„Po smrti muža si ma vzala dcéra k sebe do domu, ale stále sa tam cítim len ako hosť. Presťahovala som sa sto kilometrov z mesta, kde som poznala každú uličku. A kde na cintoríne leží aj môj Vladko.“

Aj v spoločnosti blízkych ľudí sa stále môžeme cítiť osamelo. Podobne ako v príbehu, ktorý vám dnes prináša magazín Plní elánu – bodka – sk.