V dobe za cisára Vespaziána bol predstaveným vo Fenícii senátor Hadrián. Ten nenávidel kresťanov. Dozvedel sa, že v Tripolise žije vojvoda Leontín, ktorý verí v Krista. Preto tam poslal svojho dôstojníka Hypatia s vojskom, aby Leontína zajal a držal vo väzení, pokiaľ on sám nepríde. Cestou Hypatius ťažko onemocnel. Na rady stotníka Teodula sa modlil k Leontínovmu Bohu, a bol zázračné uzdravený. A tak, keď prišiel do Tripolisu, namiesto toho, aby vojvodu zajal, dal sa Hypatius spoločne s Teodulom u Leontína pokrstiť. Hadrián prišiel do mesta a zistil, čo sa stalo. Rozhnevaný dal Hypatia s Teodulom sťať a Leontína umoriť na smrť.

V tom čase išiel Ježiš v sobotu cez obilné pole. Jeho učeníci boli hladní a začali trhať klasy a jesť. Keď to videli farizeji, povedali mu: „Pozri, tvoji učeníci robia, čo neslobodno robiť v sobotu.” On im povedal: „Nečítali ste, čo urobil Dávid, keď bol hladný on i jeho družina? Ako vošiel do Božieho domu a jedol predkladané chleby, ktoré nesmel jesť ani on, ani tí, čo boli s ním, ale iba kňazi? A v Zákone ste nečítali, že kňazi v sobotu porušujú v chráme sobotu, a predsa sú bez viny? No hovorím vám: Tu je niekto väčší než chrám. Keby ste vedeli, čo to znamená: ‚Milosrdenstvo chcem, a nie obetu,’ neboli by ste odsúdili nevinných. Syn človeka je pánom aj nad sobotou.” (Mt 12, 1-8)