"Súkromné dejiny demokracie" je podtitul knihy o rodinnej histórií Tvarožkovcov, ktorú napísala o svojom rozvetvenom príbuzenstve publicistka Zuzka Kepplová. Všíma si boj členov svojej rodiny za demokraciu - medzi legionármi, proti fašizmu aj v protikomunistickom odboji. Rodinné väzby úzko súvisia aj s modernitou - tvarožkovský odtlačok nesie bratislavská Metropolka, budova Sporiteľne na Kamennom námestí, ale aj Mohyla generála M. R. Štefánika na Bradle. Ako vie jedna rodina zhmotniť pohnuté 20. storočie a ako sa tvoria mýty - rodinné aj národné.

Slováci podporujú ochranu klímy a obnoviteľných zdrojov, napriek tomu, že to tak často v politickej diskusii, alebo na sociálnych sieťach nevyzerá. Tento poznatok vyplýva z nového výskumu Institutu 2050, ktorý okrem iného ukazuje nízku informovanosť o cieľoch a konkrétnych krokoch štátu v otázkach ochrany klímy. Verejnosť cíti potrebu konať a zároveň sa obáva, že pre ekologické opatrenia bude mať hlbšie do vrecka. Zuzana Botiková sa o vnímaní zmeny klímy rozpráva s Janom Krajhanzlom a Tomášom Chabadom z Institutu 2050.

Život na ideologickom spektre. Je ešte delenie na ľavicu a pravicu užitočné, alebo dnešné konflikty lepšie vystihuje os progresívni–konzervatívni? Dnešný "Chrobák v hlave" sa dotkne tiež fenoménu kultúrnych vojen, postavy Charlieho Kirka a jeho miesta na ideologickej mape, ale aj paralel medzi americkým konzervativizmom a stredoeurópskou iliberálnou transformáciou. Zaujímať nás bude aj druhá strana ideologického spektra - „ideologizácia“ univerzít a kultúrnych inštitúcií, či moralizmus progresívnych hnutí. Zuzana Botiková sa o týchto otázkach rozpráva s politológom a publicistom Pavlom Hardošom.

Počas procesu dekolonizácia získavali kolónie nezávislosť od koloniálnej mocnosti a začali si hľadať svoju vlastnú cestu. Aj kultúra sa môže zbavovať nánosov kolonializmu. Obnoviť pôvodnú identitu, hodnoty či kriticky prehodnotiť a odstrániť nadvlády iných kultúrnych vzorcov. Ako tento proces vyzerá v muzeálnej inštitúcií? Múzeum mesta Bratislavy nedávno predstavilo nový programový formát - Spicy Depository - ktorý priamo zasahuje do múzejného depozitára a hľadá v ňom témy, o ktorých sa predtým v múzeu veľmi nerozprávalo. Či už ide o menšiny, kontroverzné praktiky, sexualitu alebo iné témy, ktoré sú v mestskej inštitúcii možno menej očakávané. Čo do múzea patrí a čo nie so Zuzanou Botikovou rozoberajú Doris Sisková a Linda Mendelová z Múzea mesta Bratislavy.

Ústava moderného demokratického štátu by nemala byť iba garantom právnosti a spravodlivosti, ale aj súčasťou demokratickej identity spoločnosti. Často sa však stáva nástrojom politického boja. Aký máme na Slovensku vzťah k Ústave a k právam, ktoré sú v nej zakotvené? Patria do nej kultúrno-etické otázky? Má byť viac ako medzinárodné právo? Zuzana Botiková diskutuje o vývoji, novelizáciách a aktuálnych výzvach slovenskej spoločnosti s právničkou a odborníčkou na ústavné právo Luciou Berdisovou.

Hovorí sa, že kritizovať je najľahšie. To pritom vôbec nemusí byť pravda. Podať kritiku konštruktívne, priam láskavo, si vyžaduje nielen osobnostné črty ale aj stratégiu. Navyše, dá sa to naučiť. Ako sa vysporiadať so zlým hodnotením, ako zvládnuť ťažký rozhovor a prečo je aj ticho dobré? O kritike a technikách kritizovania sa Zuzana Botiková rozpráva s koučkou komunikácie a facilitátorkou Hanou Skljarszkou.

Na Slovensku tento týždeň štartujú Majstrovstvá Európy vo futbale hráčov do 21 rokov. Je futbal iba voľnočasová zábavka, kolotoč peňazí, priestor pre agresívne a nacionalistické prejavy, alebo aj fenomén, ktorý reflektuje dôležité spoločenské tendencie? Prečo vo futbale nehľadať iba výsledky zápasov, ale aj umelecké, etické, filozofické či technologické otázky – téma Chrobáka v hlave so Zuzanou Botikovou, športovým redaktorom Martinom Kaiglom a filozofom Michalom Liptákom.

V dobe, keď sa v spoločnosti prehodnocujú úlohy žien a mužov, na internete sa objavujú ženy, takzvané tradwives, ktoré s hrdosťou zastávajú úlohu gazdiniek, matiek a opôr rodiny. Je to slobodná voľba, nostalgická romantika alebo politická agitka? Zuzana Botiková sa s českou sociálnou antropologičkou a odborníčkou na sociálne siete Marií Heřmanovou rozprávajú aj o širšom kontexte tvorcov obsahu na internete a kritických momentoch nedávnej minulosti, ktoré ich témam dodali nový étos aj pátos.

Okrúhle výročia dôležitých historických udalostí často podnecujú k pozastaveniu sa, reflexií ale aj možnému prisvojeniu si niektorej interpretácie dejín. Ako to vyzerá na Slovensku 80. rokov od skončenia 2. svetovej vojny? Kto a ako formuje verejný diskurz? Ktoré historické momenty tohto konfliktu ešte nemáme poriadne zmapovené? A má sa chodiť na verejné oslavy? Do Moskvy? Do Londýna? Či do Banskej Bystrice? Zuzana Botiková sa práve v Banskej Bystrici rozpráva s historikom Antonom Hruboňom.

Hostkou Zuzany Botikovej je slovenská novinárka Veronika Cosculluela. V jej debute "Scvrknutý svet" (Absynt, 2025) sa venuje téme väzenstva na Slovensku. Zaujímalo ju, ako rozmýšľajú o tejto téme ľudia, ktorí tento uzavretý systém tvoria. Čo sa deje v hlave človeka, ktorý prichádza do väzenia, kde má stráviť niekoľko dlhých rokov? Čo zahŕňa práca dozorcu? A tuší väzeň chystajúci sa na slobodu, ako sa veľmi sa ten svet zmenil, kým bol on zatvorený?

Veľa sa hovorí o zoznamovaní (a s tým spojených úskaliach) v časoch digitálnych technológií, menej sa hovorí o udržiavaní existujúcich partnerských vzťahov. Práve na tému prítomnosti digitálnych technológií vo vzťahoch sa zameral nedávny výskum Sociologického ústavu SAV. Čo považujeme za bežné zdieľať so svojím partnerom alebo partnerkou? Majú ľudia okolo seba prípady technologicky sprostredkovaného násilia? Kedy ide pri zdieľaní prístupu do mobilu či lokalizácie o vyjadrenie dôvery a lásky, a kedy to začne naberať toxické kontúry kontroly a žiarlivosti? Na otázky odpovedá sociálna antropologička Zuzana Sekeráková Búriková a sociologička Viera Poláková.

V roku 2025 si pripomíname 80. rokov od skončenia 2. svetovej vojny. Výročia často prinášajú priestor zamyslieť sa nad našim miestom v dejinách. Kam v tomto premýšľaní patrí Slovensko a jeho vojnová oportunistická podoba? Kto bol vlastne Jozef Tiso? Pre večných ľudákov a gardistov martýr, pre iných hanebná súčasť fašistickej mašinérie, hanba slovenskej histórie. Divadlo Pavla Országha Hviezdoslava uviedlo hru Hitlerov prezident, ktorá je pátraním, nemilosrdným spytovaním a hľadaním dôvodov, ktoré kňaza premenili na vraha. Podľa tvorcov je to hra o záchrane slobody a demokratických hodnôt, ale aj o viere, že z hrôz minulosti sa môže zrodiť nádej a odhodlanie. Inscenácia vznikla aj ako reakcia na nebezpečne sa meniacu situáciu v našej krajine a naprieč svetom. Vieme aktualizovať historickú postavu pre potreby súčasnosti? Nie je to už trochu únavné, či neskoro? Zuzana Botiková sa o Hitlerovom prezidentovi bude rozprávať s autorkou textu divadelnej predlohy, spisovateľkou a novinárkou Ľubou Lesnou.

Každý štvrtý dospelý Slovák pravidelne pociťuje výrazné pocity osamelosti a každý piaty nemá dostatok sociálnych kontaktov. Tieto výsledky priniesol rozsiahly epidemiologický výskum realizovaný na Slovensku na jeseň roku 2024. Pocity osamelosti sú častejšie u žien ako u mužov a najviac ich vnímajú starší ľudia vo veku 65+ rokov. Tieto pocity tiež úzko súvisia s vyšším rizikom výskytu symptómov depresie, úzkosti a iných psychických ťažkostí. Okrem toho sa spájajú s rizikovým správaním, ako je nadmerná konzumácia alkoholu či nadmerné používanie sociálnych sietí. Ako liečiť pandémiu osamelosti? Téme sa venuje projekt DISCONNECT, ktorý realizuje Katedra psychológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. V Chrobákovi v hlave o ňom bude hovoriť psychológ Michal Hajdúk, vedúceho projektu DISCONNECT a sociológ Daniel Gerbery z Katedry sociológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.

Nevkusné šuštiaky, podnikateľský barok, mafia ale aj obdobie nespútanej transformácie. Aj s tým sa nám spája obdobie 90. rokov. Po páde totalitného režimu to u nás vyzeralo tak, že rýchlo treba dobehnúť zameškané, bez ohľadu na spôsob či povolené straty. Slovensko sa nadýchlo do novej existencie a už muselo bojovať o to, aby nebolo označené za „čiernu dieru na mape Európy“. Ako hodnotíme 90. roky s odstupom už pomaly troch desaťročí? Kto sú víťazi a kto porazení transformácie? A môžeme pociťovať nostalgiu za tak zvláštnym obdobím? Otázky do diskusie pre Zuzanu Botikovú a historika Mateja Ivančíka z Univerzity Komenského.

Odliv mozgov z regiónov do veľkých miest, či rovno do zahraničia. Duševné zdravie, digitálne zručnosti, ale aj klimatická úzkosť. To sú témy, ktoré zaujímajú dnešných mladých ľudí. Rozumieme im a vieme im s nimi pomôcť? Národný inštitút vzdelávania a mládeže nedávno zverejnil Správu o mládeži, ktorej zistenia Zuzana Botiková rozoberie s koordinátorkou projektu, Martinou Dorič.

Zatiaľ čo politici sa vyhýbajú diskusným formátom, administrátori spravodajských stránok regulujú diskusné komentáre, intelektuáli usporadúvajú verejné diskusie v okresných mestách. Vieme sa ešte medzi sebou rozprávať? Alebo sa rozprávame iba s tými, s ktorými si máme čo povedať? O čom, s kým a prečo má spoločenská diskusia ešte zmysel sa bude Zuzana Botiková rozprávať s dvomi bývalými moderátormi diskusnej relácie Chrobák v hlave – Jakubom Joštom a Fedorom Blaščákom.

Aká je súčasná Amerika? To je téma, ktorej sa bude Zuzana Botiková venovať v rozhovore s novinárkou Janou Ciglerovou, žijúcou takmer 10 rokov v Spojených štátoch. V českom Deníku N jej pravidelne vychádza stĺpček Americký deník, v ktorom na bežných, denno-denných zážitkoch ilustruje život v súčasnej Amerike. Čo stojí za opätovným zvolením Donalda Trumpa za amerického prezidenta, ako sa prisťahovalci začleňujú do väčšinovej spoločnosti a prečo humor či showbiznis nespája tak ako kedysi? Viac v Americkej elégií dneška.

Vysielanie na sviatok Troch kráľov venujeme diskusii o súčasných „vládcoch“, technologických feudáloch a poddanskej mentalite. Aké tipy lídrov rozlišujú sociálni vedci, ako sa mení ich prejav v časoch sociálnych sietí a prečo sa so Slovákmi (nielen v poslednom období) spája prívlastok holubičieho národa či post-sedliakov? Zuzana Botiková sa o týchto témach rozprávala so sociológom a publicistom Dominikom Želinským.

Rozprávanie s novinárom, prekladateľom, copywriterom a komentátorom Samom Marcom o politike.

S Andrejom Majerníkom, bývalým členom súdnej rady o jej fungovaní a na čo slúži.