V septembri 1999 Reed Hastings implementoval obchodný model založený na predplatnom.  Netflix, hoci bol do polovice roku 2000 nerentabilný, prežil dot com bublinu(Dot-com bublina (alebo dot-com boom) bola bublina akciového trhu na konci 90. rokov.  Obdobie sa zhodovalo s masívnym rastom adopcie internetu, šírením dostupného rizikového kapitálu a rýchlym rastom hodnotenia nových dot-com startupov.).  Spoločnosť ponúkala DVD prostredníctvom americkej poštovej služby a svoj katalóg sprístupnila online.  Spoliehanie sa na dodávku US Postal Service znamenalo, že Netflix sa mohol zamerať na svoju hlavnú ponuku:  personalizovaného katalógu.

 Jedinečnou ponukou Netflixu bol jeho webový katalóg filmov.  Namiesto výkladov bol internet primárnym prostriedkom, pomocou ktorého mali zákazníci prístup ku katalógu.  To znamenalo, že každý používateľ v každej časti krajiny mohol mať prístup k úplnej knižnici, ktorú Netflix vlastnil, namiesto toho, aby bol obmedzený na tituly, ktoré mali najbližšie obchody.  To tiež znamenalo, že používatelia mohli nakupovať filmy, ktoré si chceli pozrieť vo voľnom čase v pohodlí domova.