
Každý štvrtý človek počas života zažije duševnú poruchu. Na Slovensku pritom veľká časť ľudí s príznakmi stále ostáva bez pomoci—zo strachu, stigmy, aj pre slabú dostupnosť odborníkov.
Tento diel sa pozerá na to, prečo prostredie, v ktorom žijeme, tlačí náš nervový systém za jeho biologické limity a ako sa to premieta do úzkosti, vyhorenia a depresie.
Prejdeme cez:
Spoločnosť výkonu vs. biológia mozgu – prečo chronické tempo a deficit oddychu menia stresovú reguláciu.
Sociálne siete a dopamínový cyklus – instantná odmena, porovnávacia úzkosť, otupenie radosti.
Osamelosť uprostred prepojenia – izolácia ako fyziologický stresový stav.
Kultúrne normy – individualizmus, „rieš si to sám“, somatizácia a ticho okolo bolesti.
Čo s tým – od sieťového chápania mozgu a psychoterapie ako „neurotréningu“ až po spoločenské riešenia: emočné vzdelávanie v školách, komunitu, digitálnu psychohygienu a destigmatizáciu.