Nikol Kováčik Bruderová našla v hline to, čo jej chýbalo v rýchlom svete produkcie: ticho, rytmus a poctivé remeslo. Z nenápadných pokusov v obývačke sa zrodila značka NASHA KERAMIKA – ateliér ručného modelovania, kde každý kus nesie dotyk prstov, jemnú nedokonalosť a dôraz na funkčnú krásu. V článku sledujeme jej cestu od vyhorenia k vlastnému štúdiu, filozofiu „ruky, nie stroje“, proces handbuildingu s „pani pecou“ v hlavnej úlohe, komunitu okolo workshopov a spolupráce, ktoré posúvajú jej prácu z domácej kuchyne až do fine-diningu a interiérov po svete.

Peter Baran patrí k výrazným hlasom súčasného vizuálneho umenia, aj keď jeho cesta k soche nebola priamočiara. Od štúdií filmovej produkcie cez experimenty s materiálmi až po betón ako nositeľa odkazov, vytvoril autorský jazyk, ktorý prepája architektúru, identitu a pamäť. Jeho objekty nie sú len výtvarné artefakty – sú výsledkom premýšľania o svete, v ktorom žijeme. V tomto profile sa pozrieme na jeho doterajšiu cestu: od prvých odliatkov bratislavských ikon cez sériu Radikal 1 až po sochy odporu a obnovy, ktoré vznikli z fragmentov ukrajinských miest. Prečo si vybral práve betón a čo chce svojimi dielami povedať?

Bianka Ézsölová je vizuálna umelkyňa mladej generácie, ktorá vo svojej tvorbe prepája fotografiu, video, inštaláciu a citlivo vedený osobný výskum. Vychádza z vlastných skúseností, no jej diela sa dotýkajú širších tém – od traumy a pamäti až po otázku domova či hraníc medzi verejným a súkromným. V jej profile mapujeme jej vývoj od detských experimentov až po výstavy, ktoré kombinujú konceptuálne myslenie s hlbokým vnútorným prežívaním. Bianka je príkladom autorky, ktorá dokáže nenápadne, no dôsledne otvárať aj tie najcitlivejšie spoločenské a osobné témy.

„Od malička, odkedy si pamätám, som držala ceruzku alebo fixku v ruke a stále som si kreslila…“ hovorí Vanda Hauptvogelová, módna dizajnérka, ktorá sa v posledných mesiacoch dostala do pozornosti odbornej verejnosti aj vďaka postupu do finále súťaže Best Fashion Talent 2025. Jej tvorba, charakteristická ručným pletením, vrstvenými štruktúrami a modulárnym dizajnom, však nevznikla zo dňa na deň. Má korene v tichom pozorovaní sveta, v hravosti a v potrebe niečo vytvárať vlastnými rukami – presne tak, ako to býva u detí, ktoré si radšej vyrábajú bábiky ako ich kupujú.

„Vizuálny prejav mi je blízky od malička…“. Radovan Vašák nie je dizajnér, ktorý by potreboval veľa slov. Jeho prácu definujú presné línie, intuíciou vedené rozhodnutia a čisté kompozície, ktoré hľadajú rovnováhu medzi systémom a emóciou. Od detstva ho fascinovali predmety a obrázky – cez rapové obaly, basketbalové kartičky až po písmo, ktoré sám vyvíja. V tomto profile si prejdeme Radekovou cestu od prvých návrhov pre kamarátov až po stáž v estónskej písmolejárni, kde hľadá nové jazyky – vizuálne aj vnútorné.

René Lazový patrí k najvýraznejším zjavom mladej slovenskej vizuálnej scény, aj keď žije a tvorí mimo nej – v Londýne. Jeho tvorba sa pohybuje medzi fotografiou, kresbou, inštaláciou a filozofiou, pričom najradšej pracuje s celkom: výstavou ako umeleckým médiom. V tomto profile sledujeme jeho cestu od bratislavských sídlisk cez VŠVU až po Central Saint Martins, kde sa začal naplno zaoberať témami ako identita, migrácia, klimatická kríza a tzv. hyperobjekty. René nie je typický solitér – jeho tvorba je kolektívna, vrstvená a otvorená budúcim významom.

Samuel Križovenský, známy pod instagromavým menom sama.robota, patrí k novému typu remeselníkov, ktorých tvorba sa pohybuje niekde medzi klasickým šperkárskym remeslom, umeleckou skratkou a individuálnou formou sebavyjadrenia. Jeho cesta k šperku však neviedla priamočiarou cestou cez umeleckú školu či dizajnérsku akadémiu, ale cez osobný vzťah k ručnej práci, DIY etiku a hľadanie vlastnej cesty mimo tradičných vzorcov. Vyrástol v dielni, formoval sa cez pokusy a chyby, a našiel svoj jazyk v kombinácii temna, presnosti a ľudskosti. V profile sa pozrieme na jeho cestu od pilníkov a matíc až po 14-karátové zlato, zubné odliatky a komunitu okolo individuality. Šperk uňho nie je výsledok, ale proces – a každý z nich má niečo, čo sa nedá kúpiť: príbeh, ktorý sedí presne na mieru.

Klára Valušková patrí k najzaujímavejším hlasom súčasného slovenského dizajnu. V jej tvorbe sa stretáva poézia svetla so sochárskou presnosťou, šperk s priestorom, optika s emóciou. Z malej Kremnice cez VŠVU až po medzinárodné výstavy – jej cesta je plná jemného objavovania, geometrickej čistoty a zmyslovej premenlivosti. V nasledujúcom profile sa ponoríme do sveta, kde sa materiál mení na svetlo, objekt na skúsenosť a šperk na médium premeny.

Ukrajinská umelkyňa Oksana Sadovenko vytvára poetické svety z odpadu, peria a pamäti. Holub, jej hlavný sprievodca, sa stáva metaforou migrácie, prežitia aj tichej vzbury. Tento profil sleduje jej cestu od kyjevského jazera až po bratislavské ulice a topoľčianske podchody, kde sa aj zo zabudnutých miest môže stať priestor pre nový pohľad – jemný, zraniteľný a nečakane silný.

Erika Mészárosová je výtvarníčka, výskumníčka a nositeľka ženských príbehov, ktoré sa z dejín vytratili. Namiesto pamätníkov zo žuly vytvára efemérne pamätníky z chleba, výšivky a mydla. Projekt Ženy v SNP nie je len výstavou – je cestou naprieč Slovenskom, kde sa pamäť stretáva s telom, komunitou a každodennosťou. Tento profil mapuje Erikin príbeh od detských pasteliek až po hlas, ktorý vracia minulosť tým, na ktorých sa zabudlo.

Ilustruje, kreslí, premýšľa a kladie otázky. Nina Bialová patrí medzi mladú generáciu výtvarníčok, ktoré spájajú vizuálne médium s feministickým myslením a osobným pohľadom na svet. V tomto profile sa ponoríme do jej príbehu – od detstva v ateliéri rodičov cez štúdium doma aj v zahraničí až po angažované projekty ako Atlas of the Female Rage či kolektív Muškát. Čo formovalo jej rukopis, ako vníma ženský hnev a prečo verí, že aj najmenší zin môže mať veľký spoločenský dosah?

Namiko Uchnárová si svoj výtvarný jazyk vybrúsila postupne – cez tvrdohlavosť, experiment a hlboké sebapozorovanie. V jej maľbách sa stretáva osobná symbolika s grafickou presnosťou, sprej s introspekciou a auto s dušou. V tomto profile sa pozrieme na to, ako vznikal jej rukopis, prečo sú autá prítomné v jej obrazoch, čo pre ňu znamená autenticita a ako balansuje medzi voľnou tvorbou a ilustrátorskými zadaniami.

Linda Straková sa k móde nedostala cez módne domy, ale cez excely, deadstock a kolektívne výskumy. Štartovala vo svete čísel a procesov, no skončila pri šití systémovej kritiky – doslova aj metaforicky. Spolu s platformou Kunterakt skúma, ako sa dajú švy, ktoré móda prehliada, pretvoriť na pevné väzby medzi estetikou, udržateľnosťou a komunitou. Tento profil sleduje jej cestu od matematickej triedy až k ručne šitým manifestom.

Daniella Hvozdetska začala fotiť z čistej zvedavosti – bez plánov, bez kurzu, len s túžbou zachytiť pekné veci okolo seba. Dnes, o dva roky neskôr, má za sebou spolupráce s lokálnymi značkami, rozpoznateľný rukopis a jasnú predstavu o tom, čo chce tvoriť. V tomto profile sa dozviete, ako sa z ukrajinskej študentky ekonómie stala zaujímavá mladá fotografka, čo ju baví na komerčnej tvorbe, prečo má rada produkty viac než portréty – a prečo je pre ňu najcennejšia práve tá fotka, ktorú si vymyslí úplne sama.

Jakub Matiašovič patrí medzi mladých návrhárov, ktorí módu nevnímajú len ako trend, ale ako spôsob, ako rozprávať príbehy. O architektúre, o emóciách, o sebe. Vyrástol v Bratislave, študoval v Londýne, a dnes tvorí veci, ktoré sú premyslené do posledného švu – od oxidovaných potlačí až po siluety, čo pripomínajú brutalistické stavby. Jeho kolekcie nie sú na jedno nosenie. Sú vrstvené ako spomienky a stavané tak, aby niečo povedali. V tomto texte sa pozrieme na to, ako pracuje, čo ho inšpiruje, s kým spolupracuje – a prečo sa oplatí jeho tvorbu sledovať, aj keď nie si “módny človek”.

Anči Strike je žena, ktorá tancuje život a šije z neho niečo nové. Jej príbeh prepája rytmus tela s rytmom látky – od streetdancových pódií až po vlasové doplnky pod značkou ZMOTALA. Tanečnica, dizajnérka, mama, performerka a autorka, ktorá dokazuje, že medzi tvarom a pohybom nemusí byť rozdiel. V nasledujúcom texte rozpletáme jej cestu, v ktorej sa remeslo stretá s hudbou, energia s pokojom a každodennosť s kreatívnym výbuchom.

Denisa Slavkovská; Maliarka vrstiev, krehkosti a vnútorných priestorov - Jej diela sú tiché, no hovoria silne. Maľba Denisy Slavkovskej je ako rozostrená spomienka na niečo, čo sme cítili, no nevedeli pomenovať. Krehkosť tela, vrstvy mysle, pokoj aj napätie sa v jej obrazoch premieňajú na pigment, škvrnu, plochu. Tento profilový text mapuje cestu jednej z najvýraznejších maliarok svojej generácie – od detstva v Poprade, cez ateliéry v Košiciach, Krakove či Bratislave, až po výstavné priestory, kde obrazy ožívajú ako priestorové situácie. Vstúpte do sveta, v ktorom farba dýcha, forma sa rozplýva a človek sa objavuje práve vtedy, keď mizne.

Maľba ako priestor na premýšľanie aj na dotyk. Ráchel patrí medzi najvýraznejšie mladé výtvarníčky súčasnosti, ktorých dielo presahuje hranice klasického obrazu a vstupuje do priestoru, digitálneho sveta či vizuálnej pamäti. V jej tvorbe sa stretáva konceptuálne uvažovanie s intuitívnou gestikou, krehká estetika s kritikou digitálnej krásy a plátno s telom. V profile sa pozrieme na jej cestu od Shetlandských ostrovov cez košické ateliéry až po Cenu Oskára Čepana 2025 – a najmä na to, ako dokáže v obrazoch zachytiť jemné napätia našej doby.

Ilustrátor, tatér, sieťotlačiar, hudobník a hlavne tvorca, ktorý si vo svete nezávislého umenia našiel vlastný, neuhladený jazyk. Michal Mikuš sa pohybuje medzi kresbou a tetovaním, vizuálnym umením a hudbou, medzi vlastnými projektmi a spoluprácami s komunitou, ktorá ho obklopuje. Jeho tvorba spája remeslo s intuíciou, detskú nevinnosť s punkovým vzdorom a vizuálnu expresiu s komunitným duchom. V rozhovore rozpráva o svojich začiatkoch v Petržalke, o láske k sieťotlači, o estetike chýb, aj o tom, prečo nikdy nechcel byť tatérom – ale aj tak ním trochu je.

Silvia Fröhlich Zrebná nepatrí medzi módne návrhárky, ktoré budujú svoju značku na instantnej estetike. Jej cesta je plná intuitívnych rozhodnutí, jemných obratov a hlbokého vnímania materiálu, tela aj kontextu. V tomto profile sa ponoríme do jej vývoja od nečakaného začiatku až po založenie Iron Atelieru – priestoru, ktorý redefinuje spôsob, akým môžeme módu zažiť. Každá kolekcia, každé rozhodnutie, každý steh nesie stopu jej osobnej výpovede.