Vina a hanba

Silné témy, ktoré sa s nami ťahajú od detstva. Učili nás, že byť iný je nebezpečné, že niektoré časti seba je lepšie skryť. A tak sme sa začali sťahovať – do seba, do ticha, do pocitu, že nie sme dosť.

V tejto epizóde sa rozprávame o tom, ako hlboko je hanba v nás zakorenená, ako sa prejavuje v bežných situáciách a prečo je niekedy úplne v poriadku cítiť sa trápne.

Lebo práve v tej trápnosti sa začína naša sloboda — tam sa odkrýva autenticita, ktorú už ďalej nechceme skrývať.

A možno zistíš, že to, čo si volal hanbou, je v skutočnosti tvoja sila byť naplno sám sebou.

Porovnávanie sa stalo neviditeľným športom našej doby.

Súťažíme o pozornosť, o uznanie, o lásku.

Od detstva nás učili, že musíme byť lepší, rýchlejší, úspešnejší – a pritom sme sa len pomaly vzďaľovali od seba.

V tejto epizóde sa rozprávame o tom, ako porovnávanie odoberá radosť z vlastného procesu, ako nás odpája od tela, od srdca, od prítomnosti.

Zároveň hľadáme spôsob, ako z tohto kolotoča vystúpiť a vrátiť sa k sebe. Robiť veci nie preto, aby sme boli niekto… ale preto, že nás to napĺňa.

Strach je tichý spoločník, ktorý sa objaví vždy, keď stojíme na prahu zmeny.

Nie je nepriateľom, ale poslom – ukazuje nám, kde ešte neveríme sami sebe, kde sa ešte skrývame za maskou.

V tejto epizóde sa s ním stretávame zblízka, face to face a preto má táto epizóda až hodinu.

Rozprávame sa o strachu z autenticity, o tom, čo sa deje, keď sa mu postavíme čelom, a ako sa mení, keď ho prijmeme ako súčasť nášho rastu.

Lebo len keď sa prestaneme báť strachu, začíname naozaj žiť.

Realita – nie je len o tom, čo sa deje okolo nás, ale aj o kvalite, v akej to vnímame. V tejto epizóde blúznime o realite horizontálnej aj vertikálnej … od bežných činností, ako hranie na klavíri či cvičenie, až po umenie alebo posvätné texty, kde si každý nájde odraz seba – v rôznych kvalitách. Je rozdiel či konáme zo zvyku alebo z lásky a práve tam sa ukazuje, akú realitu si tvoríme.

Samota a ticho – pre niekoho strašiak, pre iného najlepší priateľ. V tejto epizóde sme si najprv chceli len tak mlčať, ale nakoniec sme sa pustili do blúznenia o tom, čo sa v nás otvára, keď sa odpojíme od hluku sveta. Prečo je pre nás niekedy také ťažké byť sami so sebou? Čo nám prináša nuda a ako sa z nej môže stať brána ku kreativite? A aké jednoduché praktiky nám pomáhajú vyčistiť myseľ a ponoriť sa do ticha? Ponúkame vám epizódu, kde je ticho rovnako dôležité ako slová.

Máš pocit, že keď všetko kontroluješ, ide to lepšie? Pravda je taká, že kontrola často kradne spontánnosť, radosť a prítomný okamih. Držíme sa naučených vzorcov „čo treba, čo netreba“ a tým prichádzame o svoju jedinečnosť. V tejto epizóde skúmame, prečo je kontrola opakom slobody, ako nám bráni byť autentickí a čo sa zmení, keď sa konečne uvoľníme do plynutia.

Dotýkame sa aj rodičovstva – kde kontrola pramení zo strachu, no pritom práve dôvera vytvára zdravý vzťah medzi rodičom a dieťaťom. Čo sa stane, keď namiesto kontroly zvolíme dôveru – k sebe, k životu, aj k našim deťom?

PS: je to oveľa ľahšie, než si myslíš.

Prijatie je ako pozrieť sa prvýkrát do očí pravde – a neuhnúť.

Nie je to „vzdať sa“. Je to otvorenie dverí tomu, čo naozaj je a pustiť kontrolu nad tým, ako by „to malo“ vyzerať.

Keď prijmeš seba, začne sa meniť aj obraz, ktorý ti svet zrkadlí. To, čo si nechcel vidieť, sa ti ukazuje, aby si to mohol precítiť, prepustiť… a vyrásť.

V tejto epizóde sa ponárame do radikálneho prijatia – tela, situácií, ľudí aj strachov.

Nie preto, aby sme zostali tam, kde sme, ale aby sme sa odtiaľ vedeli pohnúť s ľahkosťou a jasnosťou.

Peniaze nie sú len papier či výmena hodnoty – sú aj energia, tok či zrkadlo nášho postoja.

V tejto epizóde blúznime o tom, ako peniaze dávame, ako (ne)vieme prijímať a čo všetko si nesieme z detstva, rodiny a spoločnosti.

Rozpletáme mentálne vzorce, ktoré nás blokujú a skúmame, ako k peniazom pristupovať vedome – bez hanby, bez boja, ale s pochopením, že sú súčasťou života… a že mať ich môže byť nielen praktické, ale aj láskavé.

Všetci ju v sebe nosíme – otázkou je, ako ju žijeme!

Je viera len náboženstvo alebo niečo hlbšie, čo nás presahuje a spája so svetom za hranicami hmoty? Hovoríme o tom, čo pre nás znamená veriť: v seba, v život, vo vyšší poriadok či vesmírne zákony… a prečo nečakať na zázrak, ale vidieť ho v tom, čo sa práve deje.

Nie sme len schránky z mäsa a kostí – svet je jemnejší, než sa na prvý pohľad zdá.

A vy? V čo veríte vy?

Všetci sme tvorci svojej reality – každá naša reakcia, nech sú okolnosti akékoľvek, ovplyvní nasledujúci vývoj nášho života. A to, ako reagujeme, je do značnej miery ovplyvnené tým, nakoľko sme si vedomí svojej tvorivej sily.

Aj počas tvorby tejto epizódy s nami tvoril les. Tu a tam nám vytvoril synchronicitu v podobe pilota či motýľa, ktorý medzi nami pristál a pokojne sa poprechádzal po našich rukách. To, že tento oranžový motýľ symbolizuje radosť a tvorivosť, zrejme tiež nebola len náhodná zhoda okolností…

Toto nie je epizóda proti egu. To by sa ego mohlo uraziť...

Ego je hlas, ktorý nás často chráni, ale niekedy nebadane prevezme kontrolu – nad našimi slovami, pocitmi aj rozhodnutiami. V tejto epizóde blúznime o tom, ako ego rozpoznať, ako si všimnúť, keď hovorí za nás a ako s ním žiť vedome – bez toho, aby riadilo celý náš vnútorný a následne aj vonkajší svet.

Započúvaj sa za šumu lesa a spevu vtákov, ako sa aj ty môžeš vydať z tichého ego tripu do vyššej dimenzie…

Očakávania. Sú ako nepodpísané zmluvy – my ich napíšeme, v duchu podáme druhým, a potom sme sklamaní, že ich nikto neplní.

V tejto epizóde sa ponárame do očakávaní: ako vznikajú, prečo vedia sklamať aj ako môžu zázračne tvoriť realitu – keď s nimi narábame vedome. Hovoríme o slobode, kontrole, sklamaniach aj o tom, prečo je niekedy lepšie byť prekvapený než všetko "mať v rukách".

A čo ak tie najväčšie dary prídu práve vtedy, keď prestaneme čakať, že ľudia naplnia nepodpísané zmluvy? Možno aj ty po vypočutí tejto epizódy pustíš pár zbytočných scenárov… a necháš život, nech ti prekvapivo zahrá niečo krásne.

Každý z nás žije v trochu inej dimenzii, hoci zdieľame rovnaký časopriestor. A práve v tom je čaro reality – v kontexte pozorovania. V tejto epizóde sa rozprávame o presvedčeniach ako kotvách, mapách aj kľúčoch k dimenziám, jemnocite ako napojení, podvedomí a synchronicitách.

Znie to mysticky, no dimenzie sú nám prirodzené – ako voda pre ryby. Niekedy stačí zmeniť uhol pohľadu a zrazu sa ocitneme v celkom inom svete. Možno sa to podarí aj tebe – po vypočutí našej tretej epizódy…

Zámer – to znie ako niečo medzi tajným plánom a magickým kúzlom. Nie je to však len slovo z duchovnej kaviarne, ale vnútorný kompas, ktorý nás učí byť prítomní a vedomejší.

Skús si ho dnes dať aj ty – hoci len na to, aby si si s chuťou vypočul túto epizódu.

Náhody neexistujú.

To nám ukazuje aj táto prvá epizóda. Témou dnešného Jašteričieho Blúznenia je tarot.

Tarot ako nástroj na spájanie sa, na naciťovanie, kultivovanie intuície a zrkadlenie toho, akými témami si prechádzame v živote.