Dobrý deň, počúvate podcast venovaný všetkým pacientom so sclerosis multiplex a ich rodinným príslušníkom. Dnešný diel podcastu je venovaný téme „Život po oznámení diagnózy“. Podcast pre Vás spracovala klinická psychologička, Alena Bednárová.

Dobrý deň, Prajem všetkým poslucháčom dobrý deň, volám sa Alena Bednárová, pracujem ako klinická psychologička a pripravila som pre Vás pár postrehov, čo robiť, ak do Vášho života vstúpi ochorenie, ktoré so sebou prináša nutnosť prispôsobiť doterajší zabehnutý spôsob fungovania a adaptovať sa na novú situáciu.

Situácia, ktorú zažije človek pri oznámení diagnózy SM, máva charakter zemetrasenia, nabúra a rozruší celý náš doterajší predpokladaný svet. Náš životný rytmus, zabehnutá rutina, naše plány, priania, predstavy a sny sú zrazu v ohrození. Kríza, ktorú vnímame subjektívne ako ohrozujúcu, však obsahuje veľký dynamický náboj s potenciálom zmeny. Hodnoty sú tým slovom, ktoré v tejto situácii budeme skloňovať najčastejšie. Zdravie a postoj k životu prejdú v hodnotovom rebríčku riadnym sitom, a pravdepodobne ich budeme naliehavejšie vnímať ako prvoradé.
Napriek všetkým na prvý pohľad jasným negatívam, ktoré so sebou takéto zemetrasenie prináša, je to zároveň aj bod, od ktorého sa nevyhnutne musíme odraziť a začať hľadať jeho zmysel, aby sme boli schopní si uvedomiť jednak straty, ako aj prínosy tejto životnej situácie a dokázali naštartovať svoj nový životný štýl a osobný rozvoj.

Konfrontácia s diagnózou sklerózy multiplex je v prvom rade šokom, táto informácia môže vyvolať silnú emočnú reakciu, a viesť niekedy k nepredvídateľnému správaniu. Všetko závisí od toho, akým človekom som bol pred ochorením, aké adaptačné, zvládacie, copingové stratégie som používal. Reakcia na oznámenie vážnej zdravotnej diagnózy a prijatie tejto informácie sú rovnako jedinečné, ako sme jedinečný každý z nás. Máme právo vyjadriť svoje emócie, smútiť, plakať, prejaviť hnev, pocit krivdy, nespravodlivosti...preto sa netrápte, ak sa v tejto situácii tzv.nespoznávate, alebo ak sú Vaši blízki zarazení Vašou emočnou reakciou.

Mala som v starostlivosti pacientku, ktorá túto informáciu prijala s ľadovým pokojom, zdanlivo bezemočne, veľmi racionálne, možno aj preto, že vyšetrenia a diagnostické úvahy prebiehali už nejaký čas, a podozrenie na toto ochorenie sa javilo od začiatku ako reálne, - ale aj pacientku, kde plakali spolu lekárka, aj tehotná pacientka. Napriek nemožnosti zjednodušovať alebo zaškatuľkovať spracovanie tejto prvej informácie, predsa sa len v literatúre aj v praxi stretávame s určitými charakteristickými obdobiami, ktoré Vaše ochorenie môžu sprevádzať a počas ktorých Vám môžeme byť nablízku aj prostredníctvom tohto podcastu.

Ako už asi tušíte, dnešok venujeme práve tej prvej fáze, obdobiu života bezprostredne po oznámení diagnózy SM. Možno toto obdobie už máte za sebou, alebo ho práve prežívate. Iste so mnou budete súhlasiť, že v čase vyslovenia definitívnej správy o Vašom zdraví sa človek dostáva do stavu subjektívne vnímaného ohrozenia. Kríza nastáva vo chvíli, keď si uvedomujeme, že niečo nie je v poriadku, a zároveň prežívame neschopnosť urobiť nejaký skutočné konštruktívny krok. Počas krízy sa človek správa ako v tuneli, nastupuje aj tzv. tunelovité vnímanie, kedy nie sme schopní vnímať viac ako momentálnu stresujúcu situáciu.

Aj keď je vnímanie miery záťaže subjektívne, o určité zovšeobecnenie sa pokúsili už v 60. rokoch psychológovia Holmes a Rahe. Pri skúmaní rôznych ochorení a úmrtí každej stresujúcej situácii pridelili prislúchajúci počet bodov. Na hraničnú hodnotu 250 bodov sa dostávate vo chvíli, ak Váš doterajší život v uplynulom roku vyzeral asi takto: oženili ste sa alebo vydali, zmenili ste prácu, vzali si hypotéku, pochovali milovanú babičku, dostali ste pokutu za telefonovanie počas jazdy a teraz Vám navyše diagnostikovali toto ochorenie. V tomto bode sa Váš organizmus ocitá na pokraji vlastných rezerv.Back to Episodes