podobe nájdete na našom webetu: https://iness.sk/realita-sankcii-voci-rusku/

#sankcie #rusko #slovenskaekonomika #ruskaekonomika

V INESS sme spojili sily s ďalšími šiestimi európskymi think-tankmi a novej Európskej komisii sme predložili návrhzákladných princípov pre zelenú, ale efektívnu EÚ. Základnou myšlienkou našejreformy je opustiť centralizovaný mikromanažment emisií a sústreďovať sa len najeden jediný primárny cieľ – znižovanie emisií skleníkových plynov. Ostatnéciele, ako je podiel obnoviteľných zdrojov energie na konečnej spotrebeenergie, zvyšovanie energetickej efektívnosti či stanovovanie termínov zákazu niektorých technológií (napríklad spaľovacích áut), sú v kontexte stanoveného emisného cieľa nadbytočné.

Ako upraviť energetickú politiku EÚ tak, aby viedla k znižovaniu emisií skleníkových plynov a zároveň v čo najmenšej miere oslabovala výkonnosť európskej ekonomiky, konkurencieschopnosť jej priemyslu a prosperitu občanov Európskej únie? Vypočujte si aj v komentári Martina Vlachynského ako INESS do UCHA.

Celý komentár v textovej podobe nájdete na našom webe tu: https://iness.sk/sk/zeleni-ale-s-rozumom

Publikácia Nová energetická politika EÚ: Čo robiť, čo nerobiť a čo zrušiť : https://iness.sk/sk/nova-energeticka-politika-eu-co-robit-co-nerobit-co-zrusit

#energetika #zelenaenergia #eu#europskakomisia #ek #greendeal #INESSdoUCHA

Predchádzajúce vlády v rámci reformy vysokých škôl zaviedlitzv. výkonnostné zmluvy, na ktoré pôjde počas troch rokov 300 mil. eur. Na webe ministerstva školstva si najnovšie môžete pozrieť aj všetky kritériá týchto zmlúv a ako si jednotlivé vysoké školy stoja. Problém je, že mnohé kritériá, ktoré výkonnostné zmluvy sledujú, nemusia viesť k zvýšeniu kvality vzdelávania na vysokých školách. Ale naopak, k jej zhoršeniu. Napríklad, oplatí sa školám prijať menej študentov a prísť o financie za ich štúdium, výmenou za splnenie jedného kritéria? Vypočujte si viac v komentári Róberta Chovanculiaka.

Celý komentár v textovej podobe nájdete na našom webetu: https://iness.sk/sk/vykonnostne-zmluvy-nemusia-garantovat-vykon

#školstvo #vysokéškoly #výkonnostnézmluvy #INESSdoUCHA

Médiá priniesli šokujúcu správu. Minister Taraba predstavil plán slovenskej pilotovanej misie na Neptún. Náklady majú dosiahnuť okolo 2,5 miliardy eur.

Dobre, nie misia na Neptún, ale výstavba prečerpávacej vodnej elektrárne Málinec. Ale v princípe je oboje z rovnakej kategórie plánov baróna Prášila. Dúfajme, že skončí na poličke hneď vedľa širokorozchodnej železnice a tunela pod Karpatmi. . Potrebujeme novú prečerpávaciu elektráreň? Nie. Zarobí si nová elektráreň na seba? Takými prepočtami sa zjavne nikto neobťažoval. Vypočujte si viac v komentári Radovana Ďuranu.

Celý komentár v textovej podobe nájdete tu: https://iness.sk/sk/slovenska-misia-na-neptun

#energetika #verejnefinancie #INESSdoUCHA

Výsledky ukázali, že súkromné vlastníctvo znižuje prevádzkové náklady o 20 % v porovnaní s verejným vlastníctvom, pričom rozdiel vytvorili najmä štátne nemocnice, regionálne podstatne menej. V prípade ziskovosti bol vplyv typu vlastníctva menej robustný. Je však zvláštne, že v kľúčovej otázke merania produkcie, a tým aj efektivity nemocníc, verejný sektor tápe. Pripraviť takéto analýzy nie je cesta na Mars, ministerstvo malo mať už roky zavedený systém na meranie „hodnoty za peniaze“ v nemocniciach. Možno by sme sa potom vyhli takýmto vyhroteným situáciám, ako zažívame dnes.

Vypočujte si celý komentár Martina Vlachynského.

Celý komentár v textovej podobe nájdete tu: https://iness.sk/sk/ktore-nemocnice-su-efektivnejsie

Celú analýzu Vplyv vlastníctva na finančný výkon nemocníc tu: https://iness.sk/sk/vplyv-vlastnictva-na-financny-vykon-nemocnic

#zdravotnictvo #nemocnice #efektivita

V kaviarni, krčme či reštaurácii neplatíte cenu vstupných surovín s prirážkou, aj keď vám sedliacky rozum kričí, že áno a núti vás podvedome takéto kalkulácie robiť. Platíte za to, že si na hodinku prenajmete stôl so stoličkami a troch ľudí k tomu. Platíte za to, že tam miesto tej kaviarne nie je byt, kancelária, alebo parkovisko. Toto nazývame ekonomickým myslením.

Tomu, čo je dôležité si uvedomiť, aby sa nám ľahšie vyhodnocovali situácie aj v novom roku, sa venuje vo svojom komentári Martin Vlachynský.

Celý komentár v textovej podobe nájdete na našom webe tu: https://iness.sk/sk/ekonomicke-myslenie-v-novom-roku

#ekonomickemyslenie #ekonomia #INESSdoUCHA

Predstavte si, že Slovensko má vyrovnaný rozpočet (áno, je nutné pridať viac fantázie) a vláda príde s novým trvalým výdavkom. Každý rok bude občanom posielať darčekové balenie gramofónovej platne s najnovšou verziou slovenskej hymny. Bude to stáť 100 mil. eur, a teda v adekvátnej sume vznikne deficit. Následne zvýši sadzbu dane z príjmov fyzických osôb s výnosom v rovnakom objeme. Nazvali by ste takúto situáciu ozdravením verejných financií?

 O tom, aký je rozdiel medzi skutočnou konsolidáciou (znižovanie výdavkov) a betónovaním plytvania (nové dane), hovorí vo svojom komentári Radovan Ďurana.

Celý komentár v textovej podobe nájdete na našom webe tu: https://iness.sk/sk/neozdravene-verejne-financie

#konsolidacia #zdaneNIE #deficit #verejnefinancie #INESSdoUCHA