Sevo mi ako feedback na jeden z mojich podcastov napísal kúsok z jeho príbehu… niečo na štýl: “Aj ja som ako malý stál na okne, na 14. poschodí a premýšľal som, či skočím. Vtedy som si povedala, že o tomto chcem vedieť viac, tak sme sa stretli a pokecali. Počas prípravy podcastu sa začala odohrávať celá situácia na Ukrajine a keďže Sevo je z Ukrajiny, krásne sa to prepojilo. Tak vznikol náš podcast, kde sa v prvej časti bavíme o venovaní pozornosti deťom ich rodičmi. Často sa totiž stáva, že rodičia sa tak veľmi snažia postarať o svoje deti po materiálnej stránke, že im nedávajú to najdôležitejšie - ich prítomnosť a pozornosť. To bol aj Sevov prípad a on si pozornosť pýtal teda neštandardnými spôsobmi, ktoré spomína v podcaste :) .  

Podcast plynule prechádza do druhej časti, kde Sevo popisuje súčasnú situáciu na Ukrajine. Ako to celé začalo, čo sa vtedy uňho odohrávalo, ako jeho ocino s 20 ďalšími ľuďmi trávil noci uňho v dome, ako sa jeho kamarát musel zo dňa na deň naučiť  vyrábať “ježkov” na prepichovanie gúm a pod. Veľmi sa mi páči Sevov postoj, ktorý je úplne iný, ako vidíme väčšinou. Na svojich storkách, často odkazoval ľuďom, že majú šíriť lásku, namiesto paniky a strachu, a s týmto názorom osobne úplne súhlasím. Šírením nenávisti, produkujeme len ďalšiu nenávisť.  Dva odkazy, ktoré by Sevo ešte rád dodal: 

“Napriek všetkému som vďačný svojim rodičom, aj za to, že toľko pracovali, lebo nám tým vybudovali veľa ďalších príležitostí, ako štúdium na Slovensku.  

“Z bytovky, ktorá bola bombardovaná, kde sme mali byt, nakoniec ostala polovica stáť. Náš byt sa nachádzal v tej šťastnejšej polke. Odniesla si to iba kúpeľňa, ktorá je celá čierna.”  

P.S. To, že sa občas zasmejeme na situáciách na Ukrajine, ktoré Sevo popisuje, neznamená, že to neberieme vážne, alebo si robíme srandu. Len to jemne odľahčujeme a vnášame tam trošku pozitivity, ktorá pomôže všetkým viac, ako strach a panika.