"Richard Rohr sa zamýšľa nad tým, ako Ježiš učí svojich učeníkov, aby „bdeli.“ Túto výzvu chápe ako kľúč k autentickému náboženstvu:   V Markovi 13, 33–35 hovorí Ježiš svojim učeníkom: „Bdejte a majte sa na pozore... Neviete, kedy príde Pán domu, či večer, o polnoci, za spevu kohúta alebo ráno.“   Väčšina z nás tento úryvok pravdepodobne vníma ako výstrahu či hrozbu, akoby Ježiš hovoril: „Radšej robte veci správne, inak vás nachytám.“ Ale Ježiš nehovorí o súdení. Nevyhráža sa nám, ani nehovorí o smrti. Hovorí o večnom príchode Krista, o neustálom príchode Krista … teraz … a teraz … a teraz …   Kristus prichádza vždy a znova; Boh je neustále prítomný. Problém je, že my nie sme! Ježiš nám vraví, aby sme boli vždy pripravení, bdelí, plne vedomí a v očakávaní. Toto je kľúč ku každej spiritualite, pretože my väčšinou bdelí nie sme.  Väčšina z nás len deň čo deň opakuje tie isté rutiny. A potom nás rozhádže, ak niečo tieto naše zabehané vzorce naruší. Avšak Boh sa paradoxne vždy objavuje práve v týchto narušeniach, nepravidelnostiach, výnimkách a prekvapeniach – a len zriedka vo zvykovosti. Boh nás musí doslova „zaskočiť nepripravených“!   Veľkou úlohou náboženstva je udržiavať nás naplno bdelých, na pozore a vedomých. Len tak budeme vedieť všetko, čo potrebujeme vedieť. Ak budeme prítomní, spoznáme Prítomnosť. Je to takto jednoduché, a predsa zároveň tak náročné. Náboženstvo nás príliš často viedlo skôr k nevedomosti, avšak Boh nás rešpektuje aj v tomto.    Posledné slová, ktoré Ježiš povedal svojim apoštolom v Getsemanskej záhrade boli: „Bdejte.“ Vlastne to hovorí dvakrát (pozri Matúš 26:38–41). Buddha ponúkol tú istú múdrosť; vlastne samotné slovo „Buddha“ znamená „Prebudený" ("Bdelý.“)   Bdelosť nepochádza zo sily vôle, ale z úplného odovzdania sa prítomnému okamihu takému, (...akceptácia) aký je. Ak dokážeme byť prítomní, zakúsime to, čo väčšina z nás volá Bohom, a ani to nemusíme týmto slovom nazývať. Do veľkej miery je to o tom, že sa vzdáme odporu voči tomu, čo prítomný okamih prináša alebo prestaneme lipnúť na minulom. To je dokonalé prijatie reality práve takej, aká je, tu a teraz. A to je úloha na celý život.   K prítomnosti nemôžeme dospieť žiadnou známou metódou; môžeme v nej iba byť. Najčistejšia forma spirituality je nájsť Boha v tom, čo je priamo pred nami – teda schopnosť prijať to, čo francúzsky jezuita a mystik Jean Pierre de Caussade (1675–1751) nazval „sviatosťou prítomného okamihu.“ zdroj: cac.org   odkaz na náš podcast: https://nakazdomzalezi.podbean.com   Mgr. Jana Kutášová Trajtelová, PhD. je Autorka, filozofka a pedagogička a venuje sa fenomenológii západnej mystiky.   Ak si myslíte, že táto robota je zmysluplná, budeme vám veľmi vďační, ak nás aj podporíte. Môžete tak urobiť napríklad tu.   AK vás zaujali naše duchovné rozhovory Gnothi Seauton, alias "Duchovný koučing", prihlásiť sa alebo dozvedieť viac môžete tu.   Vaše otázky o duchovnom hľadaní a spiritualite, ktoré môžeme s Jankou zodpovedať (vaše meno zmeníme), posielajte na podcast@nakazdomzalezi.sk   Akékoľvek iné otázky alebo pripomienky nám môžete posielať na podcast@nakazdomzalezi.sk   Ďakujeme za počúvanie