V máji 1945 sa na slovenskom území vzdali posledné bojujúce nemecké jednotky. Zvyšky porazenej armády sa pokúšali ešte prebiť na Moravu. Už v apríli 1945 prijala exilová vláda KVP a oslobodením Prahy 8. mája sa zavŕšil proces obnovenia republiky. V tyle pôsobiaca NKVD unáša zo Slovenská tisíce občanov a v na severovýchode Slovenska dochádza k rasovo motivovaným vraždám. Na jednej strane sa obnovila Československá republika, no na druhej strane začal narastať vplyv Sovietskeho zväzu a jeho tajnej služby NKVD, čo viedlo k postupnej likvidácii demokratických štruktúr. Po oslobodení Československa vstúpili na jeho územie aj jednotky NKVD, sovietskej tajnej služby. Ich hlavnou úlohou bolo eliminovať politických oponentov komunizmu, kontrolovať vývoj v krajine a zabezpečiť, aby moc v štáte prešla do rúk komunistov. Koniec vojny prináša porážku Tretej ríše a jej ľudáckych spojencov. Zároveň zakladá novú politickú realitu, ktorá vyvrcholí prevratom v 1948. Ako teda vyzeral koniec vojny na Slovensku, čo znamenal a znamenal pre všetkých to isté? Michal Havran bude so svojimi hosťami hovoriť v Smolníku a v Jakabovom paláci v Košiciach. Hostia: Michal Šmigeľ (historik), Martin Pekár (historik)

V máji 1945 sa na slovenskom území vzdali posledné bojujúce nemecké jednotky. Zvyšky porazenej armády sa pokúšali ešte prebiť na Moravu. Už v apríli 1945 prijala exilová vláda KVP a oslobodením Prahy 8. mája sa zavŕšil proces obnovenia republiky. V tyle pôsobiaca NKVD unáša zo Slovenská tisíce občanov a v na severovýchode Slovenska dochádza k rasovo motivovaným vraždám. V Kolbasove, Uliči, nedokáže československá armáda ochrániť svojich obyvateľov a na ďalších miestach, ako v Topoľčanoch dochádza k pogromom na navrátivších sa židovských obyvateľoch. Koniec vojny prináša porážku Tretej ríše a jej ľudáckych spojencov. Zároveň zakladá novú politickú realitu, ktorá vyvrcholí prevratom v 1948. Ako teda vyzeral koniec vojny na Slovensku, čo znamenal a znamenal pre všetkých to isté? Michal Havran sa bude so svojimi hosťami zhovárať v Továrnikoch a v Kolbasove. Hostia: Silvester Lavrík (prozaik, dramatik), Michal Šmigeľ (historik)

V máji 1945 sa na slovenskom území vzdali posledné bojujúce nemecké jednotky. Zvyšky porazenej armády sa pokúšali ešte prebiť na Moravu. Už v apríli 1945 prijala exilová vláda KVP a oslobodením Prahy 8. mája sa zavŕšil proces obnovenia republiky. Napriek snahe o rýchle etablovanie demokratického poriadku ostáva situácia nestabilná. V prvých mesiacoch po vojne začína Maďarov do Sudet a výmena za maďarské obyvateľstvo v Maďarsku. Odsuny a represívne opatrenia voči Maďarom zanechali v slovensko-maďarských vzťahoch hlboké stopy. Dodnes sú predmetom historických diskusií a rôznych interpretácií. Kým jedna strana ich vníma ako nespravodlivý zásah do práv maďarskej menšiny, druhá ich považuje za dôsledok historických udalostí a odplatu za rozbitie Československa v roku 1938. Koniec vojny prináša porážku Tretej ríše a jej ľudáckych spojencov. Zároveň zakladá novú politickú realitu, ktorá vyvrcholí prevratom v 1948. Ako teda vyzeral koniec vojny na Slovensku, čo znamenal a znamenal pre všetkých to isté? Michal Havran sa rozpráva so svojimi hosťami, historikom Marekom Syrným a dokumentaristkou Vladislavou Sárkány na pontóne v Hamuliakove a v Zichyho paláci v Komárne.

V máji 1945 sa na slovenskom území vzdali posledné bojujúce nemecké jednotky. Zvyšky porazenej armády sa pokúšali ešte prebiť na Moravu. Už v apríli 1945 prijala exilová vláda KVP a oslobodením Prahy 8. mája sa zavŕšil proces obnovenia republiky. Napriek snahe o rýchle etablovanie demokratického poriadku ostáva situácia nestabilná. V prvých mesiacoch po vojne začína vysídľovanie karpatských Nemcov z územia Slovenska. K internácii Nemcov dochádzalo hneď po prechode frontu. Zainteresované štátne orgány mali zabezpečiť jednotnú úroveň organizácie a materiálne zabezpečenie táborov. Vo väčšine zariadení však boli nevyhovujúce hygienické pomery, ktoré ohrozovali aj široké okolie. Najväčším problémom bolo zásobovanie potravinami. Bezprostredne po zaistení žilo nemecké obyvateľstvo zo svojich zásob, ktoré si prinieslo do táborov. V Petržalke vypomáhal so zásobovaním Červený kríž. Koniec vojny prináša porážku Tretej ríše a jej ľudáckych spojencov. Zároveň zakladá novú politickú realitu, ktorá vyvrcholí prevratom v 1948. Ako teda vyzeral koniec vojny na Slovensku, čo znamenal a znamenal pre všetkých to isté? S Michlom Havranom sa hostia rozprávajú v Bratislave na lodi z Petržalskej strany Dunaja, kde boli aj prvé internačné tábory. Hostia: Jozef Tancer (germanista), Michal Schvarc (historik)

V máji 1945 sa na slovenskom území vzdali posledné bojujúce nemecké jednotky. Zvyšky porazenej armády sa pokúšali ešte prebiť na Moravu. Napriek snahe o rýchle etablovanie demokratického poriadku ostáva situácia nestabilná. V prvých mesiacoch po vojne začína vysídľovanie karpatských Nemcov, presídľovanie Maďarov do Sudet a výmena za maďarské obyvateľstvo v Maďarsku. Koniec vojny prináša porážku Tretej ríše a jej ľudáckych spojencov. Zároveň zakladá novú politickú realitu, ktorá vyvrcholí prevratom v 1948. Ako teda vyzeral koniec vojny na Slovensku, čo znamenal a znamenal pre všetkých to isté? Michal Havran sa rozpráva v Kalinovskej knižnici v Pisztoryho paláci so svojimi hosťami Hanou Kubátovou a Samuelom Abrahámom.

Slovenské moderné dejiny sú preplnené príbehmi odboja a vzdoru, ktoré budovali česť našej krajiny. Myjavský príslušník odboja Pavol Haruštiak sabotoval výrobu v nemeckej fabrike, zachránil život osemnástim americkým pilotom. Po vojne ho zavraždili komunistické orgány, miesto kde ho po smrti ukryli, je dodnes neznáme.  V auguste 1968 chránilo niekoľko slovenských rozhlasových zamestnancov a zamestnankýň vysielač Slobodného československého rozhlasu. Cestovali s ním po Bratislave, Banskej Bystrici, ukrývali ho v bytoch a lesoch, aby sa k nemu nedostali ruskí okupační vojaci.  Slovenský odboj a odpor mal aj tragické konce, popravy, smrť, exekúcie, no dodnes ostáva príkladom hrdinského správania sa jednotlivcov.  Michal Havran diskutuje so svojimi hosťami v rozhlasovom štúdiu a na Myjavských kopaniciach. Hostia: Peter Jašek (historik), Soňa Gyarfášová (publicistka)

Dejiny  moderného slovenského vzdoru začali vznikom dobrovoľníckej výpravy a cez legionárske boje až po vznik Československa sa objavovali v dejinách pravidelne. Mýtus o zákopovom, alebo holubičom národe je dielom komunistickej propagandy, ktorá ho používala na potlačenie buričských nálad v spoločnosti. Slovenské dejiny sú však aj dejinami odporu, vernosti ideálom a obety. S Michalom Havranom budú diskutovať historik Adam Hudek a politický konzultant Sergej Michalič.

Na prelome 19. a 20. storočia sa svet zrýchlil a modernizoval. Košičan Béla Gerster navrhuje Panamský a Koryntský prieplav, vznikajú nové krajiny, mizne Habsburgovská monarchia. Ivan Dérer, minister československej vlády začne s budovaním desiatok škôl. Svet sa prepája a vzdeláva, súčasťou stredoeurópskej moderny a modernizácie sú aj Gerster a Dérer, piliere nového tempa. Hostia: Tomáš Jahelka (filozof, politológ), Mikuláš Jančura (univerzitný docent, historik)

Nedejinný národ, ktorému sa udalosti iba dejú? Kedy sa stalo Slovensko územím, kde sa osudovosť histórie premenila na emancipované rozhodnutia? O mýte prisudzujúcom slovenským dejinám nedejinnosť hovoria s Michalom Havranom spisovateľ a historik Pavel Kosatík a profesor politológie  Jozef Bátora.

Od čias vedeckej metódy Mateja Bela sa moderná slovenská spoločnosť dostala do obdobia krízy vedeckého myslenia a spochybňovania modelu sveta založenom na vedeckých poznatkoch. Čo je príčinou čiastočného kolapsu vedeckého myslenia a čo to znamená pre spoločnosť? Hostia: Erika Juríková (historička), Adam Hudek (historik)

Sme protivedeckou spoločnosťou? Ako sa etabloval v slovenskom verejnom myslení vedecký prístup, čo to znamená vedecká a kritická metóda v spoločnostiach, ktorých prosperita a súdržnosť stojí na vedeckom chápaní sveta? Ako má súčasná veda reagovať na nástup iracionality a čo tento konflikt znamená pre spoločnosť? Hostia: Pavol Šajgalík (predseda Slovenskej akadémie vied), Pavol Čekan (molekulárny biológ)

Hostia: Peter Tajkov - výtvarný teoretik a archeológ , Martin Pekár- historik Do akej miery určujú náš osud rozhodnutia veľmocí, alebo ich prítomnosť ? Sú hranice civilizácie aj hranicami kolektívneho odhodlania a vôle, sme navždy fatálnym spôsobom určovaní nie tým, čo chceme a dokážeme, ale politickými, kultúrnymi a náboženskými hranicami?

Do akej miery určujú náš osud rozhodnutia veľmocí, alebo ich prítomnosť ? Sú hranice civilizácie aj hranicami kolektívneho odhodlania a vôle, sme navždy fatálnym spôsobom určovaní nie tým, čo chceme a dokážeme, ale politickými, kultúrnymi a náboženskými hranicami? Hostia: Marína Závacká (historička), Eva Kowalska (historička)

Hostia: Roman Holec (historik), Denis Pongrácz (genealóg, heraldik) Roman Holec: Lívio O. Odescalchi patril k vysokej rakúsko-uhorskej aristokracii. Po vzniku ČSR vyzval šľachtu žijúcu na dnešnom slovenskom území, aby sa pridala a stala lojálnou novej republike. Akú úlohu zohrala šľachta vo formovaní novej identity a nového sveta? Denis Pongrácz: Ľudový a komunistický mýtus o plebejskom pôvode Slovenska je súčasťou našej identity. Slovenská šľachta však tvorila významnú skupinu uhorského obyvateľstva, ktorej potomkovia prechádzali medzi politickými zriadeniami a zásadne sa podieľali napriek prenasledovaniu na formovaní modernej slovenskej identity.

Do akej miery je naša súčasnosť podmienená historickými udalosťami, osobnosťami, mýtmi a poverami? Medzi ľuďmi sa šíria rôzne psychologické memečká, ktoré majú historizujúcim spôsobom vysvetľovať napríklad našu nedvižnosť, neschopnosť reagovať, neklásť odpor a správať sa tak, ako sa správame. Zvykneme hovoriť, že nacionalistická dialektika dejín je vystavaná na mýtoch. Nie je však na mýtoch vystavaná aj dialektika dejín, ktorú prezentujú demokratické a modernistické sily?   Sme, slovami Vladimíra Mináča, plebejský národ? Do akej miery súvisí schopnosť  stať sa slobodným človekom  s pedigree a predkami, ale schopnosťou konať napriek aj historickej  predispozícii? Hostia: Michal Vašečka, Juraj Buzalka

Armin Vambéry: Cestovateľ, dobrodruh, filológ, muž, ktorý Stockerovi povedal Draculov príbeh. Svätojurský rodák Armin Vambéry patrí k najpozoruhodnejším a najtajomnejším postavám našich dejín. Čo ho viedlo do Orientu, prečo ho vtedajšia Európa obdivovala a aký bol jeho vzťah s Bramom Stockerom? O Arminovi Vambérym sa s Michalom Havranom bude zhovárať filozof popkultúry Juraj Malíček. Bebekovci: Zaniknutá rodina gemerskej šľachty, vojaci, magnáti, budovatelia sveta za frontovou líniou osmanského záboru. Čo ostalo po Bebekovcoch, ako vplývali na dnešnú identitu kraja, čo ich viedlo k sebazničujúcim rozhodnutiam? O Bebekovcoch sa dozvieme viac od Petra Palguta zo združenia Gotická cesta.

Alžbeta Göllnerová-Gwerková, učiteľka, lingvistka, spisovateľka, príslušníčka odboja, propagátorka emancipácie žien a demokratickej spoločnosti. Zavraždená fašistami. O Alžbete Göllnerovej-Gwerkovej sa bude s Michalom Havranom rozprávať Magdalena Bystrzak, vedecká pracovníčka v Ústave slovenskej literatúry SAV. Vo svojom výskume sa zaoberá stredoeurópskymi spormi s národnoobrodeneckým modelom národnej kultúry a „dlhým“ 19. storočím v slovenskej kultúre medzivojnového obdobia. Ján Bakoss, evanjelický farár, ktorý sa pokúšal krstom zachrániť židovské deti a dospelých pred deportáciami.  Príslušník odboja, ktorý do posledného dňa neuhol. Zavraždený fašistami. O Jánovi Bakossovi bude s Michalom Havranom hovoriť Anton Hruboň. Aktuálne pôsobí na Katedre bezpečnostných štúdií Fakulty politických vied a medzinárodných vzťahov Univerzity Mateja Bela.

Oscar Berger. Prišiel na svet v prešovskej židovskej rodine. V roku 1923 sa ako jeden z mála novinárov smel zúčastniť v Mníchove na procese s Hitlerom, ktorému sa vtedy ešte puč nevydaril. O desať rokov neskôr sa však Hitler už dostal k moci a Berger, vzhľadom na svoj židovský pôvod, musel Nemecko opustiť. Napokon sa z neho stal uznávaný novinár, americký politický karikaturista a uznávaný karikaturista slávnych umelcov a hviezd šoubiznisu. Oskar Berger mal talent, akých nebýva veľa. Hlavy štátov, panovníkov aj filmové hviezdy videl svojou optikou a vďaka tomu dokázal stvoriť úžasné karikatúry. Zvečnil také osobnosti ako prezident J. F. Kennedy, Albert Einstein, Winston Churchill, baseballová hviezda a dočasný manžel Marilyn Monroe – Joe Dimaggio, Greta Garbo, Charlie Chaplin, prezident Nixon, či pápež Ján Pavol II. O Oscarovi Bergerovi sa s Michalom Havranom bude zhovárať historička Andrea Sivaničová, jedna z najznámejších sprievodkýň v meste Prešov. Hana Ponická, slovenská prozaička, prekladateľka, publicistka a autorka literatúry pre deti a mládež, disidentka, bývalá manželka spisovateľa Štefana Žáryho, básnika Jána Kostru a vojenského historika Jaroslava Šolca. Aktívne sa zapojila do Slovenského národného povstania. V rokoch 1948 až 1950 žila v Ríme, kde pôsobil jej manžel, spisovateľ Štefan Žáry v tom čase ako dopisovateľ Československej tlačovej kancelárie. Hana Ponická nebola iba poprednou slovenskou prozaičkou, prekladateľkou a publicistkou, ale aj aktívnou bojovníčkou proti totalite a signatárkou Charty 77. Za odpor proti praktikám komunistického režimu bola 14. augusta 1989 spolu s členmi tzv. bratislavskej päťky - s Jánom Čarnogurským, Miroslavom Kusým, Vladimírom Maňákom a Antonom Seleckým - zatknutá a súdená. Disidentka a spisovateľka Hana Ponická, nositeľka Radu Ľudovíta Štúra I. triedy (2002), zomrela 21. augusta 2007 v Banskej Bystrici vo veku 85 rokov, pochovaná je v rodnej obci. O Hane Ponickej sa Michal Havran bude zhovárať s profesorkou v odbore teória literatúry Martou Součkovou.

Peter Pázmany. Intelektuál, klerik, rozsievač európskej kultúry a vzdelania umiestnil Trnavu zriadením jej univerzity na európsku mapu poznania. Prečo mu tak záležalo na šírení vedomostí, do akej miery modernizoval krajinu a za čo mu vďačíme? Hovoriť o ňom bude s Michalom Havranom Erika Juríková. Adam František Kollár de Keresztény. Slovenský spisovateľ, právny historik, knihovník, poradca Márie Terézie. Pre múdrosť a rozhľadenosť ho nazývali „slovenským Sokratom“. O Adamovi Františkovi Kollárovi sa Michalom Havranom porozpráva s Ivonou Kollárovou zo Slovenskej akadémie vied.

Ilja Zeljenka, hudobný skladateľ, predstaviteľ Novej hudby, zakazovaný a obdivovaný. Ako sa v Zeljenkovej tvorbe ukotvovala skúsenosť s experimentálnym vnímaním skutočnosti, do akej miery vyrušoval a čo znamená jeho dielo pre súčasnú spoločnosť? O Iljovi Zeljenkovi bude hovoriť Tina Čorná, publicistka a novinárka. Dominik Tatarka, burič, spisovateľ. Čo je podstatou jeho životných postojov, ako sa staval k vlastným zlyhaniam a k vlastnému hrdinstvu, v čom bol jedinečný a ako sa v jeho živote a práci odzrkadľuje dramatický stredoeurópsky osud? O Dominikovi Tatarkovi sa Michal Havran porozpráva s Petrom Zajacom, literárnym vedcom a publicistom.